Pojem revolúcia má neraz protirečivé významy a interpretácie, píše historik Ivan Kamenec. „U nás sa voľakedy prijímala Marxova definícia, že revolúcie sú „lokomotívami dejín“. Za revolúciu sa podľa potreby vydávali aj rebélie, ktoré sledovali viac či menej partikulárne ciele jednotlivých národov, spoločenských vrstiev, náboženstiev. Inokedy sa zas revolúcia odmietala ako prejav zla a deštrukcie.“ 

Ak je liečba odporná, ľudia jej viac veria, hovorí lekárka Lívia Hlavačková. Aj preto podľa nej ľudia v minulosti neprotestovali, keď im holili hlavu alebo na oživovanie fúkali tabakový dym do análneho otvoru. „To, že liečba je nepríjemná alebo hnusná, dokáže veľa ľudí pretrpieť, pretože už im je zle a chcú, aby im bolo lepšie.“

V júni 1933 zomieralo od hladu v priemere 28-tisíc ľudí denne, píše Iryna Puškar o hladomore na Ukrajine. „Medzi roľníkmi bol každý šiesty odsúdený na smrť od hladu.“

V čom bolo Napoleonovo víťazstvo pri Slavkove geniálne? Kde sa začal jeho pád? A čo jeho armádu porazilo v Rusku? Historylab pri príležitosti nového filmu Napoleon pripomína viacero textov o francúzskom vodcovi a generálovi. „Najnovší film Ridleyho Scotta má s historickou osobnosťou Napoleona spoločné len pramálo,“ vravia historici.

Alexander Halvoník preložil z francúzštiny román Láskavé bohyne od Jonathana Littella. „Vojnových hrôz a vraždenia je plná kniha. Pri niektorých som mal pocit, že som nepochopil text, také boli neuveriteľné,“ povedal v rozhovore.

Prezident Janukovyč aj Rusko podcenili protesty Euromajdanu, ktoré sa začali pred desiatimi rokmi. „Vôbec si nevedeli predstaviť, kam by až mohli prerásť,“ hovorí politológ. Na námestí v Kyjive postupne protestovalo až milión ľudí, ktorí docielili nenávratný odklon od Ruska.