Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Grantový program premenujú na Štipendium Martina Filka, vyčlenia naň 200-tisíc eur ročne

Grantový program na posilnenie analytických kapacít vo verejnej správe sa premenuje na Štipendium Martina Filka. Návrh predložili ministerstvá financií a školstva, aby si uctili pamiatku riaditeľa Inštitútu finančnej politiky, ktorý vlani koncom marca zomrel.

Grantový program na posilnenie analytických kapacít vo verejnej správe schválila vláda v máji 2014.

„Životné krédo ‚poslanie má každý z nás‘ znamenalo pre Martina Filka presadzovanie verejného záujmu občanov tejto krajiny a zdravé verejné financie. Toto posolstvo chcú ministerstvá financií a školstva pretaviť do štipendia nesúceho jeho meno,“ píšu predkladatelia v návrhu, ktorý predložili na rokovanie vlády.

Zároveň navrhli vyčleniť na Štipendium Martina Filka do konca februára 200-tisíc eur, rovnakú sumu potom dať každoročne aj v rokoch 2018 až 2020.

„Profesionálna štátna správa je jedným z kľúčových predpokladov efektívne, čisto a zodpovedne spravovaného verejného záujmu. Tieto myšlienky sú odkazom Martina Filka a toto štipendium je jednou z podôb, ako jeho energiu odovzdať ďalej a nepremrhať šancu posunúť Slovensko lepším smerom,“ tvrdia rezorty školstva a financií.

Martin Filko. Foto N – Tomáš Benedikovič
Martin Filko. Foto N – Tomáš Benedikovič

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Nízke úrokové sadzby prinášajú samotnej ECB nové problémy. Musí priniesť nové nástroje na zabezpečenie vplyvu na makroekonomické prostredie. Nielen pri expanzii a prehrievaní, ale i  pri spomalení a recesii, upozorňuje Viktor Nevysedlák, výkonný riaditeľ rozpočtovej rady.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť, alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?

Viktor Novysedlák, výkonný riaditeľ Rady pre rozpočtovú zodpovednosť:

Napriek tomu, že to pre mnohých ľudí splácajúcich hypotéku môže znieť neintuitívne, prognóza dlhodobo nízkych alebo záporných úrokových sadzieb nie je pre európsku ekonomiku dobrou správou. Základná úroková sadzba je hlavným nástrojom monetárnej politiky ECB, pričom jej znižovanie má za úlohu stimulovať ekonomiku a naopak zvyšovanie sadzby má tlmiť dopytové tlaky a zabrániť prehrievaniu ekonomiky.

Skutočnosť, že ani nulová sadzba ECB neviedla k prehrievaniu a inflačným tlakom môže hovoriť všeličo: 1/ buď investori nevidia dostatok profitabilných príležitostí ani pri súčasných veľmi nízkych úrokoch 2/ alebo nevedia vyhodnotiť (oceniť) neistotu spojenú s aktuálnymi globálnymi rizikami, obchodnou vojnou USA/Čína a brexitom (vyčkávajú) 3/ alebo hrajú rolu aj iné faktory, ako napríklad starnúca populácia a technologické zmeny, ktoré prispievajú k prebytku úspor a nedostatočnému dopytu.

Pre účinnosť nasadených liekov je rozhodujúca správna diagnostika. Je potrebné si lepšie ujasniť faktory, ktoré posunuli očakávania týmto smerom, teda najmä vplyv aktuálnych prechodných šokov v ekonomike pôvodom v Británii a v obchodných vojnách, či prejavy dlhodobého charakteru s pôvodom v technológiách a produktivite (ponukové šoky).

Dlhodobo nízka základná úroková sadzba ECB by tak inými slovami znamenala, že eurozóna bude dlhodobo čeliť podchladenej ekonomike a pomalšiemu rastu. Vyhliadky nižšieho hospodárskeho rastu nie sú dobrou správou pre žiadneho ekonomického aktéra. Pre dlžníkov a štát však môžu byť čiastočne kompenzované výhodou nižších úrokových nákladov, naopak, sporitelia budú motivovaní vyhľadávať rizikovejšie aktíva s dlhodobo väčším výnosom ako sú napr. akcie alebo sa budú musieť zmieriť s nižším výnosom.

