Nedeľná nekázeň Anny Polckovej: „Nebezpečným nedorozumením je to, ak si na istote svojej viery zakladáme v presvedčení, že sme spasení, nič sa nám nemôže stať a našou jedinou úlohou je misionovať iných.“

Nedeľná nekázeň Petra Križana: „Legenda hovorí o Kristovom znaku na štandardách víťazných vojenských práporov. Ale mimo legendy to bolo najväčšie víťazstvo pre kresťanstvo, ktoré sa po roku 313 stalo vďaka znameniu kríža štátnym náboženstvom celej ríše. Kríž sa postupne rozmohol, ohromne sa nadužíva a aj zneužíva. Mal len odkazovať na duchovno, ale stal sa nástrojom mágie a poverčivosti.“

Nedeľná nekázeň Anny Polckovej: „V centre pozornosti evanjeliového príbehu o vzkriesení sú ženy. Kde je Peter, Jakub, Judáš, Zacheus? Kde sú? Opustili ho, utiekli. Prázdny hrob objavia ženy. Nevyhýbajú sa miestam smrti, stratám, smútku.“

Autorka a autori rubriky Nedeľná nekázeň hovoria o tom, kto alebo čo je pre nich zosobnením nádeje v týchto náročných časoch. „Nádejou sú pre mňa ľudia, ktorí napriek poznaniu neradostnej reality nerezignujú. Dokážu identifikovať a pomenovať problémy, ktoré nám všetkým strpčujú život,“ hovorí evanjelická farárka Anna Polcková.

Pevná viera neznamená, že stokrát opakujem prečítané v katechizme, píše v nekázni Peter Križan. „Občania a občianky cirkvi sa môžu slobodne rozvíjať spiritualitou, modlitbou, meditáciou, mystikou aj teologickým myslením. Rešpekt a neistota nie je relativizmus ani svojvoľnosť.“

Veronika Šikulová píše v Nedeľnej nekázni o deťoch a ich vzťahu k prírode a ekológii. „Pred dverami nám stoja štyri rôznofarebné kontajnery na odpad, a ak sa pomýlim, syn alebo dcéra ma opravujú a robia mi prednášku. Maličké deti píšu rozprávočky o tom, ako vznikla vojna vinou emisií alebo ako všetci zomreli, lebo sa uvarili, kreslia nákladiaky s drevom či odpad v lese, vtáky si naozaj vijú hniezda z plastov…“