Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

S výstavbou diaľnice D4 v úseku Bratislava-Rača – Bratislava-Záhorská Bystrica, ktorá…

S výstavbou diaľnice D4 v úseku Bratislava-Rača – Bratislava-Záhorská Bystrica, ktorá bude súčasťou obchvatu hlavného mesta, by sa malo začať v roku 2025, diaľničný úsek s viac ako 10-kilometrovým tunelom v masíve Malých Karpát by mal byť dokončený v roku 2030. Národná diaľničná spoločnosť to uviedla v projektovom zámere pre posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA).
Zámer EIA zverejnilo na svojom webe ministerstvo životného prostredia. V lehote 21 dní od zverejnenia zámeru (15. 11.) ho môže verejnosť pripomienkovať. NDS vychádzala pri spracovaní materiálu z pripomienok, ktoré v roku 2012 v súvislosti s výstavbou diaľnice D4 Ivanka-sever – Záhorská Bystrica vydalo MŽP k trase Rača – Záhorská Bystrica.

Aktuálny projekt ráta s dvomi variantmi riešenia.

Variant 1 predpokladá celkovú dĺžku úseku 12.417 m, tunel Karpaty má mať dĺžku 10.980 m. Tunel sa bude začínať pod východnými svahmi Vajnorskej hory a vyúsťovať bude severozápadne od obce Marianka. Od tohto miesta po už vybudovaný úsek medzi diaľničnými križovatkami Stupava a Záhorská Bystrica bude približne jeden kilometer diaľnice viesť po násype.

Vo variante 2 bude celková dĺžka tunela 10.500 m, západný portál bude umiestnený pri západnom okraji obytnej zástavby obce Marianka. Aj v tomto prípade sa ráta s tým, že posledný kilometer úseku, končiaci mimoúrovňovou križovatkou Záhorská Bystrica, má viesť po násype, vo výške maximálne šesť metrov. Celková dĺžka tohto variantu je 12.372 m.

Vo variante 1 sú predbežné náklady vyčíslené na viac ako 901 miliónov eur, vo variante 2 dosahujú odhadované náklady 733 miliónov eur.

Aktivisti z občianskeho združenia OZ Malé Karpaty opätovne upozornili na malú vzdialenosť diaľničného úseku od obce Marianka. „Diaľnica tak bude mať na obyvateľov výrazný vplyv nielen počas prevádzky, ale aj počas výstavby, keďže ide o najdlhší tunel na Slovensku,“ uviedol predseda OZ Dušan Statelov. (tasr)

Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na editori@dennikn.sk.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Upratovanie dôchodkov po Dankovi a Ficovi sa už začalo
  • Štatistika: Nálada v ekonomike sa po štyroch mesiacoch rastu zhoršila
  • Lesy: Mičovský nečakane odvolal riaditeľa štátnych Lesov SR
  • Parlament: Novela zákona o rozpočtových pravidlách výrazne zvyšuje pokuty za porušenie rozpočtovej disciplíny
  • Súdy: Špecializovaný súd zastavil stíhanie v kauze vranovských stojísk
  • Gastrosektor: Od dnes platia sprísnené pravidlá pre fungovanie terás
  • Banky: ČSOB definitívne získava OTP Banku Slovensko
  • EÚ: Ekononomická nálada v eurozóne klesla po prvý raz za sedem mesiacov
  • Nemecko: Vláda predĺži pomoc najviac zasiahnutým firmám
  • USA: Facebook spustí digitálnu menu v januári v obmedzenej forme
  • India: Ekonomika sa po prvý raz prepadla do recesie
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám

Minúta po minúte

Čína od januára zakáže dovoz všetkého odpadového materiálu, čím vyvrcholí trojročný proces postupnej redukcie prijímania odpadu zo zahraničia. Krajina od 80. rokov dovážala pevný odpad, ktorý miestne spoločnosti čistili, drvili a premieňali na surový materiál pre tamojší priemysel.

Čína bola roky najväčším importérom odpadu na svete, čo často viedlo k znečisteniu životného prostredia, keď sa dané materiály nedali recyklovať alebo patrične spracovať.

Vláda v Pekingu však v roku 2018 začala zatvárať dvere pred zahraničným odpadom, čo vo vývozných krajinách spôsobilo jeho hromadenie.

