Obyvateľov ruského Šebekina, ktoré mesiace čelí ostreľovaniu, trápi nezáujem Moskvy. V meste blízko hraníc s Ukrajinou sa v posledných týždňoch vystupňovalo napätie a chaos, mnohí miestni v posledných dňoch narýchlo utiekli.
Svedectvá obyvateľov zhromaždené nezávislými novinármi zo združenia Bereg priniesol portál Meduza.
Ruské úrady vinia z ostreľovania ruských pohraničných oblastí ukrajinské sily. Kyjiv zodpovednosť za tieto útoky odmieta.
Prvé mesiace útokov
Prvýkrát sa zhruba 40-tisícové Šebekino, ktoré leží zhruba šesť kilometrov od hraníc s Ukrajinou, stalo terčom ostreľovania v októbri. Paľba vtedy zasiahla obchodné centrum Galereja, kde následkom toho vznikol požiar, dvaja ľudia podľa ruských médií zomreli a 14 ďalších utrpelo zranenia.
Vtedy sa mnohí rozhodli z mesta odísť. Medzi nimi bola aj Aľona, ktorá sa však neskôr vrátila. Po návrate pozorovala, že si ľudia na ostreľovanie postupne zvykli.
„V prvých dňoch ostreľovania, keď to ešte nebolo také intenzívne, sa ľudia pre pocity neistoty schovávali v kúpeľniach, v pivniciach alebo na chodbách,“ spomína Aľona. „Ale potom si miestni zvykli, začali to brať pokojne. Zásahy boli obvykle v stále rovnakých štvrtiach. Niekedy boli aj výnimky, ale každý si myslel, že jeho sa to nedotkne,“ opísala.
Aj Nikita, ďalší obyvateľ Šebekina, uviedol, že na jeseň nepociťoval žiadny zvláštny strach, dokonca mal pocit, akoby sa mu „vypli“ emócie. Inak však na tom boli jeho rodičia, ktorí mu po každom ostreľovaní volali a vypytovali sa, či je v poriadku.
Bolo to stále horšie
Tento rok na jar sa však intenzita ostreľovania prudko zvýšila. Začiatkom tohto mesiaca sa nakoniec ruské úrady rozhodli pre evakuáciu obyvateľov.
„Keď začali hovoriť o ukrajinskej protiofenzíve, tak napätie narastalo a v posledných jarných dňoch to bolo už hrozné. Nehanbili sa zacieliť na rezidenčné štvrte,“ sťažuje sa Nikita.
„O tretej hodine v noci 31. mája ma zobudilo, ako niečo letelo. Tak hlasno som to nikdy predtým nepočula. Hneď som bežala do chodby. Ráno sa ukázalo, že to dopadlo v centre mesta,“ spomína Aľona. Počas tohto útoku utrpeli zranenia štyria ľudia.
Po tejto skúsenosti sa Aľona rozhodla druhýkrát z mesta utiecť. Jej rodina odišla narýchlo.
Chýbajúca evakuácia
Organizovaná a systematická evakuácia podľa svedectiev miestnych príliš neprebiehala. Ľudia si zaisťovali odchod prevažne sami, odchádzali autobusmi, taxíkmi alebo so susedmi v osobných autách.
Napríklad Iľja však opísal, že ho z mesta rovnako ako ďalších ľudí odviezli vojaci.
„Vyjsť z mesta naháňalo hrôzu, pretože ostreľovanie často zasahuje cesty. Zostať na mieste však naháňalo ešte väčšiu hrôzu,“ hovorí Aľona.
Ľudia často odchádzali naľahko, pretože sa domnievali, že sa čoskoro vrátia. V mnohých štvrtiach pritom ostreľovanie poškodilo infraštruktúru a na niektorých miestach boli problémy s dodávkami vody, elektriny či mobilným signálom.
Aj Šebekino je Rusko
Keď ostreľovanie v noci na 1. júna poškodilo ubytovňu a miestnu administratívnu budovu a spôsobilo zranenia ôsmim ľuďom, miestni obyvatelia začali na sociálnych sieťach šíriť heslo „Šebekino je Rusko“ s príslušným hashtagom, aby upútali na situáciu v meste pozornosť celonárodných médií a federálnych úradníkov.
Na nezáujem zo strany zvyšku Ruska sa miestni sťažujú aj v internetových diskusiách v lokálnych skupinách. „Kto povie, kde je v Šebekine pokoj?“ pýtal sa napríklad podľa novinárov jeden z miestnych. „Najpokojnejšie je v Moskve, tej sa špeciálna vojenská operácia netýka,“ odpovedal mu iný obyvateľ Šebekina.
Počas jedného z nočných ostreľovaní si potom miestna obyvateľka na lokálnom telegramovom kanáli uľavila: „Do riti, sme v Rusku, alebo kde? Zastanú sa nás?“
Podobné pocity frustrácie opísala novinárom aj Jelena. „Dúfali sme, že nás ochránia, aspoň vagnerovci alebo kadyrovovci. Ale nikto sa o nás nezaujíma. Predtým sa zdalo, že vojna je niekde v diaľke, ale teraz sme sa aj my ocitli v neistote a nevieme, čo robiť,“ zhrnula. Podľa nej v meste panuje chaos a rabuje sa v ňom. Jelena opísala, že v supermarkete, kde pracuje, sú vyrazené dvere a že niekoľko obchodov s mobilnými telefónmi bolo vykradnutých. (čtk)