Až tri štvrtiny mestských novín sú skôr propagandou, najprínosnejšie radničné noviny vydáva bratislavské Nové Mesto, tie najmenej prínosné sú v Rimavskej Sobote a v Humennom, zistila to Transparency International. Do porovnania zaradila 83 samospráv, ktoré vydali alebo financovali za posledné dva roky aspoň päť čísel radničných novín.
Zdroj: TIS
V hodnotení sa TIS zamerala na viacero pozitívnych i negatívnych faktorov, ako je podiel samosprávnych tém v novinách, poskytnutie priestoru pre kritické a polemické názory, zapájanie verejnosti do budúcich rozhodnutí, anonymita článkov, nadmerná propagácia primátora a vedenia mesta či podiel zmienok poškodzujúcich oponentov.
Ak by v periodiku panovala úplná rovnováha medzi pozitívnymi a negatívnymi ukazovateľmi, jeho skóre by dosiahlo 50 percent (Index Benefit).
Najprínosnejšie sú v bratislavskom Novom Meste a v Trnave
Ako celkovo najprínosnejšie sa ukázali noviny bratislavskej mestskej časti Nové Mesto, ktoré venovali samosprávnym témam takmer 40 percent svojej plochy a v rámci nej vyčlenili deväť percent aj pre polemické názory a takmer sedem percent pre zmienky o zamýšľaných rozhodnutiach.
Aj tieto noviny však presiahli iba tesne 60-percentné skóre a aj v nich existuje stále veľký priestor na zlepšenie.
Na druhom mieste skončili trnavské Novinky z radnice, ktoré síce rozoberali samosprávne témy iba na 18 percentách plochy, čo možno vnímať negatívne, no v rámci nej sa snažili zapojiť ľudí do budúcich rozhodnutí najväčšmi z celej vzorky.
Analýza však ukázala, že až takmer tri štvrtiny mestských periodík verejnej kontrole skôr škodia.
Priemerné skóre slovenských radničných novín dosiahlo iba 45 percent a až 61 z 83 titulov tak nedosiahlo 50-percentnú hranicu, pri ktorej by pozitívne stránky prevažovali nad negatívnymi.
Až v 60 percentách z celkového počtu 415 hodnotených čísel sa neobjavila ani jediná polemická zmienka a väčšina týchto titulov vykresľovala dianie v meste i rozhodnutia radnice iba v ružových farbách.
Oveľa lepšie to však nebolo ani v drvivej väčšine zvyšných vydaní, alternatívne názory v priemere tvorili iba 1,9 % z plochy venovanej samosprávnym témam.
Podobne to vyzeralo aj s článkami o zamýšľaných rozhodnutiach radnice, ktoré obyvatelia ešte môžu ovplyvniť. Celkovo predstavovali iba 2 percentá v rámci samosprávnych tém a takéto zmienky sa vyskytli iba v 34 percentách skúmaných vydaní.
Nadmernú propagáciu primátorov a starostov cez ich fotografie TIS zaznamenala až v 58 percentách čísel.
Rekordmanom sú noviny košickej mestskej časti Nad Jazerom, kde sa fotografia starostky vyskytla v piatich vydaniach až 69-krát.
Najneužitočnejšie noviny
Najmenej užitočné pre verejnú kontrolu spomedzi celej vzorky sa ukázali rimavskosobotské Gemerské zvesti a Humenské noviny, ktoré skončili hlboko podpriemerne takmer vo všetkých ukazovateľoch.
Výnimkou je podiel samosprávnych tém v Humennom, ktorý, naopak, patril medzi najvyššie. Problémom však je, že tamojšia primátorka a poslankyňa NRSR za Smer Jana Vaľová tento priestor využívala do veľkej miery aj na napádanie svojich oponentov, a to bez toho, aby im noviny poskytli akýkoľvek priestor na reakciu.
Ako dopadli vaše mestské noviny, si môžete pozrieť na stránke hlasnetruby.transparency.sk.