Čína odvtedy vo zvyšujúcej sa miere zakazuje import rôznych druhov plastu, autodielov, papiera, textilu, dreva a kovu. Od 1. januára 2021 zakáže dovoz všetkých druhov odpadu. (afp, tasr)

Akcie v USA zakončili skrátený týždeň rastom, index Nasdaq sa dokonca vyšplhal na doterajšie maximum. Akciovému trhu pomáhala nádej na ekonomické oživenie v budúcom roku vďaka správam o vakcíne proti koronavírusu, ktoré prevážili nad údajmi o rastúcom počte nakazených. (reuters)

Minister pôdohospodárstva Ján Mičovský nečakane odvolal riaditeľa štátneho podniku Lesy SR Mateja Vigodu. Ministerstvo tvrdí, že chce „zdynamizovanie transformačných procesov a nastavenie účinnej obchodnej politiky“.

Vigoda viedol štátne lesy len od jari, najprv ako dočasne poverený riaditeľ, potom riadne vymenovaný. Novým dočasne povereným riaditeľom bude Tomáš Čuka, ktorý viedol odštepný závod v Leviciach.

„Rozhodnutie pána ministra plne rešpektujem,“ reagoval na odvolanie Vigoda. „Je mi ľúto, že som nemohol naplniť svoje plány reorganizácie štátneho podniku, s ktorými som vyhral výberové konanie. Toto náhle rozhodnutie prichádza v čase rozbehnutých transformačných procesov a nastavovania novej obchodnej politiky, ktorá mala zabezpečiť korektné dodávateľsko-odberateľské vzťahy, a predovšetkým naštartovať procesy lesného hospodárenia aj smerom k mimo produkčným funkciám lesa.“

Lesy SR spravujú približne polovicu lesov na Slovensku.

Euro dnes voči doláru vystúpilo na najvyššie úrovne od prelomu augusta a septembra, americký dolár bol, naopak, ku košu mien najnižšie za takmer tri mesiace.

  • Dolárový index, ktorý sleduje výkon dolára voči košu šiestich popredných mien, strácal o 17.25 SEČ 0,2 % na 91,77 bodu.
  • Európska mena sa posilňovala voči doláru o 0,4 % na 1,1955 USD.

Dolár tento mesiac klesol už o viac než 2,2 %. Nálada na globálnom trhu sa zlepšila po volebnom víťazstve Joea Bidena a po správach o pokroku vakcín proti covidu-19, čo znížilo dopyt po bezpečných menách.

Investori po priaznivých správach z Číny uprednostňujú meny krajín, ktoré obchodujú s komoditami, na čele s austrálskym dolárom. (čtk, e)

Nemecká vláda predĺži pomoc firmám najviac postihnutým koronakrízou. Nenávratné priame platby budú môcť získať až do júna 2021, pôvodne bola táto pomoc plánovaná len do konca tohto roka.

Berlín sa rozhodol tiež zvýšiť doterajšiu pomoc. V súčasnosti môže firma získať najviac 50-tisíc eur na miesiac, po novom to bude štvornásobok. V pláne je aj podpora pre samostatne zárobkovo činné osoby.

Okrem zvýšenia vyplácaných súm sa počíta i s úpravou podmienok tak, aby na pomoc dosiahlo viac príjemcov. Firme bude stačiť, keď preukáže medziročný pokles tržieb spôsobený vládnymi pandemickými reštrikciami v najmenej dvoch mesiacoch po sebe len o 40 % namiesto súčasných aspoň 50 %.

Nemecká vláda si chce v dôsledku koronakrízy na budúci rok požičať 180 miliárd eur, čo je zhruba dvojnásobok oproti pôvodnému plánu 96,2 miliardy eur. Spolkový snem už pozastavil platnosť dlhovej brzdy, podľa ktorej nové pôžičky nesmú prekročiť 0,35 % HDP. (čtk)

Británia zavedie nové pravidlá proti zneužívaniu dominantného postavenia veľkých IT firiem na trhu. Mali by dať spotrebiteľom väčšiu kontrolu nad ich údajmi, pomôcť v rozvoji malým podnikom a zlepšiť podmienky spravodajským serverom.

Britský Úrad pre hospodársku súťaž a trhy upozornil, že Google a Facebook mali vlani na celkových výdavkoch za reklamu na internete, ktoré dosiahli 14 miliárd libier, podiel zhruba 80 %.

Podľa ministra pre digitalizáciu Olivera Dowdena nielen v Británii rastie zhoda na tom, že koncentrácia sily medzi malým počtom IT firiem obmedzuje rast sektora, znižuje inovácie a má negatívny vplyv na ľudí a podniky. „Je čas riešiť a uvoľniť novú éru technologického rastu,“ uviedol minister.

