Verdikt egyptského súdu vyvolal v Grécku obavy z nejasného osudu pravoslávneho kláštora na Sinaji.

Verdikt egyptského súdu vyvolal v Grécku obavy z nejasného osudu pravoslávneho kláštora na Sinaji. Hrozí totiž, že by z neho úrady mohli vyhnať gréckych mníchov a urobiť z neho múzeum. Egyptská diplomacia to však odmieta.

Súd na Sinaji vyniesol verdikt v spore medzi kláštorom, ktorý je podľa AFP najstarším nepretržite obývaným kresťanským kláštorom na svete, a egyptským guvernorátom Južný Sinaj.

Súd síce uviedol, že grécka pravoslávna cirkev je oprávnená pozemok využívať, zároveň však povedal, že pozemok patrí egyptskému štátu ako verejný majetok. Podľa gréckych médií toto súdne rozhodnutie otvára cestu k možnému zhabaniu kláštora egyptským štátom.

V gréckych médiách sa rovnako objavili špekulácie, že egyptské úrady kláštor zatvoria a pošlú mníchov z neho preč, aby mohli z areálu urobiť múzeum. Agentúra AFP v tejto súvislosti napísala, že by mohlo ísť o súčasť projektu miestnej správy, ktorá chystá investície do rozvoja tejto oblasti, kde je okrem kláštora aj rovnomenné mesto a prírodný park, v snahe prilákať tam viac turistov aj na dlhšie pobyty.

Stredajší verdikt egyptského súdu kritizoval aj arcibiskup aténsky a grécky Hieronymos II., ktorý ho označil za škandalózny. Podľa neho egyptský súd porušil právo na náboženskú slobodu.

Egyptská prezidentská kancelária však vo štvrtok uviedla, že „jedinečný a posvätný náboženský status“ kláštora svätej Kataríny bude zachovaný, a egyptské ministerstvo zahraničia označilo správy o konfiškácii za nepodložené.

Pravoslávny kláštor svätej Kataríny leží na úpätí hory Sinaj takmer 500 kilometrov východne od Káhiry. Založený bol v 6. storočí na mieste, kde sa podľa biblickej tradície Mojžišovi zjavil Boh. Od roku 2002 je zapísaný na zozname Svetového dedičstva UNESCO a ročne k nemu mieria tisíce pútnikov. (čtk)