Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Hospodárstvo je na tom oveľa lepšie, ako sme sa báli (nepokazme si to)
  • Pomoc ekonomike: Vláda schválila pokračovanie prvej pomoci do konca roka, Krajniak ju chce aj na budúci rok
  • Posty: Vláda odvolala Zuzanu Šubovú z postu podpredsedníčky Správy štátnych hmotných rezerv
  • Polícia: NAKA zasahuje na viacerých miestach Slovenska vrátane firmy Bonul, akcia podľa TV Joj súvisí s výstavbou cestnej infraštruktúry
  • Dane: Posledný termín na podanie daňového priznania a zaplatenie dane bude 2. november
  • Prieskum: Spotrebiteľská dôvera v Nemecku rastie pomalšie, než sa predpokladalo, vyplýva z údajov GfK
  • Biznis: Rast podnikateľskej aktivity v eurozóne sa v septembri takmer zastavil, vyplýva z prieskumu IHS Markit
  • Aerolinky: Združenie IATA vyzvalo, aby všetci pasažieri pred medzinárodnými letmi prechádzali testovaním na COVID-19

Prečo sú Saudskoarabi aj Rusi z trhov s ropou a plynom nervózni

Zo supertankerov sa stávajú supersklady nepredanej produkcie. Ilustračné foto - TASR/AP
Zo supertankerov sa stávajú supersklady nepredanej produkcie. Ilustračné foto – TASR/AP

Saudskoarabský princ Abdulaziz bin Salman sa vyhráža burzovým špekulantom, aby prestali „hrať“ na zníženie cien ropy. Producenti ropy a plynu sú nervózni, nespotrebovanej suroviny sú plné zásobníky a tankery a svetový dopyt zrejme opäť klesne pre druhú vlnu pandémie.

Minúta po minúte

Richard Sulík odmietol úvahy o možnom vypnutí slovenskej ekonomiky pre druhú vlnu pandémie koronavírusu. Nákaza sa podľa ministra šíri najmä zo zahraničia, a preto by sa Slovensko malo chrániť opatreniami na hraniciach.

„Poďme strážiť hranice, poďme si dávať podmienky platného COVID testu,“ navrhol Sulík na brífingu po rokovaní vlády. „To by pomohlo, ale zatvoriť ekonomiku, to by som bol veľmi opatrný,“ povedal minister v reakcii na zhoršujúcu sa situáciu v Maďarsku a Rakúsku.

Tieto krajiny by sa mohli dostať do červenej zóny, čo by pre ľudí prichádzajúcich z týchto krajín znamenalo povinnú karanténu a testovanie.

Sulík bude v takom prípade presadzovať výnimky pre pendlerov, pre obchodných zástupcov či pre šoférov kamiónov. Minister pripomenul, že prakticky všetky veľké firmy majú zavedený systém dodávky dielov v čase a na skladoch majú zásoby často iba na jeden deň. Transport tovaru prirovnal minister k prúdeniu krvi v žilách. „Keď to zastavíte, tak to napácha obrovské škody,“ zdôraznil. (tasr)

Český úrad na ochranu hospodárskej súťaže začal posudzovať predaj firmy Aero Vodochody skupine Aero. Na transakcii s kupujúcim z Maďarska sa v lete dohodol majiteľ výrobcu lietadiel, skupina Penta.

Začiatok správneho konania oznámil ÚOHS na svojej internetovej stránke. „K navrhovanému spojeniu súťažiteľov má dôjsť v oblasti leteckej výroby, teda najmä v oblasti vývoja, výroby a servisu cvičných a ľahkých bojových lietadiel.“

Vlastníkmi Aera sú maďarský podnikateľ András Tombor a skupina Omnipol. Penta oznámila predaj Aera Vodochody v júni. (čtk)

Viac o transakcii: Penta predala Aero Vodochody Aerospace maďarskému podnikateľovi Andrásovi Tomborovi a skupine Omnipol.

O kúpu Leo Expressu sa zaujímajú španielske železnice Renfe. Štátna firma vypísala tender na poradcu pre nákup českého dopravcu, no vzápätí ho zrušila. Leo Express hľadá strategického partnera, jeho vlaky jazdia aj na Slovensko.

