Povinné udeľovanie trestu prepadnutia majetku nie je v súlade s ústavou. Ešte minulý týždeň o tom rozhodli ústavní sudcovia, ktorí vyhoveli návrhu poslancov Smeru spred troch rokov. Zastupoval ich exminister vnútra a novozvolený poslanec Robert Kaliňák.
Rozhodnutie ústavných sudcov znamená, že do polroka musia poslanci prijať v parlamente nápravu.
Na trest prepadnutia majetku nemusia súdy odsúdiť páchateľov vždy. V niektorých prípadoch mali sudcovia možnosť výberu. No pri zhruba štyridsiatke trestných činov im to zákon prikazuje.
Okrem založenia zločineckej skupiny, korupcie, legalizácie výnosov z trestnej činnosti či daňových podvodov ide aj o drogovú trestnú činnosť.
V týchto prípadoch sa ich však páchatelia musia dopustiť najzávažnejšou formou. Znamená to organizovane, a spôsobiť tým škodu značného rozsahu (viac ako 26 600 eur). Nejde teda o drobné úplatky.
Tieto ustanovenia však sú súčasťou Trestného zákona od roku 2011. Poslanci Smeru ich napadli po desiatich rokoch. Stalo sa tak po tom, ako začal tento trest ohrozovať nominantov tejto strany zadržaných po roku 2020. Väčšine totiž zaistili majetky a sú podozriví zo založenia či z podporovania zločineckej skupiny a korupcie.
Rozhodnutie Ústavného súdu nezasiahne do právoplatných a vykonaných rozhodnutí. V prípade právoplatných a nevykonaných rozsudkov zákon pripúšťa odsúdeným obnovu konania. O tom však budú rozhodovať už všeobecné súdy.
Na trest prepadnutia majetku však bol odsúdený aj daňový podvodník Ladislav Bašternák, ktorý však ešte pred právoplatným rozsudkom v marci 2019 stihol väčšinu svojho majetku prepísať na rodinu či známych. Štát sa teraz oň súdi.
Trest prepadnutia majetku hrozil aj právoplatne odsúdenému bývalému špeciálnemu prokurátorovi Dušanovi Kováčikovi, ktorý nakoniec o majetok neprišiel. Na tento trest však právoplatne odsúdil v júli Najvyšší súd expolicajta Mariána Kučerku.
Otázne teda bolo, prečo Smer napadol sporné ustanovenie až vo februári 2021 a prečo sa s kritikou trestu prepadnutia majetku pridala Sme rodina, keď aj jej nominanta zadržala NAKA.
„Občania nepotrebujú veľa fantázie, aby prišli na to, že tieto pózy sú motivované skôr súkromným ako verejným záujmom,“ skonštatoval už pred dvomi rokmi právnik Marek Káčer, ktorý pôsobí ako vedúci katedry teórie práva a ústavného práva na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity.
Sám však upozornil, že problém slovenskej úpravy spočíva nie v prehnanej prísnosti tohto trestu, ale skôr v spôsobe a podmienkach jeho ukladania. Trest prepadnutia majetku totiž zasahuje okrem korupčníkov či daňových podvodníkov a obchodníkov s drogami aj pestovateľov marihuany. Známy je prípad Josefa Šipoša, ktorého odsúdili na drakonický trest, hoci tvrdí, že z marihuany vyrábal masť.
„Nie je vylúčené, že za istých okolností môže byť primeraným a spravodlivým trest prepadnutia majetku, ale rovnako je zrejmé, že za istých okolností to môže byť trest neprimeraný a nespravodlivý,“ zdôvodnil rozhodnutie predseda Ústavného súdu Ivan Fiačan.
Poslanci Smeru pôvodne žiadali, aby ústavní sudcovia pozastavili účinnosť napadnutého ustanovenia. Tí im však odkázali, že na to nevidia dôvod. A to aj preto, že ustanovenia sú súčasťou zákona „takmer desať rokov, v priebehu ktorých boli súdmi riadne aplikované a neboli žiadnym spôsobom spochybňované“.
Ako sudkyňa-spravodajkyňa pripravovala rozhodnutie o treste prepadnutia majetku sudkyňa Jana Laššáková. Exposlankyňa Smeru v úvode konania sama upozornila na svoju možnú zaujatosť, keďže o spornom ustanovení hlasovala v parlamente ešte ako poslankyňa. Kolegovia ju však z konania nevylúčili.
Laššáková začiatkom septembra oznámila, že sa vzdáva funkcie sudkyne. Svoje rozhodnutie podrobnejšie nevysvetlila. Funkcia jej zanikla k 30. septembru.
