Švédske školy sa v novom školskom roku čiastočne vracajú k tlačeným učebniciam a písaniu rukou; menej času, naopak, plánujú venovať tabletom, samostatnému vyhľadávaniu informácií na internete a písaniu na klávesnici.
Návrat k tradičnejším formám výučby je reakciou na názory politikov a odborníkov, ktorí si v poslednom čase stále častejšie kladú otázky, či digitalizované vzdelávanie – vrátane zavedenia tabletov do materských škôl – nevedie k obmedzovaniu základných zručností.
Zhoršujúce sa výsledky
Švédska ministerka školstva Lotta Edholmová, ktorá sa ujala úradu pred 11 mesiacmi v novej stredopravej koaličnej vláde, patrí medzi najväčších kritikov rozsiahleho využívania novej techniky vo výučbe. „Švédski žiaci potrebujú viac učebníc,“ vyhlásila Edholmová v marci. „Fyzické učebnice sú pre výučbu dôležité,“ dodala.
Minulý mesiac ministerka vo vyhlásení uviedla, že vláda je pripravená zrušiť rozhodnutie štátnej vzdelávacej agentúry, podľa ktorej majú byť elektronické zariadenia v materských školách povinné. Vláda však chce ísť ešte ďalej a digitálnu výučbu pre deti do 6 rokov úplne ukončiť.
V čitateľských zručnostiach sa švédski žiaci stále pohybujú nad európskym priemerom, medzinárodné hodnotenie čitateľskej úrovne žiakov štvrtých tried PIRLS však ukázalo, že sa švédske deti v rokoch 2016 až 2021 zhoršili.
Kým v roku 2016 získalo Švédsko 555 bodov, v roku 2021 to bolo 544 bodov. Aj výsledok z roku 2021 však znamenal pre krajinu siedme najlepšie skóre spoločne s Taiwanom. Singapur, ktorý sa umiestnil na čele rebríčka, sa počas rovnakého obdobia zlepšil z 576 na 587 bodov.
Čo hovoria odborníci
Niektoré nedostatky môžu byť následkom pandémie covidu-19 alebo môžu odrážať rastúci počet žiakov z radov imigrantov, ktorí nemajú švédčinu ako svoj materinský jazyk. Dôvodom zaostávania žiakov v hlavných predmetoch však môže byť aj pridlhý čas trávený pri obrazovkách na vyučovaní, hovoria experti.
„Existujú jasné vedecké dôkazy, že digitálne prístroje skôr oslabujú, než posilňujú schopnosti žiakov niečo sa naučiť,“ uviedol minulý mesiac švédsky Karolinska Institutet. „Domnievame sa, že žiaci by mali získavať znalosti znovu predovšetkým z tlačených učebníc a od učiteľov, nie primárne z voľne dostupných, neoverených internetových zdrojov,“ dodal inštitút, ktorý patrí k rešpektovaným lekárskym univerzitám zameraným na výskum.
Rýchly prechod k digitálnym vyučovacím nástrojom vyvoláva aj obavy Organizácie OSN pre vzdelanie, vedu a kultúru (UNESCO). V správe zverejnenej minulý mesiac organizácia vyzvala na primerané využívanie techniky vo výučbe.
Správa žiada štáty, aby urýchlili zavádzanie internetu do škôl, no súčasne uvádza, že moderná technika by nikdy nemala nahradiť prezenčnú, učiteľom vedenú výučbu. Zdôrazňuje aj nutnosť kvalitnej výučby pre všetkých.
Notebooky pre žiakov
Online výučba je široko diskutovanou témou po celej Európe a v ďalších západných krajinách. Poľsko napríklad spustilo program, ktorý má zabezpečiť, že každý žiak začínajúci štvrtú triedu dostane vládou financovaný notebook. Cieľom projektu je zvýšiť konkurencieschopnosť krajiny v oblasti modernej techniky.
V USA poskytli štátne školy počas covidovej pandémie žiakom základných a stredných škôl milióny notebookov, zakúpených z peňazí poskytnutých federálnymi úradmi. Americké školy však naďalej používajú tlačené aj digitálne učebnice, pretože niektoré domácnosti nie sú pripojené k internetu, uviedol Sean Ryan z vydavateľstva McGraw Hill, ktoré sa zameriava na učebnice.
Švédska vláda v snahe zastaviť pokles čitateľských schopností žiakov štvrtých tried oznámila investíciu 57 miliónov eur do nákupu kníh pre školy v tomto roku. Ďalších 42 miliónov má byť investovaných v roku 2024 a rovnaká čiastka aj v roku 2025.
Všetci odborníci však nie sú presvedčení o tom, že návrat k tradičnej výučbe je pre žiakov to najlepšie. Kritika techniky je obľúbený postoj konzervatívnych politikov, tvrdí Neil Selwyn, ktorý vyučuje na Monashskej univerzite v austrálskom Melbourne. „Je to pekný spôsob, ako dať najavo oddanosť tradičným hodnotám,“ dodáva. (ap, čtk)
