Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.
Dnes na dennike.sk
- Ekonomický newsfilter: Bíreš politikom ukázal, ako sa majú riešiť konflikty
- Ceny benzínu začali opäť rásť, nafta sa dostala na 10-mesačné maximum a jej cena sa blíži benzínu
- Britský regulátor naznačil, že schváli upravený plán Microsoftu na prevzatie firmy Activision Blizzard, transakcia za 69 miliárd dolárov by bola najväčšou svojho druhu v odvetví
- Japonsko pokračuje v mimoriadne uvoľnenej menovej politike, centrálna banka ponechala krátkodobé úrokové sadzby na mínus 0,1 percenta
- Veľkoobchodná cena plynu pre Európu klesla po správe o konci štrajkov v austrálskych závodoch Chevronu na LNG
Najnovšie z témy: Klimatická kríza, Ochrana prírody, Odpad, Príroda, Životné prostredie
Klimatickú zmenu za najväčší problém Slovenska považuje len päť percent z celkovej populácie. Za hlavný problém krajiny ju označilo viac ako 10 % voličov PS, voličov iných strán znepokojuje výrazne menej. Citlivejšie túto tému vnímajú študenti, ľudia s vysokoškolským vzdelaním z miest nad 100-tisíc obyvateľov a ľudia z vekovej kategórie 16 až 24 rokov.
Schválenie klimatického zákona, pokračovanie reformy národných parkov, rozšírenie programu Obnov dom či zmena škodlivých stavebných zákonov. To sú kľúčové priority plánu pomoci životnému prostrediu strany Demokrati, informoval Michal Kiča, expert strany pre životné prostredie.
Viac ako polovica elektriny vyrobenej v Španielsku by v tomto roku mohla pochádzať z obnoviteľných zdrojov. Uviedla to štátna tajomníčka pre energetiku Sara Aagesenová.
Zo skládky v Nedožeroch-Brezanoch v okrese Prievidza odviezli špecialisti ďalších 36 nádob s rádioaktívnym materiálom neznámeho pôvodu. Rádioaktívny materiál bol v pevnom skupenstve vo forme tabliet a prášku.
Vedcom sa po prvý raz podarilo izolovať a dekódovať molekuly RNA dávno vyhynutého tvora. Išlo o 130-ročný exemplár tasmánskeho tigra, čo je ľudový názov vakovlka tasmánskeho.
Dopyt po plyne v Európe sa počas nasledujúcich 20 rokov drasticky zníži, predpokladá štúdia Deloittu a nemeckého inštitútu Öko. Do roku 2040 by mohol oproti roku 2021 klesnúť o dve tretiny a do roku 2050 až o 95 %.