Rešpektovaní právnici varujú pred rizikami návrhu ústavnej novely

Skupina rešpektovaných právnikov vrátane bývalých sudcov Ústavného súdu varuje pred vážnymi rizikami návrhu novely ústavy, ktorá je v parlamente. Stanovisko, ktoré vzniklo na pôde Právneho inštitútu v Bratislave, označuje navrhované zmeny za „bezprecedentný zásah do fungovania právneho poriadku“.

Návrh, ktorý inicioval premiér Robert Fico, chce do ústavy okrem iného zakotviť dve pohlavia – muža a ženu. Okrem jeho Smeru zmeny podporuje aj KDH a dvojica poslancov z poslaneckého klubu hnutia Slovensko, Za ľudí a Kresťanskej únie – Anna Záborská a Richard Vašečka (obaja sú z Kresťanskej únie).

Občianske organizácie však upozorňujú, že novela bude mať oveľa širší dosah. Negatívne podľa nich zasiahne školstvo, vedu, kultúru, právo na adopcie a oslabí ochranu detí, žien a ľudí so zdravotným znevýhodnením a iné marginalizované skupiny.

Štyri zásadné problémy

Právni experti podľa tlačovej správy k odbornému stanovisku identifikovali štyri zásadné problémy návrhu. „Prvým je nezlučiteľnosť s európskymi záväzkami.“

Novela podľa nich odporuje princípu prednosti práva EÚ a vytvorila by právny základ na vzdialenie sa od hodnôt Európskej únie a Rady Európy.

Podľa odborníkov by Slovensko s takýmto znením ústavy v minulosti nemohlo vstúpiť ani do EÚ, ani sa stať zmluvnou stranou Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ďalším dôležitým aspektom je podľa expertov oslabenie ochrany ľudských práv. Podľa nich by novela výrazne oslabila až znemožnila vykonateľnosť rozhodnutí medzinárodných a európskych súdov v oblasti ochrany ľudských práv, čo by priamo ohrozilo ochranu ľudských práv občanov Slovenskej republiky.

Hrozí právna neistota

Odborníci sa zhodli, že v prípade prijatia novely by nastala právna neistota. Návrh zavádza vágne pojmy ako „národná identita“ či „kultúrno-etické otázky“, ktoré nie sú nikde právne definované.

V odbornom stanovisku priamo uvádzajú: „… uvedená vágnosť a neurčitosť novely by vytvorila licenciu na porušovanie ľudských práv pre akúkoľvek vládnu moc – súčasnú či budúcu – na Slovensku. Zároveň by štátnym aktérom umožnila flexibilne a autoritatívne určovať, čo tvorí „národnú identitu“ krajiny.“

V neposlednom rade schválením novely riskuje Slovensko porušenie medzinárodného práva. Novela zavádza faktické spätné odvolanie súhlasu s medzinárodnými záväzkami, čo priamo porušuje základný princíp medzinárodného práva pacta sunt servanda – že záväzky, do ktorých štát dobrovoľne vstúpil, musí dodržiavať.

Zmeny v maďarskej a ruskej ústave

Odborníci pripomenuli, že podobné ústavné zmeny, dokonca s menšou intenzitou a vágnosťou, akú majú návrhy na zmenu slovenskej ústavy, zaviedli v minulosti Maďarsko v roku 2018 a Rusko v roku 2015. Maďarská úprava bola následne zneužitá na útoky proti občianskej spoločnosti.

Ruská novela umožnila odmietanie vykonávania rozhodnutí medzinárodných súdov, čo Európska komisia pre demokraciu označila za nekompatibilné s medzinárodnými záväzkami a viedlo to k postupnému odchodu Ruska z Rady Európy.

„Žiadny z členských štátov EÚ vrátane Nemecka, Maďarska, Poľska či Českej republiky nemá vo svojej ústave rovnaké ani obdobné ustanovenie, aké zamýšľajú do slovenskej ústavy zakotviť predkladatelia novely,“ uvádza sa v odbornom stanovisku.

Právnici upozorňujú aj na ekonomické dôsledky. Možnosť nedodržiavania medzinárodných záväzkov by vytvorila oprávnené obavy zahraničných investorov z nedodržiavania medzinárodných zmlúv na ochranu investícií, čo by mohlo negatívne ovplyvniť ekonomiku krajiny.

Kto je za stanoviskom

Odborné stanovisko vypracovali rešpektované osobnosti slovenského práva: Daniel Šváby, bývalý sudca Súdneho dvora EÚ a Ústavného súdu SR, Lucia Žitňanská, akademička a odborníčka na obchodné právo, Jozef Vozár, akademik a bývalý člen súdnej rady, Lucia Berdisová, akademička, Metod Špaček, diplomat a odborník na medzinárodné právo, Janka Debrecéniová, expertka na ľudské práva, a Martin Krivák, advokát a riaditeľ Právneho inštitútu.

K záverom odborného stanoviska sa pripojilo ďalších vyše 40 rešpektovaných osobností zo slovenskej justície, akadémie, advokácie a ďalších kľúčových oblastí práva.

Medzi nimi aj bývalí sudcovia Ústavného súdu SR Lajos Meszáros, Ladislav Orosz a Ján Luby, bývalý predseda Ústavného súdu SR a bývalý generálny advokát Súdneho dvora EÚ Ján Mazák, bývalé verejné ochrankyne práv Jana Dubovcová a Mária Patakyová či ústavný právnik Peter Kresák a ďalšie významné osobnosti právnej vedy.

Celé odborné stanovisko, ku ktorému sa môžu pridať aj ďalší právnici a expertky z radov verejnosti, je dostupné na tomto linku.