Nízke úrokové sadzby, ktoré udržuje ECB, prinášajú samotnej ECB nové problémy. Keďže prišla o hlavný nástroj monetárnej politiky (úrokové sadzby) a dobre nezafungovali ani doterajšie neštandardné operácie, musí priniesť nové nástroje na zabezpečenie vplyvu na makroekonomické prostredie nielen pri expanzii a prehrievaní (zvyšovanie úrokových sadzieb) ale i na opačnej strane hospodárskeho cyklu – spomalení a recesii.

Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Talianska vláda navrhuje 3-percentnú digitálnu daň

Taliansko plánuje zaviesť novú daň pre digitálne spoločnosti, vrátane amerických internetových gigantov. Zdanenie je súčasťou návrhu rozpočtu na rok 2020, ktorý schválila vláda.

Podľa návrhu rozpočtu by mali spoločnosti ako Facebook, Google či Amazon od budúceho roka platiť v Taliansku 3-percentnú daň z internetových transakcií, píše Reuters.

Digitálna daň sa má týkať firiem, ktorých globálne ročné tržby presahujú 750 miliónov eur a majú príjmy z digitálnych služieb nad 5,5 milióna eur.

Taliansko chce vybrať na novej dani zhruba 600 miliónov eur ročne.

Spojené štáty už skôr reagovali, že daň by neférovo znevýhodnila americké firmy. Podľa Reuters sa chystajú pohroziť Taliansku odvetnými opatreniami.

V čom je problém:

  • Viaceré krajiny EÚ sa dlhodobo sťažujú, že veľké internetové firmy u nich generujú vysoké zisky, no na daniach odvedú len pár miliónov eur;
  • zisk môžu firmy priznávať v štátoch s nízkymi daňami, ako je Írsko alebo Luxembursko bez ohľadu na to, odkiaľ reálne pochádza;
  • krok talianskej vlády je v súlade s návrhom OECD, ktorý predstavila minulý týždeň;
  • nadnárodné firmy, najmä veľké technologické spoločnosti, by podľa neho mali platiť vyššie dane v krajinách, kde predávajú svoje produkty a vytvárajú zisky.

O digitálnu daň sa usiluje aj eurokomisárka pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerová.

Nedávno vyhlásila, že pokiaľ sa do roku 2020 nedosiahne globálna dohoda o jej zavedení, bude EÚ konať sama.

Aké skúsenosti majú Francúzi:

  • Francúzsky parlament schválil v júli digitálnu daň vo výške 3 % z príjmov zo služieb poskytovaných v krajine;
  • daň nazvaná Gafa (podľa názvov firiem Google, Amazon, Facebook a Apple) platí spätne od začiatku roka;
  • týka sa firiem, ktoré majú v krajine príjmy nad 25 miliónov eur a celosvetovo viac ako 750 miliónov eur.

Francúzi sa pre digitálnu daň dostali do sporu s USA. Prezident Donald Trump hrozil, že ako odvetu zavedie clo na dovoz francúzskeho vína.

V auguste sa obe strany dohodli na kompromise.

Firmy budú môcť odpočítať zaplatenú čiastku, pokiaľ bude na budúci rok dosiahnutá medzinárodná dohoda o zdaňovaní internetových firiem.

Zdieľať

Štát znížil podmienky povinného auditu

Časť firiem štát od januára oslobodí od auditu. Schválili to poslanci v novele zákona o účtovníctve. Ministerstvo financií hovorí, že firmy ušetria, keďže nebudú musieť za audit platiť, a že sa tiež zníži byrokracia.

Riadnu a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku musia mať v súčasnosti overenú audítorom akciové spoločnosti a eseročky, ak sa ich týkajú aspoň dve z troch podmienok: celková suma majetku je vyššia ako milión eur, čistý obrat viac než dva milióny eur a priemerný počet zamestnancov presahuje 30.

Od budúceho roka sa zvýši podmienka majetku na dva milióny eur a obrat na štyri milióny.

Audítorom sa zmena nepáči. Opatrenia v novele podľa nich neznížia byrokraciu. Naopak, môže pribudnúť špekulantov, keďže pod verejnou kontrolou už nebudú desiatky subjektov, ktoré dnes využívajú verejné zdroje.