O záujme španielskej spoločnosti o vstup do Leo Expressu píše portál Zdopravy.cz.

„Leo Express dlhodobo hľadá strategického partnera, v súčasnosti rokuje s niekoľkými záujemcami,“ uviedol hovorca Leo Expressu Emil Sedlařík. Bližšie podrobnosti neposkytol vzhľadom na záväzok mlčanlivosti.

Možnosť kúpy Leo Expressu skúmali na jar tiež České dráhy, nakoniec od nákupu ustúpili. Aktíva Leo Expressu nie sú veľké, vlaky patria banke a lízingovej firme. Zahraničných investorov však môžu zajímať napríklad licencie na prevádzku v Česku, Poľsku a na Slovensku.

Renfe patrí medzi najväčších európskych železničných dopravcov, zamestnáva vyše 13-tisíc ľudí. Dlhodobo mala prakticky monopolné postavenie, čo už neplatí po otvorení španielskych vysokorýchlostných tratí zahraničnej konkurencii.

Ministerstvo hospodárstva dokončuje schému pomoci pre výstaviská, prevádzkovateľov kolotočov či predajcov na jarmokoch. Navrhovanú pomoc však ešte pred jej spustením bude musieť schváliť Európska komisia, povedal minister hospodárstva Richard Sulík.

„Všetko sa to točí okolo schémy, ktorú musí Európska komisia schváliť,“ povedal po rokovaní vlády Sulík. Na návrhu vyplácania štátnej pomoci týmto podnikateľom pracuje Sulíkova poradkyňa Jana Kiššová.

Minister v súvislosti s výstaviskami pripomenul program pomoci pre nájomcov obchodných priestorov, kde štát prispeje nájomcovi za obdobie štátom nariadených obmedzení rovnakým percentom nájomného, o koľko ho zníži prenajímateľ, a to až do výšky 50 %.

Toto sa týka aj priestorov, ktoré prenajíma štát. „Ak je prenajímateľom štát, očakávam, že automaticky zľavia na 50 %,“ povedal minister. Pokiaľ to niektorý zo správcov štátnych priestorov neurobí, mal by mu podľa Sulíka šéf príslušného rezortu dohovoriť. (tasr)

Finančnú kompenzáciu pre energeticky náročné podniky tento rok získa 97 firiem. Podľa reálnej spotreby elektriny si rozdelia spolu 40 miliónov eur, informovalo ministerstvo hospodárstva. Viac než štvrtina dotácie, vyše 11 miliónov eur, pripadá na U. S. Steel.

Medzi ďalších veľkých príjemcov patrí Slovnaft Bratislava, Mondi SCP Ružomberok, CRH Slovensko, Železiarne Podbrezová, Bekaert Slovakia, Považská cementáreň, Johns Manville Slovakia, Metsa Tissue Slovakia a Bekaert Hlohovec. Kompletný zoznam zverejnilo ministerstvo na webe.

Podobnú kompenzáciu rozdeľovalo ministerstvo aj vlani, 40 miliónov eur vtedy dostalo 76 firiem.

Minister Richard Sulík hovorí, že hľadajú riešenie, ako znížiť regulovanú časť elektrickej energie. „Uvedomujeme si, že ceny elektriny pre podnikateľov sú v porovnaní so zahraničím vyššie, čo znižuje ich konkurencieschopnosť.“ (tasr, n)

Nemecká vláda schválila rozpočet na budúci rok so schodkom 96,2 miliardy eur, v tomto roku má dosiahnuť 217,8 miliardy eur. Tradičné hospodárenie Nemecka bez deficitu prerušila pandémia, do roku 2024 plánuje postupné znižovanie schodku.

Nemecko malo vyrovnané či prebytkové rozpočty od roku 2014, keď neskončilo v mínuse prvý raz od roku 1969. Vyrovnané hospodárenie pôvodne plánovalo aj na tento rok a výhľadovo na ďalšie roky.

V tomto roku sa však najväčšia európska ekonomika prepadne do schodku. Uvrhnú ju do neho masívne podporné programy na zmiernenie dôsledkov pandémie.

