Aj zvuky, ktoré nepočujeme, nám môžu poškodiť zdravie, hovorí audiovedkyňa Raquel Castrová. „Existujú medicínske výskumy, podľa ktorých sa dlhodobé vystavenie nízkofrekvenčným zvukom môže podieľať na vzniku kardiovaskulárnych ochorení alebo epilepsie.“ Ďalej vysvetľuje, prečo nikdy nenosí slúchadlá alebo prečo sa ľudia nezhodnú na tom, čo radi a neradi počujú.

Ľudia sa bozkávali na pery z lásky a náklonnosti už pred najmenej 4500 rokmi. Je to o celé tisícročie skôr, než sa doposiaľ predpokladalo. Uviedli to vedci v novej štúdii, ktorú zverejnili v prestížnom časopise Science.

Mladí ľudia nie sú zvyknutí na striedanie úspechu s neúspechom, hovorí nobelistka Emmanuelle Charpentierová, vďaka ktorej vieme upravovať genóm. V rozhovore opisuje potenciál pri liečení genetických chorôb či rakoviny a svoju cestu k prelomovému objavu.

Vedci predstavili prvý ľudský „pangenóm“, teda doposiaľ najúplnejší súbor ľudských genómov, sekvenovaných od 47 ľudí rôzneho etnického pôvodu, ktorý lepšie odráža svetovú populáciu. Dúfajú, že pomôže vysvetliť príčinu mnohých chorôb a výrazne rozšíri možnosti personalizovanej medicíny.

Tri samostatné migračné vlny boli potrebné na kolonizáciu Európy modernými ľuďmi pred zhruba 54000 až 42000 rokmi, keď vytlačili neandertálcov, tvrdia vedci, ktorí skúmali jaskyne v údolí rieky Rhôny. V oblasti objavili dôkazy, že druh Homo sapiens musel podniknúť trojicu pokusov o výpravy zo západnej Ázie smerom na západ a sever, kým sa na kontinente usadil.

Peniaze kazia ľudí a bohatí jedinci sa správajú ako nemorálni darebáci, zneli zistenia štúdie z roku 2012. „Bohatstvo vedie k uvažovaniu, že ‚moje záujmy sú na prvom mieste‘, čo sa ospravedlňuje ideológiou bezuzdného sebectva,“ hovorili vedci. Lenže ani túto populárnu štúdiu sa teraz nepodarilo zopakovať. Denník N preto zisťoval, či je psychológia v kríze, ak sa jej nedarí replikovať ani klasický výskum.