Ombudsman Róbert Dobrovodský má výhrady k návrhu lex atentát, nepozdáva sa mu napríklad obmedzenie práva na zhromaždenie. „Som toho názoru, že je možné bezpečnosť ústavných činiteľov garantovať aj pri zachovaní širokého priestoru na uplatňovanie základných práv a slobôd,“ uviedol.
Koalícia reaguje balíkom na útok na premiéra. Presadzuje ho v skrátenom konaní a parlament by o ňom mal začať rokovať už dnes.
Dobrovodský upozornil vicepremiéra Roberta Kaliňáka, ale aj Národnú radu na viaceré riziká. Dôležité podľa neho je, aby návrh dával dostatočné záruky na to, aby nemohol byť zákaz zhromaždení zneužívaný.
„Hrozba pre ktorú sa má obmedziť právo zhromaždiť sa, musí byť priama a reálna, nielen abstraktná a hypotetická,“ dodal. Ako riešenie ponúkol nemeckú či rakúsku úpravu.
Verejný ochranca práv kritizuje aj zavedenie nového trestného činu neuhradenia pokuty. „Už v súčasnosti neuhradenie pokuty predstavuje dôvod na začatie správnej exekúcie,“ upozornil s tým, že je to dostatočný nástroj bez potreby kriminalizácie jednotlivcov, čo by len zbytočne zaťažovalo trestnoprávny systém a súdy.
Ombudsman podporil pondelkové uznesenie súdnej rady, ktorá vyzvala parlament, aby túto časť návrhu poslanci vypustili.
Dobrovodský kritizuje, že návrh umožňuje polícii pri prešetrovaní priestupku zasiahnuť do telekomunikačného tajomstva a získať od operátorov údaje potrebné na zistenie a identifikáciu zdroja komunikácie.
Zákon o elektronických komunikáciách hovorí, že údaje tvoriace predmet telekomunikačného tajomstva, napríklad meno a priezvisko či telefónne číslo, môže podnik poskytnúť štátnemu orgánu len na základe písomnej žiadosti vyhotovenej na základe písomného súhlasu zákonného sudcu.



Ako to číta Ivan Mikloš: Je Čína na vzostupe či na ústupe?




Keď mi našli nádor, pýtala som sa samej seba, či mám právo báť sa, hovorí záhradná architektka Janka Bieliková
Shooty: Aktívum





