Evanjelium podľa KDH: Zaslúžite si mať sa lepšie, ale nie všetci, píše Petr Kocina. „Páni Majerský, Dohál ani Baka jednoducho nemajú ten druh intelektu, ktorý by teológiu mohol niekam posúvať.“

V Turecku určili ďalšiu knihu, ktorá sa má predávať v obálke s nápisom „škodlivé pre neplnoletých“. Ide pritom o detskú knižku, ktorá v roku 2015 dostala americkú cenu Stonewall. Tá oceňuje knihy, ktoré približujú skúsenosti LGBT+ ľudí.

Biskupi voličom v rozhodovaní veľmi nepomohli, píše Newsfilter. Okrem iného odporúčajú voliť strany, ktoré nešíria nenávisť. No ak predseda KDH hovorí, že LGBTI je rovnaká pliaga ako korupcia, je to takisto šírenie nenávisti a rozdeľovanie spoločnosti. „Čo ak aj na to mysleli biskupi?“ pýta sa Monika Tódová.

Rozhodne sa necítim ako pliaga. Takisto nemám pocit, že by moji blízki kamaráti boli pliagy alebo že by moja partnerka bola pliaga, hovorí Michaela Eliášová, ktorá žila s partnerkou už v troch krajinách, no nepríjemné skúsenosti má iba zo Slovenska. „Keď ju objímem alebo jej dám pusu, tak dobre, že si muži nezlomia krk. Otáčajú sa za nami, začnú cmukať, prípadne padne otázka, či sa môžu pridať.“

LGBTI+ ľudia boli v mojich očiach na základe informácií, ktoré som dostávala, zvrhlí, nepríjemní, neprirodzení a zlí, hovorí 23-ročná Michaela Eliášová o období, keď bola homofóbna, ale zároveň ju priťahovali ženy. „No moje skúsenosti so ženami boli také prirodzené, pekné, jednoduché a čisté, až som neverila, že môže ísť o to isté.“

Psychologička Lenka Pavuková Rušarová vysvetľuje, čo robiť v situácii, keď sa medzi svojimi blízkymi cítime neviditeľní a naše potreby sú ignorované. „Ženy väčšinou takúto nespokojnosť len potláčajú a tá potom z času na čas presiakne ako nepríjemne zatrpknutá výčitka, kyslý výraz v tvári alebo nechuť k intimite. O to viac sa potom blízki vyhýbajú debate a človek si pripadá ešte viac neviditeľný,“ hovorí.