Čo majú priniesť nové pravidlá:

  • Mali by jasne stanoviť, čo je u najvplyvnejších firiem prijateľné správanie vo vzťahu ku konkurencii a používateľom.
  • Od platforiem, ktoré sú financované digitálnou reklamou, by mohol nový systém požadovať, aby poskytovali otvorenejšie informácie o poskytovaných službách a o využívaní údajov o spotrebiteľoch.
  • Očakáva sa, že spotrebitelia budú mať väčšie možnosti stanoviť si, či chcú personalizovanú reklamu a že IT giganty im nebudú môcť sťažovať prechod na konkurenčné platformy.
  • Úrady by mali mať právomoc zastaviť, zablokovať a zvrátiť rozhodnutia technologických firiem a dávať pokuty za nedodržiavanie predpisov. (čtk, bbc)

Indická ekonomika sa v dôsledku pandémie prvý raz prepadla do recesie. HDP v 3. štvrťroku klesol medziročne o 7,5 % po rekordnom prepade o 23,9 % v predošlom kvartáli. Po uvoľnení reštrikcií však hospodárstvo vykazuje známky oživenia.

Analytici odhadovali, že ekonomika v 3. štvrťroku klesne o 8,8 %. Prepad v 2. kvartáli bol najhlbší od roku 1996, keď sa začali zverejňovať štvrťročné údaje.

India je podľa údajov Svetovej banky za rok 2019 šiestou najväčšou svetovou ekonomikou a patrila k najrýchlejšie rastúcim. Oslabovať sa začala už pred pandémiou. (čtk, reuters)

Výstavbu v chránených územiach treba podľa štátneho tajomníka ministerstva investícií Vladimíra Ledeckého sprísniť, „eldorádo spáchané na prírode v Demänovskej doline“ je totiž v súlade s právom. Ledecký navštívil dolinu po tom, čo petíciu proti výstavbe podpísalo 42-tisíc ľudí.

Stretol sa so starostkou obce Demänovská Dolina a zástupcami petičného výboru.

Čo hovorí ministerstvo a jeho štátny tajomník

  • O developerských zámeroch v Jasnej rozhoduje päť obecných poslancov a starostka. V prípade chránených území by podľa neho nemali rozhodovať miestni úradníci, ale centrálne orgány, podľa Ledeckého treba zmeniť stavebný zákon.
  • Posledné dve zmeny územného plánu sa dotkli dvanástich lokalít, pričom počítajú s rozsiahlou zástavbou územia, a to niektoré až do výšky 85 percent.
  • V doline prebieha hneď niekoľko stavebných prác a ďalšie developerské projekty sú naplánované. Výstavbou je aktuálne ohrozených ďalších 70 hektárov neurbanizovaného územia.
  • Ledecký vyčíta štátnej ochrane prírody a organizáciám, ktoré vydávali stavebné povolenia, aj to, že ich vyjadrenia boli „vždy kladné“. (e, tasr)

Do roku 2030 v Európe stúpne počet nákladných áut s pohonom LNG na 280-tisíc z vlaňajších 9500. Výrazne pribudne aj čerpacích staníc na skvapalnený zemný plyn, má ich byť vyše 2-tisíc oproti súčasným 340, vyplýva zo štúdie firmy Eurowag.

Zameranie na LNG vychádza z plánu EÚ stať sa do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom. Zámer počíta s redukciou emisií v doprave o 90 % a nástupom alternatívnych palív.

Kde je najviac rozšírený LNG:

  • Taliansko – je lídrom v Európe, má viac ako 2300 nákladných vozidiel a 82 čerpacích staníc na LNG;
  • Nemecko – 1100 áut a 33 čerpadiel;
  • Španielsko – viac ako 1400 vozidiel a 58 staníc.

LNG umožňuje 20-percentnú úsporu nákladov na prevádzku kombináciou nižšej ceny paliva a spotreby. V ťažkej diaľkovej nákladnej doprave je považovaný za jedinú dostupnú a ekonomickú alternatívu nafty.

Aký je výhľad CNG

Stlačený zemný plyn (CNG) sa presadzuje viac v regionálnej nákladnej, osobnej a mestskej a prímestskej hromadnej doprave.

Podľa odborníkov by sa mal počet čerpacích staníc na CNG v Európe za desať rokov zvýšiť na 10-tisíc (zo súčasných 3900). Počet nákladných áut by mal stúpnuť na 190-tisíc (27-tisíc) a osobných vozidiel na 12,6 milióna (1,4 milióna). (čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať