Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Ak zoškrtáme diaľničné plány o 600 kilometrov, bude cestná sieť hotová o 5 rokov skôr a o 5 miliárd lacnejšie, sľubuje inštitút

Inštitút pre dopravu a hospodárstvo (IDH) navrhuje zoškrtať vládne plány postaviť sieť diaľnic a rýchlostných ciest dlhú takmer dvetisíc kilometrov. Momentálne je z nej hotových 718 kilometrov. „Priemerná odovzdaná dĺžka za rok je 25 km,“ vysvetľuje riaditeľ inštitútu Rastislav Cenký.

Cestná sieť podľa predstáv IDH. Obrázok - IDH
Cestná sieť podľa predstáv IDH. Obrázok – IDH

Ak by sme chceli postaviť pri tejto rýchlosti zvyšných necelých 1 300 kilometrov, „tak by sme to stavali viac ako 40 rokov“, dodal Cenký.

Inštitút vidí ako schodné riešenie osekať pôvodné rozsiahle plány bez adekvátneho finančného krytia o takmer 600 kilometrov. Jeho zástupcovia vysvetľujú, že z mapy by škrtli nakreslené úseky, ktorým sa už inde stavia duplicitná cesta v blízkosti.

„Neférovo sľubujeme ľuďom to, čo nevieme splniť,“ vysvetľuje predseda správnej rady inštitútu Ondrej Matej.

Pri kreslení alternatívneho riešenia inštitút podľa jeho predstaviteľov prihliadal aj na hustotu osídlenia a na to, aby existovalo prepojenie krajiny v smere západ – východ a aj prepojenia sever – juh.

V navrhnutej mape IDH napríklad nekreslí pokračovanie R7 z Dunajskej Stredy smerom na Nové Zámky, a na strednom Slovensku preferuje predĺženie R1 z Banskej Bystrice do Ružomberka.

Inštitút tiež navrhuje prerobiť časť ciest prvej triedy na komfortnejšie rýchlostné cesty s maximálnou rýchlosťou 110 kilometrov za hodinu, prípadne stavať v týchto kvalitatívnych úrovniach niektoré takzvané preložky ciest prvej triedy.

Takéto menšie obchvaty či prerobené cesty prvej triedy vychádzajú podľa inštitútu na 3,5 milióna eur za kilometer, čo je výrazne menej než kilometer klasickej diaľnice alebo rýchlostnej cesty.

V inštitúte vyrátali, že väčšinu z toho dokáže štát zafinancovať sám (bez výnimky z dlhovej brzdy), ak sa pokúsi získať aj výnimku z Európskej komisie, a že si ešte môže dovoliť jeden posledný PPP projekt. Celkovo by takto diaľničné plány vyšli na 11,57 miliardy eur, ak tomu prirátame náklady na vynovenú sieť ciest prvej triedy prispôsobenú na rýchlosť 110 kilometrov za hodinu, išlo by o necelých 15 miliárd eur.

Diaľničná mapa, s ktorou štát oficiálne pracuje, si vyžaduje takmer 20 miliárd eur na dokončenie. Inštitút odhaduje, že alternatívna mapa by priniesla časovú úsporu 5 rokov v procese dostavby celej siete.

O návrhu sa inštitút chystá debatovať s ministerstvom dopravy.

Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na editori@dennikn.sk.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Heger môže toto leto vojsť do dejín ako Mikloš
  • Obchod: Brusel vyzval Slovensko, aby zmenilo zákony v oblasti obchodu s potravinami
  • Firmy: Výrobca vstavaných skríň Hilkovič neustál oddlžovanie, jeho majetok sa rozpredá v konkurze
  • Prieskum: Na letnú dovolenku plánuje tento rok ísť len 39 % Slovákov, dve tretiny z nich chcú oddychovať na Slovensku
  • Sociálne: Nezamestnanosť v eurozóne v máji stúpla na 7,4 % z aprílových 7,3 %, analytici rátali s prudším nárastom
  • Financie: Jednotný platobný systém by v Európe mohol začať fungovať v roku 2022
  • Obchod: Export z USA v máji klesol najnižšie od konca roka 2009, dovoz bol najslabší od leta 2010
  • Návod na žiadosť o dotáciu na nájomné (krok po kroku)
  • Anketa o fungovaní dotácií na nájmy
Zdieľať

Týždeň v európskej ekonomike: Slovensko sa pripravuje na eurofondy po roku 2020, čaká ho aj boj s byrokraciou

Veronika Remišová a Richard Sulík. Foto - TASR
Veronika Remišová a Richard Sulík. Foto – TASR

Týždeň v európskej ekonomike portálu Euractiv.sk:

  • Slovensko sa pripravuje na čerpanie budúcich eurofondov, veľa otázok je ešte otvorených.
  • Nemecké predsedníctvo čakajú náročné úlohy: rozpočet, brexit, ekonomická suverenita EÚ.
  • Slovenské ministerstvo hospodárstva chce v elektromobilite staviť na vodík.

