Zvažujem kandidatúru na prezidenta a neodmietol by som ani podporu Smeru, vraví exminister zahraničných vecí Ján Kubiš. „Prečo by som mal odmietnuť podporu takejto strany? Netreba zabúdať, že tým, že by som prijal podporu tej alebo inej politickej strany, neznamenalo by to, že prijímam jej program,“ vysvetlil.

O prvú priamu voľbu v roku 1999 mali voliči veľký záujem. Rudolfa Schustera v prvom kole volilo 1 396 950 ľudí, v druhom, kde bol protikandidátom Vladimír Mečiar, až 1 727 481, volebná účasť bola 75,5 percenta. Na porovnanie, na druhom kole prezidentskej voľby v roku 2019 bola účasť 41,7 percenta, Zuzane Čaputovej na zvolenie „stačilo“ 1 056 582 voličov.

Priamu voľbu prezidenta presadila prijatím ústavného zákona už krátko po prevzatí moci v januári 1999 koalícia SDK, SMK, SOP a SDĽ, hlasovalo za to 93 poslancov. Autorom zákona bol aj súčasný minister vnútra Ivan Šimko za SDK, spolu s ním aj ústavný právnik Peter Kresák (SOP) a neskorší ústavní sudcovia Ladislav Orosz (SDĽ) a Lajos Mészáros (SMK).

Ak Zuzana Čaputová do konca mája neoznámi, či bude kandidovať za prezidentku, tak je podľa Mariána Leška zrejmé, že kandidovať bude. „Ak by chcela povedať, že už stačilo, bolo by nezodpovedné odkladať to vzhľadom na prípadného nového uchádzača, aby mu dala šancu sa do toho vážne pustiť,“ myslí si Leško.

Čaputová by to zvalcovala, bez nej by mal šancu aj Fico, všíma si Newsfilter výsledky prieskumu k prezidentským voľbám. „Iste, je to len jeden prieskum a do úvahy, či kandidovať, bude prezidentke vstupovať nepochybne viac faktorov. Ale pri jej presviedčaní bude zaznievať napríklad aj to, že ak by do toho nešla a Fico by to skúsil znovu, nebol by bez šance.“