Komora naopak presadzuje, aby boli povinne auditované aj spoločnosti, ktoré získavajú štátne zákazky, obchodujú s VÚC, mestami a obcami, aby sa zabezpečila transparentnosť čerpania verejných financií.

Podľa prezidenta Slovenskej komory audítorov Milana Mozoláka dnes na Slovensku audituje okolo 11 000 účtovných jednotiek. Od januára by sa ich počet mohol znížiť o 20 – 30 percent.

Zdieľať

Érsekovi cestári na druhý pokus objednávajú opravy za 200 miliónov

Slovenská správa ciest opravila a nanovo zverejnila tender na veľkoplošné opravy ciest za 200 miliónov s DPH. Predchádzajúcu súťaž musela zrušiť pre diskriminačné podmienky. Frézovať a asfaltovať sa má 130 km ročne po celom Slovensku.

Prečo treba asfaltovať: 

  • Stav ciest prvej triedy sa dlhodobo zhoršuje, čo prispieva k nehodám.
  • V roku 2004 bola v nevyhovujúcom alebo havarijnom stave pätina ciest, v roku 2011 vyše polovica.
  • Po roku 2012 sa to trochu zlepšilo vďaka eurofondom, ale cesty sú stále v horšom stave než napríklad v roku 2005.
  • Je to preto, lebo štát v posledných rokoch preferoval nákladnú výstavbu diaľnic a cesty prvej triedy zanedbával.
  • Pritom investície do opráv ciest prvej triedy môžu byť efektívnejšie, čo opakuje aj Útvar hodnoty za peniaze na ministerstve financií.

V rámci tejto zákazky chce štát počas štyroch rokov po podpise zmluvy opraviť každoročne 130 kilometrov ciest prvej triedy vo všetkých ôsmich krajoch. Opravená súťaž je iná v tom, že zákazka je rozdelená na tri časti. To by ju malo otvoriť nielen najväčším ale aj stredne veľkým firmám.

V čom je nová súťaž iná:

Práve menší hráči proti podmienkam prvého tendra namietali na Úrade pre verejné obstarávanie.

Prekážalo im najmä to, že sa dá súťažiť iba o jeden veľký balík v hodnote 200 miliónov. Takú veľkú zákazku mohli podľa nich vyhrať iba veľké firmy, takže to bolo diskriminačné a hrozil kartel.

„Rozdelenie zákazky na menšie časti by, naopak, vylúčilo diskrimináciu a viedlo k súťaži viacerých súťažiteľov a vo finále by pre kontrolovaného prinieslo výhodnejšiu cenu,“ argumentovala v námietkovom konaní sťažujúca sa firma.

Slovenská správa ciest zákazku najskôr zrušila, potom úseky rozdelila na tri časti, ktoré kopírujú kraje západného, stredného a východného Slovenska. Západné a stredné Slovensko dostanú po 60 miliónov, východné 50 miliónov eur bez DPH.

Slovenská správa ciest v prvom kole vyberie firmy, s ktorými podpíše rámcové zmluvy na štyri roky. Pre každú časť takto vyberie dve až tri podniky, ktoré budú neskôr medzi sebou súťažiť v elektronických aukciách o jednotlivé úseky ciest.

Širší kontext:

Hodnota zákazky 200 miliónov eur bez DPH je na slovenské pomery prelomová. Veľkoplošné opravy ciest sa v minulosti financovali len z eurofondov, aj to v menších objemoch. Tentokrát pôjde o peniaze zo štátneho rozpočtu.

Ministerstvo a Slovenská správa ciest sa jedným veľkým tendrom chcú vyhnúť častým námietkovým konaniam, ktoré sa objavujú pri veľkých stavebných zákazkách. Dodávateľov stačí vybrať raz a potom si u nich štyri roky len objednávať konkrétne stavebné práce.

Rozhodne sa po voľbách:

Zároveň ale platí, že o takéto veľké zákazky býva veľká bitka. V tomto období sa na Slovensku vyhodnocujú 1 – 2 roky, v extrémnych prípadoch ešte dlhšie. Opäť sa môžu objaviť námietky, ktoré tender natiahnu alebo aj prekazia. Preto je pravdepodobné, že o zákazke bude rozhodovať až ďalšia vláda.

Ilustračné foto - TASR
Ilustračné foto – TASR
Zdieľať

Inflácia v eurozóne sa spomalila na 0,8 %, vzďaluje sa od cieľa ECB

Medziročný rast spotrebiteľských cien v eurozóne sa v septembri zvoľnil na 0,8 percenta, čo je najpomalšie tempo za takmer tri roky. Zverejnené údaje potvrdzujú, že inflácia sa vzďaľuje od cieľa ECB, ktorý je nastavený tesne pod 2 %.

Údaje o septembrovej inflácii zverejnil Eurostat. Medziročný rast cien v celej EÚ sa zvoľnil na 1,2 percenta.

V eurozóne najviac zdraželi potraviny, alkohol a tabak, medziročne o 1,6 percenta. Nasledovali ceny služieb.

Výraznejšie sa spomalilo zdražovanie čerstvých potravín, ktorých ceny v septembri stúpli o 0,7 percenta. V júli pritom rástli o 2,5 percenta.

Najvyššiu infláciu za september vykázalo Rumunsko (3,5 %), druhé je Slovensko s 3 percentami.

Pokles cien zaznamenal Cyprus (-0,5 %) a Portugalsko (-0,3 %).

Ako rástli ceny pred rokom:

V deviatom mesiaci 2018 medziročná inflácia v eurozóne dosiahla 2,1 percenta, v celej Únii o desatinu bodu viac.

Zdieľať

Dlhodobo nízke úroky prerozdeľujú bohatstvo od sporiteľov k dlžníkom. A živia súčasný blahobyt na úkor budúceho, hovorí Ján Kovalčík, analytik INEKO.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť, alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?

Ján Kovalčík, dopravný analytik, INEKO:

Z dlhodobo nízkych sadzieb sa môžu tešiť hlavne:

  • korporácie, ktoré masívne využívajú dlhové financovanie,
  • vlády, ktorým sa nechce robiť potrebné reformy a lepšie hospodáriť – radšej míňajú viac a účet vo forme rastúceho štátneho dlhu nechávajú zaplatiť ďalším generáciám a
  • skupiny, ktoré benefitujú z rastu vládnych výdavkov.

Na prvý pohľad sa môže zdať, že dlhé obdobie nízkych úrokov pomáha aj ľuďom, ktorí si financujú bývanie. V skutočnosti však rekordne lacné hypotéky zdvihli ceny nehnuteľností. A tak nemalú časť budúcej úspory na úrokoch zhltne už na začiatku vyššia kúpna cena bytu či domu.
Myslím si, že pre väčšinu ľudí sú dlhodobo nízke úroky zlou správou. Prichádzame o zhodnotenie úspor. V dlhodobom horizonte to znamená, že si buď musíme z príjmu odkladať viac, alebo sa pripraviť, že zo slabo zhodnocovaných úspor si prilepšíme k dôchodku menej.
To nie je najlepšia perspektíva, ak si uvedomíme, že oproti súčasnosti budú dôchodky v pomere k platom nižšie. Prečo? Lebo vybraté odvody od pracujúcich sa budú deliť medzi výrazne väčší počet dôchodcov. Navyše schopnosť štátu dofinancovať dôchodky z daňových príjmov bude oslabená pre zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť, a tiež pre náklady, ktoré si vyžiada zmena klímy.
Dlhodobo nízke úroky teda prerozdeľujú bohatstvo od sporiteľov k dlžníkom. A živia súčasný blahobyt na úkor budúceho.
Chcel by som veriť, že tento scenár sa nenaplní a ECB sa od plnenia želaní politikov včas vráti k zodpovednej menovej politike.
Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Rumuni začali promptne rokovať s VW o fabrike, ktorú plánoval postaviť v Turecku

Rumunsko začalo s Volkswagenom nové rozhovory týkajúce sa fabriky, ktorú automobilka plánovala pôvodne postaviť v Turecku. Nemecký koncern konečné rozhodnutie o tejto lokalite odložil pre turecké vojenské operácie v Sýrii.

Rokovania s Volkswagenom (VW) potvrdil rumunskému periodiku Ziarul Financiar minister obchodu Ștefan Radu Oprea.

„Odštartovali sme nové rozhovory s Volkswagen Group. Rumunsko má teraz veľmi dobrú technickú povesť a nemáme problémy s pracovnou silou,“ hovorí Oprea.