Minúta po minúte

Zdieľať

Nemecký parlament ukončil spor so súdom o záchranný program Európskej centrálnej banky (ECB) na podporu eurozóny, poslanci Bundestagu dnes záchranný program schválili väčšinou hlasov.

Ústavný súd v Karslruhe predtým uviedol, že Bundesbank sa nebude môcť zúčastniť programu nákupu dlhopisov, pokiaľ ECB nepreukáže, že nákupy nie sú neprimerané.

Nemecký ústavný súd totiž vyhodnotil opatrenia ECB na podporu ekonomiky eurozóny v časoch krízy koronavírusu za nadmerné a neprimerané. Nemecký parlament však program nakoniec schválil.    (čtk)

Zdieľať

Akcie v USA vo štvrtok posilnili vďaka rekordnému a nečakanému nárastu pracovných miest v krajine. Optimizmus investorov však neskôr zmiernili obavy z ďalšieho šírenia COVID-19. Tri hlavné indexy pridali zhruba pol percenta.

Nárasty pred predĺženým víkendom

Dow Jonesov index, ktorý zahŕňa akcie tridsiatich popredných amerických podnikov, pridal 0,36 percenta a uzavrel na 25 827,36 bodu.

Širší index S&P 500 stúpol o 0,45 percenta na 3130,01 bodu a index Nasdaq Composite, v ktorom je zastúpených mnoho firiem z odvetvia vyspelých technológií, sa zvýšil o 0,52 percenta na 10207,63 bodu.

S&P 500 stúpol štvrtý deň po sebe, Nasdaq uzavrel druhýkrát za sebou na maxime. Všetky tri indexy vykázali aj silné týždenné zisky – Dow Jones posilnil o 3,3 %, S&P 500 o 4 % a Nasdaq o 4,6 %. V piatok sa na amerických akciových trhoch kvôli štátnemu sviatku neobchoduje.

Čo je za optimizmom investorov

Americká ekonomika v júni vytvorila rekordných 4,8 milióna pracovných miest, čo je viac, než sa očakávalo. Miera nezamestnanosti sa znížila na 11,1 % z májových 13,3 %.

Aj napriek masívnemu nárastu počtu pracovných miest v uplynulých dvoch mesiacoch sa však trh práce zďaleka nezotavil zo straty 22 miliónov miest v marci a apríli v dôsledku opatrení proti šíreniu COVID-19.

Oživovaniu americkej ekonomiky, ktorá je šiesty mesiac v recesii, by navyše mohlo zabrániť nové šírenie vírusu a opätovné uzatváranie podnikov v niektorých amerických štátoch. (reuters, čtk)

Zdieľať

Nemecká Deutsche Bank zvažuje pomoc pre bankovú divíziu krachujúcej finančnej spoločnosti Wirecard. Najväčšia nemecká banka o nej jedná so spolkovým úradom pre finančný dozor (BaFin), píše Bloomberg.

Podľa zdrojov Bloombergu sú zvažované možnosti prevzatia celej divízie, alebo iba jej častí.

Spoločnosť Wirecard vznikla v roku 1999 a zameriava sa na spracovanie platieb a finančné služby. V Nemecku bola považovaná za nádejného hráča na rýchlo rastúcom trhu finančných služieb. Dávala sa za vzor domáceho úspechu a bola označovaná za hviezdu nemeckého technologického sektoru.

Insolvenciu vyhlásila krátko na to, ako se ukázalo, že jej chýba asi 1,9 miliardy eur, ktoré vykazovala vo svojom účtovníctve. (čtk, bloomberg)

Zdieľať

Majetok majiteľa Amazonu Jeffa Bezosa sa vyšplhal na 172 miliárd dolárov. Presiahol tak aj rekordné číslo Bezosovho majetku pred rozvodom. Bezos je najbohatším mužom planéty.

