Symbolmi zmeny spoločenského postavenia žien v úvode 20. storočia bola aj móda či účesy. Príkladom je bubikopf či „chlapčenský účes“, ktorý sa stal trendom aj v medzivojnovom Československu, hoci zďaleka nemožno povedať, že by bol všeobecne akceptovaný. (historylab)

Časť politikov sa snaží o prepísanie udalostí novembra 1989, píše Martin Bútora. „Hŕstka intelektuálov“, ktorá si podľa Pavla Pašku sprivatizovala svoju pravdu, či „uzurpátori novembra 89“ Petra Pellegriniho si vyslúžili toto označenie predovšetkým preto, lebo prakticky všetci boli kritikmi tých, ktorí odkláňajú Slovensko od odkazu Novembra.

O Putinovom režime medzi tretím Rímom a Treťou internacionálou píše Jurij Vasin. Keď sa moc v Rusku opäť rozhodne vysvetliť ľuďom, „o čo ide“, má na výber z malého počtu argumentov: „Moskva je Tretí Rím“, „Tretia internacionála“ a „ruský svet“.

Lekárka Lívia Hlavačková hovorí, prečo ľudia veria mágii pri liečbe. Doteraz majú ľudia veľa rituálov, či už nosenie červenej šnúrky, alebo potieranie sa močom. „V liečbe bolo odjakživa prítomné niečo magické a dodnes sa to prejavuje v mnohých veciach, nie iba v liečbe.“

Pred 70 rokmi vyšiel článok, ktorý poskytol definitívne dôkazy, že piltdownský človek je podvrh. Vysvetľujeme, kto bol autorom tohto údajného „chýbajúceho článku“ medzi ľudoopmi a človekom a ako vedci odhalili falošnú fosíliu, ktorá na 40 rokov spôsobila zmätok v evolúcii človeka.

Pojem revolúcia má neraz protirečivé významy a interpretácie, píše historik Ivan Kamenec. „U nás sa voľakedy prijímala Marxova definícia, že revolúcie sú „lokomotívami dejín“. Za revolúciu sa podľa potreby vydávali aj rebélie, ktoré sledovali viac či menej partikulárne ciele jednotlivých národov, spoločenských vrstiev, náboženstiev. Inokedy sa zas revolúcia odmietala ako prejav zla a deštrukcie.“