Najnovšie z témy: Architektúra a dizajn, Človek, Pekné veci
Veľa architektov a interiérových dizajnérov uprednostňuje v interiéroch neutrálne alebo biele steny, ktoré priestor vizuálne nezaťažujú a ľahšie sa kombinujú. „Biela farba je v bytovom dizajne dôležitá, aby si oko malo kde oddýchnuť, a zároveň najlepšie odráža svetlo,“ hovorí architektka Lucia Mészárová. Pri výbere farebnosti interiéru odporúčajú architekti zohľadniť nielen kvality konkrétneho priestoru, napríklad či je dostatočne presvetlený, ale aj o aký priestor ide.

Trend farebných stien bol u nás v minulosti oveľa rozšírenejší ako dnes, neznamená to však, že farebné steny sú prežitok, ktorého sa treba vyvarovať. Zmenil sa však spôsob ich spracovania. „Tým, že dnes máme k dispozícii viacero možností spracovania stien, tak klasické maľovanie stien, aké bolo bežné v 90. rokoch, keď výber nebol taký široký, nie je také časté,“ hovorí architektka Lucia Mészárová.

Pred 70 rokmi vyšiel článok, ktorý poskytol definitívne dôkazy, že piltdownský človek je podvrh. Vysvetľujeme, kto bol autorom tohto údajného „chýbajúceho článku“ medzi ľudoopmi a človekom a ako vedci odhalili falošnú fosíliu, ktorá na 40 rokov spôsobila zmätok v evolúcii človeka.

Američan, ktorý žil v mobilnom domčeku takmer bez nábytku, odkázal svojim spoluobčanom milióny dolárov. Geoffrey Holt bol v mestečku Hinsdale známy skromným životným štýlom. Nosil obnosené šaty, nemal auto, televízor ani počítač a málokedy opúšťal mesto. Po jeho smrti však vyšlo najavo, že bol milionárom.
Zlý stav budov bývalých Baťových závodov v Partizánskom je vlastne odrazom dramatických dejín – areál vznikol v idealistickej atmosfére Masarykovho demokratického Československa, no potom to začalo byť „napínavejšie“. Po roku 1948 závody znárodnili komunisti, v 90. rokoch zažili obuvníci výrobný úpadok a areál sa rozdrobil.

V jednej z budov Baťových závodov v Partizánskom chcú vybudovať kultúrno-komunitný priestor. Občianske združenie Fabrika umenia, organizácia Spolka a architekti z ateliéru 2021 pracujú na tom, aby sa po rekonštrukcii dala budova využívať okrem kultúrnych akcií aj ako priestor na nové ateliéry, galérie, dielne, kancelárie, trhovisko či ubytovanie.