Hodnota Bezosovho majetku sa aj napriek kríze koronavírusu tento rok zvýšila o 56,7 miliardy dolárov.

Po tom, ako minulý rok pri rozvode prišiel o štvrtinu svojho majetku, je jeho bývalá manželka Mackenzie druhou najbohatšou ženou sveta. Predbehla ju len Francoise Bettencourt Meyers, dedička spoločnosti L’Oreal. (bloomberg, čtk)

Zdieľať

Zdieľané bicykle sa v najbližších týždňoch do Nitry nevrátia. Víťaz výberového konania, česká spoločnosť Rekola Bikesharing, oznámil mestu, že v súčasnej situácii nedokáže zabezpečiť dohodnutý počet bicyklov a e-bicyklov.

„Mesto nemá inú možnosť ako vypísať novú súťaž,“ potvrdil hovorca mesta Tomáš Holúbek.

Spoločnosť Rekola Bikesharing podľa mesta pri predkladaní ponuky nerátala s momentálnou situáciou pandémie COVID-19. Za terajších podmienok nedokáže projekt realizovať.

Bikesharing bol v Nitre spustený pred tromi rokmi, zabezpečovala ho firma Arriva. Zdieľané bicykle sa v meste stretli s pozitívnym ohlasom, no zmluva nemala jasne stanovené podmienky, a tak mesto hľadalo nového dodávateľa.

Služba zdieľaných bicyklov mala byť spustená od začiatku júna. Zástupcovia firmy dlho nemohli prísť na Slovensko z dôvodu režimu na hraniciach. (tasr)

Zdieľať

Francúzsky súd rozhodol, že štát musí odškodniť rodiny detí, ktoré sa pre liek narodili postihnuté. Matky v tehotenstve užívali antiepileptický liek vyrábaný firmou Sanofi, následne porodili deti s vrodenými malformáciami, autizmom alebo ťažkosťami s učením.

Podľa súdu zodpovednosť nesú okrem štátu aj spoločnosť Sanofi i lekári, ktorí liek Dépakine ženám predpisovali.

Podľa vedeckej štúdie sa v dôsledku užívania tohto lieku narodilo vo Francúzsku 15- až 30-tisíc detí s rôznou mierou postihnutia. Túto žalobu podali rodiny troch z nich.

Súd vo svojom verdikte nariadil štátu, aby dotknutým trom rodinám vyplatil odškodné od 20- do 200-tisíc eur v závislosti od dátumu narodenia piatich detí, ktoré sú momentálne vo veku od 11 do 35 rokov.

Súd vo svojom zdôvodnení deklaroval, že „štát zanedbával svoje povinnosti monitorovať (lieky)“.

Marine Martinová, prezidentka združenia APESAC, ktoré zastupuje 7000 rodín obetí, uvítala rozsudok vynesený nad štátom. Dodala však, že ju hnevá fakt, že ako hraničný pre odškodnenie bol stanovený rok 2004, čím je z kompenzácií vylúčených 80 percent dotknutých detí.

Počas pojednávania, ktoré sa konalo minulú stredu, pritom súdny znalec uviedol, že francúzsky štát vedel o rizikách týkajúcich sa malformácií plodu od roku 1983. Od roku 2004 mal tiež informácie o súvislosti medzi užívaním lieku Dépakine v tehotenstve a poruchami učenia a autizmom u detí narodených ženám, ktoré ho na radu lekára užívali.

Farmaceutická spoločnosť Sanofi odmietla akékoľvek pochybenie na svojej strane a uviedla, že zdravotnícke orgány varuje pred rizikami lieku Dépakine od 80. rokov.

Liek proti kŕčom Dépakine predávala firma Sanofi vo Francúzsku od roku 1967.

Podobnú žalobu sa chystajú podať aj rodiny ďalších postihnutých detí. (le monde, france24, afp, tasr)

Zdieľať

Na letnú dovolenku plánuje tento rok ísť len 39 % Slovákov a dve tretiny z nich budú oddychovať na Slovensku. Takmer polovica opýtaných plánuje dať za dovolenku menej ako 500 eur, ukázal to prieskum, ktorý urobila agentúra Focus pre Partners Group.

Väčšina tých, ktorí dovolenkovať budú, pocestuje individuálne, nie s cestovkou.

Reprezentatívny dotazníkový prieskum na vzorke 1 009 respondentov vo veku nad 18 rokov ukázal zmenu oproti vlaňajšku. Vtedy totiž v obdobnom prieskume plánovala ísť na letnú dovolenku takmer polovica Slovákov, z toho dve tretiny do zahraničia a viac ako tretina s cestovkou.

