V tento deň v roku 1912 sa narodil Jozef Gabčík, veliteľ skupiny Anthropoid, ktorá vykonala atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora, SS-Obergruppenführera a generála polície Reinharda Heydricha.
Život pred atentátom
Gabčík sa narodil v Poluvsí do rodiny pomerne zámožnej roľníckej rodiny. Svoje životné poslanie našiel v československej armáde. V októbri 1932 nastúpil na výkon prezenčnej služby v pešom pluku 14 v Košiciach a následne absolvoval poddôstojnícku školu v Prešove.
Napriek otcovmu nesúhlasu sa rozhodol vo vojenskej dráhe pokračovať aj po skončení povinnej prezenčnej služby. V radoch armády pôsobil do marca 1937, keď mu dobrovoľný záväzok uplynul a na naliehanie otca ho už nepredĺžil.
V kontakte s armádou zostal naďalej, zamestnal sa totiž v továrni na výrobu bojových plynov v Žiline, kde sa však pri havárii nadýchal nebezpečných plynov. Po rekonvalescencii pracoval v sklade bojových chemických látok v Skalke nad Váhom.
Tu prišlo aj k zlomovému momentu v jeho živote. Keď po rozbití Československa prišli zaistiť sklad zástupcovia nemeckého Wehrmachtu, Gabčík im bez príslušného rozkazu svojich nadriadených odmietol vydať sklad a následne po ich odchode poškodil zásobníky s plynom.
Po tomto čine sa Gabčík rozhodol odísť do exilu. Vydal sa tzv. severnou cestou do Poľska a 5. mája 1939 sa v Krakove prihlásil do tvoriaceho sa čs. vojska. Tu sa zoznámil aj s Janom Kubišom.
Vzhľadom na to, že v tomto období poľská vláda nemala veľký záujem o tvorbu čs. zahraničného vojska na svojom území, koncom júla 1939 Gabčík spoločne s ďalšími odchádzajú na lodi Chrobry do Francúzska. Tu Gabčík vstupuje do francúzskej Cudzineckej légie.
Po vypuknutí druhej svetovej vojny, v súlade s dohodou medzi vládou Francúzskej republiky a predstaviteľmi čs. zahraničného odboja, ktorú vyrokoval československý vyslanec Štefan Osuský, prepustili československých vojakov z Cudzineckej légie. Tí následne vstupujú do československej zahraničnej armády. Jozef Gabčík bol do nej prijatý 26. septembra 1939 v tábore v Agde. V hodnosti rotného sa zúčastnil bojov vo Francúzsku. Po porážke Francúzska odchádza loďou Rod el Farag do Veľkej Británie.
Za prejavenú statočnosť v bojoch bol dňa 28. októbra 1940 vyznamenaný Československým vojnovým krížom 1939.
Operácia Anthropoid
V lete 1941 súhlasil so zaradením do výcviku pre zvláštne úlohy. Následne absolvoval rôzne špeciálne kurzy (napr. parašutistický, sabotážny atď.). Po ich absolvovaní sa ako jeden z prvých čs. vojakov dobrovoľne prihlásil na plnenie špeciálnych úloh na území okupovanej vlasti.
V októbri 1941 sa stal veliteľom skupiny Anthropoid, ktorá mala vykonať atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora, SS-Obergruppenführera a generála polície Reinharda Heydricha.
Vzhľadom na zranenie druhého člena skupiny, Karla Svobodu, ktorého v skupine nahradil Gabčíkov priateľ Jan Kubiš, ako aj pre nepriaznivé podmienky na let nad okupovanou Európou sa ich vysadenie niekoľkokrát oddialilo. Dňa 29. decembra 1941 o 2.24 h v blízkosti obce Nehvizdy pri Prahe bola skupina Anthropoid vysadená s príslušníkmi skupín Silver A a Silver B.
Výsadok Anthropoid mal – na rozdiel od ďalších výsadkov – šťastie a podarilo sa mu nadviazať kontakty s domácim odbojom. Vďaka viacerým spolupracovníkom, napr. zo sokolského hnutia, sa im podarilo naplánovať a úspešne vykonať atentát na R. Heydricha 27. mája 1942.
Počas vlny masových represálií sa ukrývali na rôznych miestach, pričom gestapo dlhodobo nemalo relevantnú informáciu o tom, kde sa agenti nachádzajú.
Zmena nastala, keď sa na gestape prihlásil Karel Čurda, člen výsadku Out Distance a Gabčíkov priateľ z Veľkej Británie. Vďaka informáciám od Čurdu a následnému brutálnemu vypočúvaniu zatknutých odbojárov získalo gestapo informácie o úkryte v pravoslávnom kostole svätého Cyrila a Metoda v Resslovej ulici v Prahe.
Po niekoľkohodinovom odpore proti obrovskej presile spáchal 18. júna 1942 Jozef Gabčík samovraždu. Spolu s ním zahynuli Adolf Opálka, Jan Kubiš, Josef Valčík, Josef Bublík, Jan Hrubý a Jaroslav Švarc.
Úspešný atentát na R. Heydricha vyvolal veľký medzinárodný ohlas. Predstavitelia čs. vlády v Londýne ho využívali v presadzovaní čs. požiadaviek v rokovaniach so spojencami. Úspešnosť ich postupu potvrdzuje aj historický fakt, že Veľká Británia 5. augusta 1942 odvolala podpis pod Mníchovskou dohodou a 29. septembra 1942 sa k tomuto kroku pripojil aj Francúzsky národný výbor.
Viac si o operácii Anthropoid prečítate v článku na HistoryLabe.