Rumunsko je domovom automobiliek Dacia, ktorú vlastní Renault, a Ford Romania.

Investíciu VW by rado získalo aj Bulharsko, ktoré je pripravené zdvojnásobiť finančné stimuly na prilákanie investície, píše Reuters s odvolaním sa na informácie Frankfurter Allgemeine Zeitung.

Nový závod VW by mal ročne vyrábať 300-tisíc áut pre stredoeuróspsky a ázijský trh. Automobilka pri ňom počíta s investíciou viac ako 1 miliarda eur a vytvorením zhruba 4000 pracovných miest.

Zdieľať

Huawei výrazne zvýšil tržby aj napriek americkým sankciám

Huawei zvýšil tržby za prvé tri štvrťroky medziročne o 24,4 percenta na 86 miliárd dolárov, a to aj napriek americkým sankciám. Dodal 185 miliónov smartfónov, o štvrtinu viac než vlani, a udržal si pozíciu globálnej trhovej dvojky segmentu.

Huawei nezverejnil čísla za samotný 3. kvartál, len za obdobie od januára do septembra.

Firme rezko rastú tržby napriek obmedzeniam spojeným s nákupom softvéru a komponentov od amerických firiem, píše Bloomberg.

V auguste Huawei uviedol, že dosah amerických sankcií bude menší, než sa pôvodne obával.

Tržby divízie smartfónov by mu však v tomto roku mohli okresať o zhruba 10 miliárd dolárov, uvádza Reuters.

Ako sa vysporiadali so sankciami

  • Huawei kompenzuje pokles predaja smartfónov na zahraničných trhoch zvýšením odbytu v Číne;
  • podľa Bloombergu mieri k získaniu polovičného podielu na čínskom trhu;
  • v roku 2018 Huawei predal celosvetovo viac ako 206 miliónov smartfónov, vyplýva z údajov výskumnej spoločnosti IDC.

Boj o 5G sieť

USA sa snažia vytlačiť Huawei z budovania mobilnej 5G siete novej generácie, pretože ho podozrievajú zo špionáže v prospech čínskej vlády.

Na jar Washington zaradil Huawei na čiernu listinu. Americké firmy tak potrebujú zvláštne povolenie, pokiaľ mu chcú dodávať svoje produkty.

Huawei tvrdí, že uzavrel viac ako 60 komerčných kontraktov na siete 5G. Podľa Reuters zhruba polovicu podpísal s európskymi zákazníkmi.

Z budovania 5G siete Huawei nevylúčilo Nemecko. Británia to zvažuje. Huawei je najväčším svetovým výrobcom telekomunikačných zariadení.

Zdieľať

Rada poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv prijala s rozpakmi návrh štátneho rozpočtu. Podľa nej sa bude ďalej prehlbovať rozdiel v podporách v rámci krajín EÚ aj V4.

Rada poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv vkladá nádeje do vyjadrení ministra financií Ladislava Kamenického, že sa aj pre budúci rok počíta so štátnou podporou pre agropotravinársky priemysel vo výške 80 miliónov eur.

Slovenskí poľnohospodári a potravinári dostávali počas tohto roka verejné prísľuby politikov o stabilnom a silnom rozpočte pre rok 2020. V kapitole ministerstva pôdohospodárstva je podľa nich vyčlenených 30 mil. eur na systémové riešenie Zelená nafta pre poľnohospodárov. V rámci štátnej pomoci je však pre poľnohospodárov deklarovaný len 1 milión eur.

Rada tvrdí, že podľa ministra financií majú agropotravinári ďalšiu podporu vo výške 25 mil. eur sľúbenú zo zdrojov na tovary a služby a 25 miliónov eur by mali predstavovať financie zo všeobecnej pokladničnej správy. Spolu tak podľa nich vychádza pre poľnohospodárov a potravinárov na budúci rok 81 mil. eur, približne rovnaká suma, ktorú im deklaroval rozpočet na rok 2019.

