Ruská vojna na Ukrajine, klimatická kríza, ale aj nové technológie, ktoré môžu byť „steroidmi“ pre mnohé krízy, ktorým ľudstvo čelí už teraz. To boli hlavné témy, ktoré zazneli v prejave prezidentky Zuzany Čaputovej na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku. Keďže sa už nechystá znova kandidovať, bol to jej posledný prejav na tejto pôde.
Zuzana Čaputová počas prejavu. Foto – AP/TASR Začala ho tým, na čom bolo OSN založené: obnovou mieru.
„V minulom roku bolo vo svete viac úmrtí súvisiacich s konfliktmi ako v ktoromkoľvek roku od 1994. Výrazne k tomu prispela ilegálna ruská invázia Ukrajiny – bezprostredného suseda Slovenska,“ povedala prezidentka.
„Ruské vojská už viac ako 570 dní zabíjajú nevinných ukrajinských civilistov, unášajú deti a ničia mestá. Bombardujú infraštruktúru a prístavy, ktoré vyvážajú ukrajinské obilie tým, ktorí ho potrebujú v Bangladéši alebo Egypte. Moskva musí dovoliť, aby obilie mohlo opätovne opúšťať ukrajinské prístavy,“ povedala Čaputová.
Mnohé krajiny najmä na globálnom juhu sa pozerajú vlažne na ruskú agresiu a hovoria skôr, že to odoberá pozornosť Západu od ich problémov.
„Potrebujeme, aby Rusko ako stály člen Bezpečnostnej rady OSN spravilo jasné kroky vedúce k mieru,“ dodala.
Klimatický samit
V stredu sa na pôde OSN začína aj klimatický samit, ktorého sa zúčastní aj slovenská prezidentka – Slovensko bolo vybraté ako jeden z účastníkov. Klimatická kríza sa týkala významnej časti jej prejavu.
„Naše mestá sa stávajú horúcejšími, naše oceány kyslejšími a naša zem suchšou. Je to dôsledok zmeny klímy, ktorú spôsobil človek. Toto leto nám opätovne ukázalo, čo nás čaká, ak budeme sedieť so založenými rukami. (…) Tým najhorším scenárom môžeme ešte stále zabrániť. Globálne emisie však musia dosiahnuť svoj vrchol a začať klesať ešte pred rokom 2030,“ dodala.
Slovensko podľa nej robí konkrétne kroky. „85 percent našej elektriny sa už vyrába s nulovými emisiami. V nasledujúcich siedmich rokoch použijeme 5 percent nášho HDP na dekarbonizáciu ekonomiky a zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov. V roku 2030 budú naše emisie o 55 percent nižšie ako v roku 1990,“ povedala.
Dodala, že Európa sa síce otepľuje dvakrát rýchlejšie ako celosvetový priemer, ale najzraniteľnejšia je Afrika.
„Potrebujeme sa zobudiť. Nebojujeme so žiadnou vonkajšou hrozbou. Toto nie je meteorit smerujúci k Zemi. Ide o existenčnú krízu, ktorú sme vytvorili my sami – a my sami ju aj musíme vyriešiť,“ povedala Čaputová.
Najzraniteľnejšie sú deti a chudobní
Spomenula, že svetové krízy najviac zasahujú tých, ktorí sú najmenej zodpovední za ich vznik – najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, ženy a deti, najchudobnejších. Spomenula, že Udržateľné rozvojové ciele, čo je 17 bodov ako koniec hladu či chudoby, ktoré sa majú naplniť do roku 2030, sa zatiaľ plnia iba na 12 percent.
„Tieto ciele nie sú dobrovoľnými usmerneniami, ale konkrétnymi ukazovateľmi pre vytvorenie sveta, ktorý je postavený na spravodlivosti, rovnosti a stabilite,“ dodala.
Zneužívanie sociálnych sietí
Za dôležité považovala spomenúť aj riziko zneužitia sociálnych sietí či umelej inteligencie.
„Technologický pokrok niekedy napreduje rýchlejšie ako vývoj ľudského myslenia a emócií. Rýchly rast platforiem sociálnych médií a s tým súvisiaca záplava dezinformácií a nenávistných prejavov je toho dôkazom,“ dodala.
„Ak sa tejto otázke nebudeme venovať, sociálne médiá, umelá inteligencia a ďalšie vznikajúce technológie sa stanú ‚steroidmi‘ pre všetky krízy, ktorým čelíme už dnes. Preto je dôležité neodkladať ich demokratickú reguláciu. (…) Ak bude ľudstvo pokračovať v budovaní alternatívnych právd a vzájomnej nedôvery, nikdy nebudeme schopní podniknúť kroky potrebné na riešenie univerzálnych výziev,“ dodala.
Prejav napokon ukončila optimisticky. „Stretnutia s mladými ľuďmi zo Slovenska vo mne zanechávajú veľký optimizmus do budúcnosti. Výskumy ukazujú, že rovnosť je pre nich najdôležitejšou spoločenskou hodnotou. Mali by sme počúvať naše deti a pracovať na dosiahnutí vízie ľudstva, kde je rovnosť pravidlom, nie výnimkou. Kde rozvoj môže byť udržateľný a odolný voči zmene klímy. Kde môžeme žiť v mieri,“ dodala.