Dve tretiny opýtaných dovolenkujúcich Slovákov absolvujú letnú dovolenku na Slovensku. Najčastejším spôsobom, ako budú Slováci tráviť domácu dovolenku, je turistika a výlety do hôr (41 %).

Oproti minulému roku významne poskočil záujem stráviť leto na chate či chalupe (33 % oproti 13 %). Nárast zaznamenali aj návštevy príbuzných, mierne sa znížil záujem o kúpaliská a akvaparky, ktoré si plánuje užiť štvrtina (25 %) opýtaných. Väčší pokles nastal pri dovolenkách pri vode či poznávacích zájazdoch po Slovensku.

Do zahraničia plánuje ísť štvrtina dovolenkujúcich Slovákov, až tri štvrtiny opýtaných pôjdu do zahraničia za morom.

Rozdiel oproti vlaňajšku je aj pri financovaní dovolenky. Kým pred rokom 58 % dovolenkujúcich plánovalo minúť na zabezpečenie dovolenky do 1 000 eur, toto leto takmer polovica dovolenkárov plánuje minúť len do 500 eur.

„V rozpočtoch domácností a vo výdavkoch na zabezpečenie letnej dovolenky, ako aj na dovolenkové vreckové zaznamenávame pokles a jasne vidieť opatrnosť v porovnaní s minulým rokom,“ spresňuje výsledky prieskumu v otázkach dovolenkových peňazí Peter Gurecka, odborník na financie z Partners Group SK.

Ľudia podľa prieskumu plánujú šetriť aj na výdavkoch počas dovolenky. Kým pred rokom mala približne tretina odložené vreckové do 250 eur, tento rok s nižším rozpočtom ráta 45 % všetkých dovolenkujúcich.

Zdieľať

Jednotný platobný systém by v Európe mohol začať fungovať v roku 2022, uviedli banky z európskej iniciatívy pre platby. Politici a centrálne banky v EÚ sa dlho snažia vytvoriť európsku konkurenciu pre Mastercard, Visu, Alipay či Google.

Cieľom je, aby sa riešenie stalo novým štandardným platobným prostriedkom pre európskych spotrebiteľov a obchodníkov pre všetky typy transakcií vrátane platieb v obchodoch a na internete či výberu hotovosti.

Medzi bankami zúčastnenými v projekte sú napríklad BBVA, BNP Paribas, Commerzbank, Deutsche Bank, Santander, ING, UniCredit a Société Générale.

„Cieľom je ponúknuť riešenie pre digitálne platby, ktoré sa dá použiť kdekoľvek v Európe a ktoré nahradí roztrieštené prostredie, ktoré v súčasnej dobe stále existuje,“ uviedli banky.

Iniciatívu víta tiež ECB. Upozornila, že desať európskych krajín má stále vnútroštátny systém platobných kariet, ktorý neumožňuje prijímať karty z iných členských krajín EÚ. Rozvíjajú sa tiež inovatívne služby, ako sú mobilné peňaženky, ktoré sa ponúkajú iba na národnej úrovni. (reuters, čtk)

Zdieľať

Petíciu za odmrazenie príspevku na stravovanie pre zamestnancov spustili odborári z Energeticko-chemického odborového zväzu. Nepáči sa im, že vláda zastavila prirodzený rast tohto príspevku do konca roka 2021, ministerstvo práce však zmeny neplánuje.

Odborári ECHOZ tento krok kritizujú ako antisociálny, protizamestnanecký a jednostranne propodnikateľský. Upozorňujú, že príspevok na stravovanie slúži na to, aby si zamestnanci v čase rastúcich cien jedál a nápojov vedeli zabezpečiť adekvátne stravovanie počas pracovného dňa.

„Ceny jedál a nápojov stúpli o 5,4 %, ale príspevok na stravovanie sa zvyšovať nebude? Nedoplácajú na to len zamestnanci, ale aj gastrobiznis, ktorý utrpel počas koronakrízy najväčšie straty, a pritom ministerstvo financií predikuje, že slovenská ekonomika bude v roku 2021 opätovne rásť pomerne rýchlym tempom. Napriek tomu rast stravného zastavili,“ upozornil predseda zväzu Marián Baňanka.

Podľa zákona o cestovných náhradách sa má cena stravného zvýšiť vždy, keď ceny jedál a nápojov v reštauračnom stravovaní stúpnu najmenej o päť percent. Vláda však pripravila návrh na pozastavenie účinnosti tohto ustanovenia a parlament návrh v skrátenom legislatívnom konaní schválil.

„K zmrazeniu súm stravného sme pristúpili vzhľadom na aktuálnu situáciu v súvislosti s pandémiou, ktorá má negatívne dosahy na zamestnávateľov. Túto problematiku prerokoval minister práce Milan Krajniak aj s prezidentom Konfederácie odborových zväzov, ktorá zastupuje záujmy zamestnancov,“ povedala hovorkyňa rezortu práce Veronika Husárová.

Podľa ministerstva by išlo o mierne zvýšenie súm stravného, napríklad pri pracovnej ceste v trvaní od päť do 12 hodín je to zvýšenie o 0,30 eura, pri ceste nad 18 hodín o 0,70 eura. „Minimálna hodnota stravného lístka by sa zvýšila o 0,22 eura, pričom mnohým zamestnancom už teraz poskytuje zamestnávateľ gastrolístky vo vyššej hodnote. Zároveň v období pandémie zamestnávatelia obmedzili aj vysielanie zamestnancov na pracovné cesty,“ upozornila.

Ministerstvo v súčasnosti preto neuvažuje o rozmrazení súm stravného. „Po uplynutí doby zmrazenia, teda 31. decembra 2021, sa zvýšia podľa toho, ako vzrastú ceny jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní,“ doplnila Husárová. (tasr)

Zdieľať

Som ako strojček, hovorí Mika. Bývalý mediálny šéf pracuje pre vládu, obnovuje agentúru cestovného ruchu

Václav Mika ako primátorský kandidát. Foto N - Tomáš Benedikovič
Václav Mika ako primátorský kandidát. Foto N – Tomáš Benedikovič

Bývalý mediálny šéf Václav Mika ide pracovať pre vládu. Mal by pomôcť obnoviť agentúru pre cestovný ruch, ktorú pred pár rokmi zrušili ako zbytočnú. „Mal som aj iné ponuky, ale táto ma oslovila. V oblasti cestovného ruchu sa cítim lepšie, než keby mi niekto povedal, že poď robiť napríklad šéfa pošty,“ hovorí Mika.

Zdieľať

Predaj elektronických diaľničných známok na Slovensku medzimesačne stúpol. V máji sa ich predalo takmer o 49 % viac ako v apríli, informovala Národná diaľničná spoločnosť.

Celkový počet predaných elektronických diaľničných známok za máj dosiahol 123 609 kusov. Príjem z úhrady za ne v piatom mesiaci roka predstavoval 2,54 milióna eur bez DPH. V medzimesačnom porovnaní to znamená nárast tržieb o viac ako 45 %.

Májovým štatistikám predaja dominovala 10-dňová známka, predalo sa ich 63 327, nasleduje 365-dňová známka s počtom 42 422 kusov a 30-dňová, ktorej sa predalo 16 764 kusov. Záujem je stále aj o ročnú známku, ktorá uzatvára poradie s predajom 1096 kusov.

Tieto čísla podľa vedúcej oddelenia masmediálnej komunikácie NDS Evy Žgravčákovej ukazujú, ako sa zmenili nákupné preferencie Slovákov po zavedení 365-dňovej známky na tzv. technický rok, ktorá je platná 365 dní od začiatku platnosti. „Kým v máji výnos z predaja známky na kalendárny rok predstavoval len necelé 2 % tržieb, 365-dňová známka sa na májových tržbách podieľala takmer 70 %,“ vyčíslila. (tasr)

Zdieľať

Export z USA v máji klesol najnižšie od konca roka 2009, dovoz bol najslabší od leta 2010. Schodok zahraničného obchodu sa tretí mesiac po sebe prehĺbil na 54,6 miliardy dolárov a bol najvyšší od konca roka 2018.

Na zahraničný obchod Spojených štátov dolieha koronakríza, ktorá stláča dopyt doma aj v cudzine. Čísla obchodnej bilancie posilňujú očakávania, že ekonomika v 2. štvrťroku klesla najviac od hospodárskej krízy v 30. rokoch minulého storočia.

Obchodný deficit v máji stúpol o takmer desatinu. Vývoz klesol o 4,4 % na 144,5 miliardy dolárov a dovoz sa znížil o 0,9 % na 199,1 miliardy dolárov.