Finančný plán Nemecka na roky 2022 až 2024 predpokladá rýchle znižovanie schodku. Najskôr na 10,5 miliardy eur, v roku 2023 na 6,7 miliardy eur a o rok neskôr na 5,2 miliardy eur. (čtk, reuters)

Za odchodom Zuzany Šubovej z postu podpredsedníčky štátnych hmotných rezerv sú osobné spory s predsedom Jánom Rudolfom, hovorí Richard Sulík. „Občas skrátka sa nájdu dvaja ľudia na tomto svete, ktorí narazia na seba ako kosa na kameň. To sa stalo v tomto prípade.“

Minister hospodárstva tvrdil, že sa s podpredsedníčkou a predsedom snažil spor urovnať na osobných stretnutiach, ale nepodarilo sa mu to. Podľa jeho slov ho mrzí, že Šubová komunikovala osobné veci verejne.

Šubová ohlásila odchod v pondelok, Rudolfovo vedenie označila za nekompetentné a netransparentné.

V minulosti pôsobila na ministerstve pôdohospodárstva, kde otvorene upozornila na služby poradenskej spoločnosti Deloitte za pôsobenia SNS. V parlamentných voľbách kandidovala za SaS.

Traton bude spolupracovať s firmou TuSimple na vývoji samojazdiacich nákladných áut. Traton patrí do skupiny Volkswagen, v rámci dohody o partnerstve získa menšinový podiel v TuSimple.

Cieľom Tratonu je testovať nákladné vozidlá bez vodičov na cestách v Nemecku, Švédsku a v ďalších krajinách. Tieto autá by mohli pomôcť riešiť rastúci nedostatok šoférov. Odborníci podľa firmy odhadujú, že len v Nemecku bude chýbať okolo 60-tisíc vodičov.

Traton zahŕňa značky nákladných áut VW, Man a Scania. Materský Volkswagen pôsobí najmä vo výrobe osobných automobilov. (čtk, reuters)

Tesco zvýšilo zisk, štartuje s potravinami Žabka

Tesco na Slovensku vo finančnom roku do februára 2020 zvýšilo čistý zisk o takmer polovicu na 73,2 milióna eur. K zlepšeniu hospodárenia výrazne prispeli účtovné operácie, tržby reťazca prakticky zotrvali na 1,43 miliardy eur.

Britské Tesco je najväčším obchodným reťazcom na slovenskom trhu podľa objemu tržieb. Pozíciu si zatiaľ udržiava, aj keď najväčší konkurenti Lidl a Kaufland sa naň postupne doťahujú.

Čo je za rastom zisku

„Rozhodujúcim spôsobom k zlepšeniu zisku prispelo zníženie opravných položiek k majetku o viac ako 30 miliónov eur, keďže reťazec očakáva pozitívny vývoj na slovenskom maloobchodnom trhu,“ komentuje výsledky Tesca hlavný analytik Finstat.sk Pavol Suďa.

V predchádzajúcom účtovnom roku 2018 Tesco videlo situáciu opačne, preto opravné položky vytváralo. Predvlani firme k lepšej ziskovosti pomohli zárobky z predaja dcérskych firiem, s ktorými minulý rok už nemohla počítať.

Ďalšie výsledky Tesca v SR:

  • Celkové tržby sa takmer nezmenili, zostali na 1,43 miliardy eur.
  • Priemerné osobné náklady na zamestnanca vzrástli o 15 % na 18-tisíc eur. Dôvodom bol najmä pokles priemerného počtu pracovníkov o necelú tisícku na zhruba 7600 (zrejme aj pre rozširovanie automatických pokladníc).
  • Čistý zisk na zamestnanca stúpol o dve tretiny na 9 616 eur.

Tesco vlani vyplatilo britskému akcionárovi dividendy za 150 miliónov eur, za uplynulé tri roky suma dividend podľa Suďu dosiahla takmer 370 miliónov eur.

Plány Tesca

Reťazec tento rok oznámil odchod zo stratového Poľska. Pri tejto príležitosti zdôraznil, že chce ďalej rozvíjať biznis vo zvyšku strednej Európy vrátane Slovenska. Po období zoštíhľovania a redukcie plôch má v úmysle expandovať.

Na slovenský trh Tesco vstúpi so svojím franšízingovým konceptom malých potravín Žabka, ktorý rozvíja v Česku. Prvú predajňu otvára v Bratislave tento týždeň.

V pláne má tiež posilňovanie online predaja, s ktorým sa vlani po siedmich rokoch od spustenia služby na Slovensku dostal do zisku. Predaju cez internet nahráva tiež pandémia.

Ako sa darí konkurencii

Z najväčších konkurentov Tesca zverejnil výsledky za uplynulý rok zatiaľ iba Kaufland, ktorý zvýšil čistý zisk o 9 % na 53,1 mil. eur. Tržby mu stúpli o 8 % na 1,19 miliardy eur.

Billa ani Lidl ešte čísla nezverejnili. Najväčším prenasledovateľom Tesca je diskont z nemeckej skupiny Schwarz, ktorý za rok do februára 2019 vytiahol tržby nad 1,23 miliardy eur pri zisku 112 miliónov eur.

Prvá pomoc na udržanie zamestnanosti by mala pokračovať po celý budúci rok, povedal minister práce Milan Krajniak. Dnes vláda schválila jej predĺženie do konca tohto roku. Od roku 2022 by už podľa Krajniaka mal platiť trvalý kurzarbeit.

Naživo: Minister práce Milan Krajniak po rokovaní vlády

Vláda odvolala Zuzanu Šubovú z postu podpredsedníčky Správy štátnych hmotných rezerv SR. V pondelok informovala, že sa vzdá funkcie, a to zo závažných dôvodov, ktoré súvisia „s nekompetentným a netransparentným riadením“ hmotných rezerv pod vedením Jána Rudolfa.

V ten istý deň priniesla do podateľne úradu vlády list, v ktorom informovala premiéra Igora Matoviča o dôvodoch, prečo sa vzdáva funkcie.

Šubová je známa tým, že otvorene hovorila o pochybných poradenských službách Deloittu na ministerstve pôdohospodárstva a o tom, kto naozaj riadil úrady za predchádzajúcich vlád zverených SNS.

Republiková únia zamestnávateľov podporuje možnosť voľby medzi gastrolístkami a príspevkom na stravu. Gastrolístky podľa nej ochudobňujú zamestnancov, zamestnávateľov a poskytovateľov stravovania o poplatky emitentom poukážok a znižujú hodnotu stravnej jednotky.

Zástupcovia viac než 1300 slovenských firiem žiadajú dať právo zamestnancom rozhodnúť sa medzi gastrolístkami a príspevkom na stravu. Gastrolístky podľa RÚZ predstavujú pre zamestnanca len fiktívnu pridanú hodnotu a dlhodobo ochudobňujú všetky subjekty v reťazci, s výnimkou emitentov.

„Gastrolístky dnes predstavujú zákonom garantovaný biznis pre niekoľko málo emitentov, ktorí každoročne na úkor desiatok tisíc firiem a ich zamestnancov zarábajú desiatky miliónov eur. Významne na to doplácajú reštaurácie a iní poskytovatelia stravovacích služieb, ktorí musia platiť emitentom provízie často vyššie ako 5 %. A práve v období poznačenom koronakrízou sú to prostriedky, ktoré im tak veľmi chýbajú,“ tvrdí RÚZ. Navrhuje, aby provízie emitentov boli zákonom obmedzené do výšky maximálne 2 %.

„Súčasný zákon núti zamestnancov a zamestnávateľov využívať gastrolístky. Preto presadzujeme zavedenie princípu dobrovoľnosti a možnosti výberu medzi gastrolístkami a príspevkom na stravu zamestnancov. Možnosť výberu by zostala na zamestnancoch, a to buď prostredníctvom rozhodnutia ich zástupcov, ako sú odbory a zamestnanecká rada, alebo sa na forme dohodne väčšina zamestnancov,“ uviedol Jozef Špirko, viceprezident RÚZ.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať