V Levoči majú komunitu, aká inde na Slovensku nie je, stovky nevidiacich tam chodia za štúdiom a prácou. Už viac ako storočie tam existuje viacero inštitúcií pre ľudí so zrakovým hendikepom. „Je tu dobrý život, po práci máme kam ísť a nemusíme len sedieť doma,“ vraví Peter Haško, ktorý pracuje v knižnici pre nevidiacich.
Ekonomická situácia rodín, ktorých členovia majú zdravotné znevýhodnenia, začína byť neúnosná, hovorí Barbora Andor Tóthová. V košickom Kine Úsmev organizuje filmový festival, na ktorom filmy sprístupňuje naozaj všetkým – aj ľuďom so zrakovým či sluchovým znevýhodnením.
V zahraničí sú ľudia k autistom tolerantnejší, vraví v rozhovore Martina Rothová, ktorá bloguje o cestovaní s autistickým bratom. „Na Slovensku sa na nás ľudia omnoho viac pozerajú, vnímam tie pohľady na brata, že na dospelého muža sa správa inak.“
Brat začal viac rozprávať až po návšteve Disneylandu. Odvtedy s ním cestujem, vraví v rozhovore sestra autistu Martina Rothová. „Vďaka našim cestám začal komunikovať. Mne a rodičom to mnohé uľahčilo. Už nám aspoň povie, že ho bolí hlava. Konečne viem, čo mu je, a dokážem mu adekvátne pomôcť. Dlhé roky to tak nebolo.“
Jakub Astl sa ako 12-ročný liečil na rakovinu hrtana, odvtedy nerozpráva. Obdobie liečby si pamätá, no dôsledky si naplno uvedomil až neskôr: „Ako dieťa som si to uvedomoval menej a myseľ som zabalil do počítača a hier, filmov a seriálov. Dostalo ma to neskôr, po rokoch, keď som si začal uvedomovať všetky veci, ktoré sa udiali, a čo som tým stratil,“ odpovedá v rozhovore dnes 24-ročný muž.
Tlmočníčka do posunkového jazyka Agáta Čermáková prvé tri roky života vôbec nerozprávala, pretože doma používali len posunkový jazyk. „Potom sa mi nejaký chlapec vonku na ulici posmieval, že nemám jazyk ani uši a že nepočujem. Ja som ho za to zbila a odvtedy som začala rozprávať.“