„Požadujeme, aby vyčlenené peniaze boli exaktne prenesené do kategórie štátnej pomoci pre agropotravinársky sektor. Dovtedy podľa nás ide len o nejasnú formu sľubu. Nikde nemáme jasne zadefinované, že tieto financie naozaj pôjdu do podpory konkurencieschopnosti našich poľnohospodárov a potravinárov. Peniaze navrhujeme smerovať do výraznejšej podpory poddimenzovaného potravinárskeho sektora a ďalšej výraznejšej podpory živočíšnej výroby a špeciálnej rastlinnej výroby. Žiaduce je rovnako pokračovať v podpore poistenia pre poľnohospodárske podniky a zároveň dotiahnuť do konca výzvy na likvidáciu kadáverov a podporu chovu hydiny a ošípaných,“ reagoval na návrh rozpočtu na rok 2020 predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho.

Zdieľať

Česká cestovná kancelária Zanzo plánuje expanziu na slovenský trh. Dcérska spoločnosť zľavového portálu Slevomat.cz funguje od novembra 2018, zameriava sa na predaj luxusných zájazdov do exotických destinácií. (čtk)

 

Zdieľať

Juraj Karpiš z INESS spochybňuje tézy, že prestarnuté obyvateľstvo spôsobuje nízke úroky:  „Ale choďte. Naopak, dôchodca je dokonalý, čistý spotrebiteľ: nemá príjem, žije len z míňania svojich alebo cudzích úspor,“ píše v Paneli expertov.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?

Juraj Karpiš, INESS 
„Jeden zo zakladateľov rakúskej ekonomickej školy Eugen von Böhm Bawerk, ekonóm pôsobiaci v druhej polovici 19. storočia vo Viedni, poznamenal, že ‚vyspelosť národa‘ sa odzrkadľuje v jeho úrokovej miere – čím vyššia ‚inteligencia obyvateľstva a jeho morálna‘ sila, tým nižší je úrok. Moderní centrálni bankári tento vzťah postavili na hlavu. Umelým znižovaním úroku sa snažia dosiahnuť to, čo nízke úroky vyvoláva. Napodobňovaním hrmenia sa snažia vytvoriť blesk,“ písal som v Zlých peniazoch.

A že posledné roky burácajú. Na dlhopisových(úrokových) trhoch je dominantným hráčom štát.

Podľa vlastného výskumu ECB, jej nákupy dlhopisov za novovytvorené eurá v rámci programu kvantitatívneho uvoľňovania znížili napríklad Taliansku úroky o viac než 2 percentné body a nafúkli ceny európskych akcií o 20 %. V prípade nemeckého štátneho dlhu sa odhaduje, že už len 10 % jeho celkového objemu je v súkromných rukách a zvyšok vlastnia rôzne štátne inštitúcie.

Veľa relevantných informácií ohľadom budúcnosti by som preto dnes v cenách na dlhopisových trhoch nehľadal. Trhy, ktoré nakupujú argentínske 100-ročné dlhopisy plnými priehrštiami len dva roky pred ich ďalším hroziacim defaultom alebo aktuálne grécke dlhopisy so záporným výnosom, treba brať s rezervou. Sú chronicky krátkozraké, zábudlivé a teraz aj opité monetárnou politikou.

Problémom eurozóny neboli vysoké úroky, ale príliš veľa dlhu a nízky rast. Aktívne znižovanie úrokov centrálnou bankou, ktorá pri tom skúpila takmer tretinu štátnych dlhov členských krajín, je potláčaním príznakov choroby. Táto kúra má vedľajšie účinky v podobe lákania ľudí do dlhových pascí, prerozdelenia bohatstva smerom k bohatým vlastníkom finančných aktív a vyjedania dôchodkových úspor populácie.

Ja na japonský scenár pre celý svet neverím. Demografia a z nej vyplývajúca záplava sveta úsporami ako príčina nízkych úrokov? Ale choďte. Naopak, dôchodca je dokonalý, čistý spotrebiteľ: nemá príjem, žije len z míňania svojich alebo cudzích úspor.

Nízke úroky sú výsledkom pokusov so štátnymi peniazmi. Masívna cenová inflácia už prebehla v akciách, dlhopisoch a nehnuteľnostiach. U nás infláciu cítime aj v spotrebných statkoch, kde sa šplhá k 3 %. Keď ku koncu cyklu cenová inflácia v spotrebných statkoch zavíta aj do starých členských krajín, úroky začnú opäť rásť. Dlhová japonská nirvána sa potom môže zmeniť na španielsku čižmu.

Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať