Planéta sa v dôsledku ľudskej činnosti otepľuje o viac ako 0,2 stupňa Celzia za jedno desaťročie, píše v novej štúdii päťdesiatka vedcov a mieru otepľovania označuje za bezprecedentnú. Pri súčasnom tempe emisií skleníkových plynov kritickú hranicu oteplenia o 1,5 stupňa Celzia dosiahneme už o pár rokov.
Vedci na výpočet použili metodiku Medzivládneho panela OSN pre zmenu klímy a rozsiahlu štúdiu zverejnili vo štvrtok v odbornom časopise Earth System Science Data (ESSD).
„Je to drsná pripomienka reálnej situácie, pokiaľ ide o naliehavú potrebu znížiť globálne emisie oxidu uhličitého aj metánu a obmedziť globálne otepľovanie aj zosilnené riziká, ktoré s ním súvisia,“ povedala novinárom francúzska paleoklimatologička Valérie Massonová-Delmotteová, ktorá sa na štúdii podieľala.
Očakáva sa hodnotenie záväzkov
Nové odhady boli oznámené v polovici roka, ktorý je pre klimatickú politiku kľúčový. Očakáva sa, že v septembri bude zverejnené prvé „globálne hodnotenie“ záväzkov, ktoré jednotlivé krajiny prijali v rámci plnenia Parížskej dohody z roku 2015.
Jej cieľom je okrem iného udržať oteplenie planéty na úrovni nižšej ako 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím.
Planéta sa však už v dôsledku ľudskej činnosti, predovšetkým využívania fosílnych palív, v rokoch 2013 až 2022 oteplila v priemere o 1,14 stupňa Celzia oproti predindustriálnej dobe. V roku 2022 to bolo dokonca o 1,26 stupňa Celzia, vyplýva zo štúdie.
Vedci varujú, že ľudstvo čaká „kritické“ desaťročie, keďže hranica 1,5 stupňa Celzia by mohla byť dosiahnutá alebo prekročená v priebehu najbližších desiatich rokov. Prekonanie tejto hranice podľa nich spustí nezvratné zmeny po celom svete.
Uhlíkový rozpočet sa zmenšuje
Takzvaný uhlíkový rozpočet, ktorý má predpovedať, aké veľké množstvo emisií môže byť vypustených do atmosféry pred tým, ako teploty dosiahnu hranicu o 1,5 stupňa Celzia oproti predindustriálnej úrovni, podľa štúdie teraz predstavuje asi 250 miliárd ton. To pri súčasnom tempe vypúšťania emisií znamená, že zostáva len niekoľko rokov.
„Uhlíkový rozpočet sa každým rokom zmenšuje, pretože oxid uhličitý sa vypúšťa a hromadí v atmosfére: nezadržateľne sa blížime k hranici 1,5 stupňa Celzia,“ zdôraznil Pierre Friedlingstein z výskumného ústavu CNRS, ktorý je spoluautorom štúdie.
„Najnovšie dostupné dôkazy ukazujú, že opatrenia prijaté na globálnej úrovni zatiaľ nedosahujú taký rozsah, aby došlo k výraznej zmene smeru ľudského vplyvu na energetickú nerovnováhu planéty a z nej vyplývajúceho otepľovania,“ píšu vedci.
Rekordné emisie skleníkových plynov
Podľa ich výpočtov je toto tempo otepľovania spôsobené rekordnými emisiami skleníkových plynov, ktoré v rokoch 2012 až 2021 dosiahli približne 54 miliárd ton ekvivalentu oxidu uhličitého ročne. Len v roku 2021 to bolo 55 miliárd ton.
„To súvisí predovšetkým s emisiami metánu, oxidu dusného a ďalších skleníkových plynov,“ povedal Friedlingstein. Množstvo vypúšťaných emisií oxidu uhličitého spojené s využívaním fosílnych palív je viac-menej stabilné. (čtk)
Oprava: Touto správou sme nahradili štvrtkovú správu agentúry ČTK, ktorá bola pre viacero chýb stornovaná.
