Definícia znásilnenia postavená na súhlase platí od roku 2019 vo Švédsku, kde sa vďaka tomu zvýšil nielen počet nahlásených znásilnení, ale aj odsúdení. „Obete pri zmene legislatívy získali väčšiu dôveru nahlasovať veci na polícii. Majú pocit, že im štát vychádza viac v ústrety. Zároveň sa zvýšil aj počet ľudí, ktorí vyhľadali odbornú pomoc,“ hovorí Johanna Nejedlová z organizácie Konsent.

Mnohí ľudia trpiaci úzkostnou poruchou sa domnievajú, že im nikdy nedovolí žiť normálny život, ale nemusí to tak byť. „Dá sa žiť plnohodnotný život aj s úzkostnou poruchou,“ hovorí psychologička Denisa Debrecká, ktorá sama trpí touto diagnózou, ale naučila sa ju zvládať.

Dánska spisovateľka Tove Ditlevsenová v memoároch nazvaných Kodanská trilógia približuje svoj boj so závislosťou od liekov. Je v nich úprimná voči sebe, svojej rodine aj spoločnosti. Píše priamočiaro, tvrdo a bez fňukania o svojom nešťastnom osude, ktorý ukončila samovraždou.

Úzkosť je normálna, evolučne daná emócia, ktorá nás má chrániť pred hrozbami. Problém nastáva, keď nevieme vyhodnotiť, čo je skutočná hrozba, vraví psychologička Denisa Debrecká. „Ľudia s úzkostnou poruchou majú takzvané omyly v myslení. Nadhodnocujú nebezpečenstvo, ktoré sa môže stať, a zároveň podhodnocujú vlastnú silu a dôveru v seba.“

Situácia je omnoho vážnejšia, ako si to ako spoločnosť pripúšťame, hovorí psychológ Marek Madro. „Mladí ľudia naozaj potrebujú pomoc, pochopenie a menej tlaku na výkon.“ Radí, ako by mali rodičia hovoriť s deťmi o ich pocitoch, aby sa necítili tak osamelo.

Minulý rok mali v poradni IPčko 178-tisíc kontaktov s ľuďmi, ktorí hľadali pomoc. „Najviac nás minulý rok šokovalo číslo 16-tisíc rozhovorov o myšlienkach na samovraždu a pri samovražedných pokusoch. To je veľmi vysoké číslo,“ hovorí psychológ Marek Madro.