V tento deň roku 1981 zomrel generál Jozef Marko, významná postava Slovenského národného povstania a obeť komunistického prenasledovania.
Jozef Marko bol vojakom z povolania, ktorý pôsobil v radoch československej a slovenskej armády. S odbojom spolupracoval už od roku 1940. Zásadne sa angažoval v budovaní kontaktov medzi Slovenskou národnou radou a predstaviteľmi armády, ako napríklad s Jánom Golianom.
Po vzniku odbojového Vojenského ústredia v apríli 1944 mal na starosti styk s partizánmi a záležitosti rádiového spojenia, okrem iného aj s exilovým Ministerstvom národnej obrany v Londýne.
Po vypuknutí povstania sa stal veliteľom spojovacieho vojska 1. československej armády na Slovensku. Podieľal sa na technickej príprave a zapojení Slobodného slovenského vysielača. Po jeho vyradení z činnosti nepriateľom 2. septembra 1944 prispel k jeho obnoveniu prostredníctvom mobilného vojenského leteckého vysielača. 12. októbra 1944 sa stal členom Rady na obranu Slovenska ako jeden zo štyroch zástupcov armády. Spolu s nimi sa prostredníctvom tejto inštitúcie pokúšal dosiahnuť súčinnosť medzi velením armády a partizánmi. Napomohol aj k odletu zostrelených spojeneckých letcov z povstaleckého územia na ich vojenské základne v Taliansku.
Spoločne so zvyškami povstaleckých jednotiek ustúpil 28. októbra 1944 do hôr. Spočiatku sa skrýval nad obcou Hiadeľ v priestore výšiny Kozí chrbát. V decembri odcestoval cez Ružomberok a Trnavu za rodinou, vydávajúc sa za evakuanta z východného Slovenska. Až do prechodu frontu sa skrýval vo svojom rodisku – v Zelenči blízko Cífera.
Po skončení bojov druhej svetovej vojny ostal naďalej pôsobiť v armáde a vo februári 1947 bol povýšený do hodnosti brigádneho generála. Zásadná zmena prišla s komunistickým prevratom vo februári 1948. Už 27. marca 1948 bol zbavený činnej vojenskej služby a 1. septembra bol preradený do zálohy. V priebehu rokov 1949 – 1950 bol z politických dôvodov zatknutý a väznený. V roku 1958 bol opäť zatknutý a 25. marca 1959 ho Krajský súd v Bratislave v procese s tzv. Karvašovou skupinou odsúdil na 14 rokov väzenia za velezradu. Na slobodu sa dostal v septembri 1963 vďaka amnestii. ŠtB ho však naďalej pozorne sledovala a podozrievala z nepriateľskej činnosti proti republike. V Čase „pražskej jari“ sa verejne angažoval v Slovenskej organizácii na obranu ľudských práv. Jeho pokusy o vrátenie hodnosti generála však boli neúspešné. Počas normalizácie bol opätovne sledovaný komunistickou Štátnou bezpečnosťou. Rehabilitovaný bol až po nežnej revolúcii, keď mu v roku 1991 bola priznaná hodnosť generálmajor in memoriam. Je pochovaný v Bratislave.
Viac si o Slovenskej organizácii na obranu ľudských práv, v ktorej sa angažoval generál Jozef Marko, prečítate v článku na HistoryLabe.
https://historylab.dennikn.sk/studena-vojna/politicki-vazni-sa-postavili-na-celo-zapasu-o-dodrziavanie-ludskych-prav/