Kto príliš svieti, sám sa stáva slepým, píše Ján Markoš. „Ak máte pocit, že vlastníte svetlo (morálky, poznania, viery, liberalizmu či konzervativizmu), pokým okolo vás je temnota, šetrite ním.“

Čakajú nás voľby, ktoré nerozhodnú len o Slovensku, píše spisovateľ Miloslav Janáč. „Výsledkom čierneho scenára bude, že Slovensko sa opäť stane zlým dieťaťom Európy, navyše s potenciálom strhnúť za sebou aj ďalších.“

Ako vo voľbách rozoznať temnú triádu osobnostných čŕt medzi kandidátmi, radí Péter Hunčík. „Keďže do volieb zostáva už len niekoľko dní, vymenujem zopár osobnostných čŕt, ktoré sféra biznisu považuje za nebezpečné, preto takýchto ľudí nezamestnáva. Závisí od vás, či ich vpustíte do slovenskej veľkej politiky.“

Majú Slováci pamäť akváriovej rybičky? Zabudli na to, čo sa udialo pred pár rokmi? Zjavne áno, píše Werona Gogola. „Niekto múdry povedal, že žijeme na jednom veľkom cintoríne. Pod zemou však nenájdeme krásnu krajinu pradávnych snov, ale hanebnú minulosť, na ktorú radšej chceme zabudnúť.“

Nenávistné komentáre sa množia ako ešte nikdy, píše Kristína Tormová. „Nemajú nič spoločné s pokusom o dialóg, s ľudskosťou, so základmi slušného správania či s kresťanskými hodnotami, na ktoré sa často odvolávajú.“

Bola to vernisáž rezignácie čokoľvek ozajstné povedať a vyjadriť slovom či obrazom, píše Jana Beňová o predvolebných bilbordoch. „Spomenula som si vždy na výkrik jednej z rozprávkových postáv v Nekonečnom príbehu: Ničota prichádza! A nik voči nej nič nezmôže! Ani Kameňožrút, hoci je taký veľký!“