Aké sú prognózy HDP

Analytici upozorňujú, že pokles importu donútil firmy siahnuť do zásob, čo v 2. kvartáli prispeje k poklesu amerického HDP.

Federálna rezervná banka v Atlante (jedna z 12 bánk, ktoré tvoria Federálny rezervný systém – Fed) predpovedá, že ekonomika v apríli až júni klesla v celoročnom prepočte o rekordných 36,8 %.

V 1. štvrťroku sa americký HDP podľa tej istej metodiky znížil o 5 %, čo bolo najviac od recesie v rokoch 2007 až 2009. (reuters, čtk)

Zdieľať

Tesla v 2. štvrťroku dodala 90 650 elektromobilov a prekonala očakávania analytikov. Darilo sa jej napriek tomu, že výroba v hlavnej továrni v Kalifornii bola pre koronavírus niekoľko týždňov zastavená.

Akcie Tesly reagovali na kvartálne čísla posilnením o 9 percent. Takmer 90 % dodávok v apríli až júni pripadlo na elektrické SUV Model Y a „ľudovú“ Teslu Model 3.

Jediná americká montážna fabrika Tesly vo Fremonte bola pre koronavírus zatvorená od konca marca do začiatku mája. Firma vyrába vozidlá ešte v Šanghaji.

V medziročnom porovnaní boli dodávky Tesly v 2. štvrťroku nižšie o 4,8 %. Výrobca elektromobilov ustál koronakrízový výpadok produkcie a dopytu lepšie než konkurenti GM, Toyota či Fiat Chrysler, ktorých predaj sa prepadol o vyše 30 %. (reuters, cnbc)

Zdieľať

V Prievidzi nariadili zatvoriť šesť prevádzok zmrzlín v nadväznosti na situáciu v súvislosti s koronavírusom. V okrese pribudlo za tento týždeň do stredy osem pozitívne testovaných osôb.

Regionálny úrad verejného zdravotníctva Prievidza so sídlom v Bojniciach zároveň dementoval informáciu, že zákazníci, ktorí navštívili tieto prevádzky, majú zostať v domácej izolácii.

„V prípade zákazníkov ide o krátkodobý kontakt s personálom, ktorý bol vybavený potrebnými ochrannými pracovnými prostriedkami, a prevádzkovateľ splnil povinnosti vyplývajúce z legislatívy a nariadených opatrení Úradu verejného zdravotníctva SR vrátane dôkladnej dezinfekcie pracovných plôch,“ ozrejmili epidemiológovia s tým, že možnosť prenosu ochorenia COVID-19 je za splnenia všetkých potrebných povinností nízka. (tasr)

Zdieľať

Nezamestnanosť v Spojených štátoch v júni klesla na 11,1 % z májových 13,3 %. Ekonomika vytvorila rekordných 4,8 milióna pracovných miest, čo je viac, než sa očakávalo. Počet nových žiadostí o podporu v nezamestnanosti však zostáva vysoký.

Analytici v priemere prognózovali, že v júni vzniknú tri milióny pracovných miest a nezamestnanosť sa zníži na 12,3 %. Počet vytvorených pozícií je najvyšší od roku 1939, keď sa tieto údaje začali sledovať. V máji vzniklo takmer 2,7 milióna pracovných miest.

K tvorbe pracovných príležitostí prispelo uvoľňovanie koronavírusových reštrikcií, v júni sa napríklad otvorilo viac reštaurácií a barov. Podľa analytikov sú údaje známkou toho, že recesia by mohla byť zažehnaná, hoci rast počtu novonakazených koronavírusom ohrozuje hospodárske oživenie.

Ďalšia správa ministerstva práce ukázala, že počet nových žiadateľov o podporu v nezamestnanosti sa v týždni do 27. júna znížil len nepatrne na 1,427 milióna. I keď oproti rekordu z konca marca, keď o dávky požiadalo za týždeň 6,87 milióna ľudí, je to podstatný pokles.

Ekonómovia pripisujú tvorbu nových pracovných miest za jún vládnemu programu pôžičiek pre podnikateľov. Ak ju použijú na mzdy, môže im byť čiastočne odpustená. Tieto financie však vysychajú.

Americká ekonomika sa začiatkom roka prepadla do recesie a mnoho firiem sa potýka so slabým dopytom. To je zrejme aj dôvod, prečo počet nových žiadateľov o podporu zostáva vysoký. (reuters, cnbc, čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať