Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Ak zoškrtáme diaľničné plány o 600 kilometrov, bude cestná sieť hotová o 5 rokov skôr a o 5 miliárd lacnejšie, sľubuje inštitút

Inštitút pre dopravu a hospodárstvo (IDH) navrhuje zoškrtať vládne plány postaviť sieť diaľnic a rýchlostných ciest dlhú takmer dvetisíc kilometrov. Momentálne je z nej hotových 718 kilometrov. „Priemerná odovzdaná dĺžka za rok je 25 km,“ vysvetľuje riaditeľ inštitútu Rastislav Cenký.

Ak by sme chceli postaviť pri tejto rýchlosti zvyšných necelých 1 300 kilometrov, „tak by sme to stavali viac ako 40 rokov“, dodal Cenký.

Inštitút vidí ako schodné riešenie osekať pôvodné rozsiahle plány bez adekvátneho finančného krytia o takmer 600 kilometrov. Jeho zástupcovia vysvetľujú, že z mapy by škrtli nakreslené úseky, ktorým sa už inde stavia duplicitná cesta v blízkosti.

„Neférovo sľubujeme ľuďom to, čo nevieme splniť,“ vysvetľuje predseda správnej rady inštitútu Ondrej Matej.

Pri kreslení alternatívneho riešenia inštitút podľa jeho predstaviteľov prihliadal aj na hustotu osídlenia a na to, aby existovalo prepojenie krajiny v smere západ – východ a aj prepojenia sever – juh.

V navrhnutej mape IDH napríklad nekreslí pokračovanie R7 z Dunajskej Stredy smerom na Nové Zámky, a na strednom Slovensku preferuje predĺženie R1 z Banskej Bystrice do Ružomberka.

Inštitút tiež navrhuje prerobiť časť ciest prvej triedy na komfortnejšie rýchlostné cesty s maximálnou rýchlosťou 110 kilometrov za hodinu, prípadne stavať v týchto kvalitatívnych úrovniach niektoré takzvané preložky ciest prvej triedy.

Takéto menšie obchvaty či prerobené cesty prvej triedy vychádzajú podľa inštitútu na 3,5 milióna eur za kilometer, čo je výrazne menej než kilometer klasickej diaľnice alebo rýchlostnej cesty.

V inštitúte vyrátali, že väčšinu z toho dokáže štát zafinancovať sám (bez výnimky z dlhovej brzdy), ak sa pokúsi získať aj výnimku z Európskej komisie, a že si ešte môže dovoliť jeden posledný PPP projekt. Celkovo by takto diaľničné plány vyšli na 11,57 miliardy eur, ak tomu prirátame náklady na vynovenú sieť ciest prvej triedy prispôsobenú na rýchlosť 110 kilometrov za hodinu, išlo by o necelých 15 miliárd eur.

Diaľničná mapa, s ktorou štát oficiálne pracuje, si vyžaduje takmer 20 miliárd eur na dokončenie. Inštitút odhaduje, že alternatívna mapa by priniesla časovú úsporu 5 rokov v procese dostavby celej siete.

O návrhu sa inštitút chystá debatovať s ministerstvom dopravy.

Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte prosím na editori@dennikn.sk.

Cestná sieť podľa predstáv IDH. Obrázok - IDH
Cestná sieť podľa predstáv IDH. Obrázok – IDH

Dnes na DennikE.sk

  • Firmy: Kellnerova PPF môže prevziať CME, ktorá vlastní aj Markízu, transakciu za 2,1 mld. dolárov ešte musia odobriť úrady
  • Agro: Pozemkový fond stiahol z rokovania podozrivé zmluvy na prenájom štátnej pôdy
  • Akvizície: Thyssenkrupp sa dohodla na predaji divízie výťahov konzorciu súkromných investorov za 17,2 mld. eur
  • Dane: Ako si odložiť daňové priznanie, ako ušetriť pri zdaňovaní príjmu z prenájmu, ako si uplatniť daňový bonus
  • Ekonomický newfilter: Nemáte sa prečo tešiť na budúcnosť, odkazujú grafy z Bruselu

Minúta po minúte

Zdieľať

Únia autodopravcov Slovenska tvrdí, že polícia „šikanuje“ zástupcov združenia. Možným dôvodom je podľa Stanislava Skalu trestné oznámenie, ktoré podala únia v súvislosti s uzavretím nevýhodných zmlúv na prevádzkovanie mýtneho systému.

UNAS mesiac pred koncom minulého roka podala trestné oznámenie na neznámeho páchateľa v spojitosti s mýtnym systémom. Oznámenie adresovala Generálnej prokuratúre SR.

„Napriek platným príslušným ustanoveniam trestného poriadku sme ako oznamovatelia neboli do dnešného dňa informovaní, ako s podaním prokuratúra naložila a či sa začalo trestné konanie vo veci,“ podotkol Skala.

Polícia podľa neho „prenasleduje niektorých účastníkov protestov udeľovaním pokút za účasť na povolenom protestnom zhromaždení“. „Dennodenné kontroly vodičov pri výjazde z firmy, vykonávanie hliadkovej činnosti v okolí firiem tých, ktorí sa zúčastnili na protestoch, svedčí o tom, že polícia sa stala nástrojom politických skupín na zastrašovanie občanov Slovenska,“ zdôraznil Skala.

Vyzval preto policajného prezidenta Milana Lučanského, aby „zastavil svojvôľu niektorých podriadených policajtov najmä v Žilinskom a Košickom kraji“. Ak niektorí členovia UNAS porušili predpisy, situáciu je podľa Skalu potrebné riešiť.

„My pozorne sledujeme prejavy šikany zo strany polície. Zatiaľ žiadame o nápravu samotný Policajný zbor a veríme, že existujú procesy riadenia, ktoré nezákonný stav odstránia,“ dodal. (tasr)

Zdieľať

Nemecká spoločnosť Thyssenkrupp sa dohodla na predaji divízie výťahov konzorciu súkromných investorov, ktoré zahŕňa firmy Advent, Cinven a RAG-Stiftung. Transakcia vyšla na 17,2 miliardy eur a je najväčšou akvizíciou investičnej firmy v Európe od roku 2007.

Zároveň je podľa agentúry Reuters najväčšou akvizíciou na svete v tomto roku.

Divízia Thyssenkrupp Elevator je štvrtým najväčším výrobcom výťahov na svete za firmami Otis, Schindler a Kone. Je aj najziskovejšou divíziou nemeckého konglomerátu. (čtk)

Zdieľať

Koronavírus znamená z pohľadu fungovania ekonomiky na Slovensku, v Európe a vo svete negatívne riziko, uviedol guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír. No tvrdí, že nie je dôvod na paniku.

„V prvom rade by som sa spoliehal na zdravý rozum z pohľadu toho, že je to vec, s ktorou sa, pevne verím, vysporiadame. Myslím si, že je to otázka prírody, je to facka, ktorú sme si od nej možno zaslúžili,“ priblížil.

Pracovníci NBS podľa neho budú pre koronavírus podstatne obmedzovať zahraničné pracovné cesty. „Platí teda to, čo povedal premiér, že treba obmedziť cesty do zahraničia, a to nielen súkromné, ale aj pracovné cesty,“ zdôraznil Kažimír.

Cestovanie sa NBS bude podľa neho snažiť nahradiť videokonferenciami. Vplyv vírusu na slovenskú ekonomiku však centrálna banka podľa Kažimírových slov zatiaľ nevidí. (tasr)

Zdieľať

Najväčšej ruskej banke Sberbank vzrástol v štvrtom štvrťroku minulého roka čistý zisk o 20 percent na 212 miliárd rubľov. Jej hospodárenie podporil presun k digitálnym produktom, ktorý jej priviedol nových klientov a výnosy z poplatkov.

Výnosy z poplatkov a provízií sa v štvrtom kvartáli zvýšili o takmer 24 percent. Prispel k tomu najmä rast počtu operácií s bankovými kartami.

Za celý rok sa však zisk Sberbank zvýšil len o 1,6 percenta na 845 miliárd rubľov. Dôvodom bola strata z predaja tureckej Denizbank, ktorá dosiahla 69,8 miliardy rubľov. (čtk)

Zdieľať

Epidémia koronavírusu bude mať na svetovú ekonomiku pravdepodobne väčší vplyv než epidémia SARS pred zhruba 20 rokmi. Povedal to člen Rady guvernérov Európskej centrálnej banky Klaas Knot.

Ako uviedol, aj keď je zatiaľ príliš skoro na presné hodnotenie vplyvu šírenia koronavírusu, dá sa predpokladať, že dôsledky na svetovú ekonomiku budú omnoho vážnejšie. Vychádza z toho, že od epidémie SARS ekonomika Číny výrazne vzrástla, a kým vtedy bola šiestou najväčšou na svete, dnes je po USA druhá.

Podobne členka Výkonnej rady ECB Isabel Schnabelová upozornila, že ECB nebude môcť ignorovať riziká, ak by sa nový koronavírus v Európe výraznejšie rozšíril. Na otázku novinárov, ako by ECB v rámci svojej menovej politiky mohla na problém koronavírusu reagovať, Schnabelová odpovedala, že „v prípade jeho pretrvávania v Európe nebude môcť banka tento fakt prehliadať“.

„Zatiaľ však nemáme istotu, ako sa koronavírus bude vyvíjať,“ dodala. Trhy medzitým už začali počítať s tým, že ECB pristúpi tento rok k ďalšiemu zníženiu úrokových sadzieb. Podľa nich by do konca decembra mohla úrokové sadzby znížiť o 10 bázických bodov. (tasr)

Zdieľať

Akcionári mediálnej spoločnosti CME, ktorá vlastní aj Markízu, schválili ponuku na prevzatie firmou PPF českého miliardára Petra Kellnera. Hodnota transakcie predstavuje približne 2,1 miliardy dolárov.

Skupina PPF podpísala dohodu so CME vlani v októbri. Po jej schválení akcionármi transakciu ešte posúdia regulačné orgány. Dokončená by mohla byť v polovici roka, PPF následne bude CME plne ovládať.

PPF za každú akciu CME ponúkla 4,58 dolára, čo je menej, než za akú cenu sa akcie predávali pred podpisom dohody. Odvtedy sa držia v tesnej blízkosti ponúkanej ceny.

Fakty o CME:

  • Vznikla v júni 1994, jej predchodcom bola Central European Development Corporation, ktorú v roku 1991 v Nemecku založil dedič kozmetického impéria Ronald Lauder spoločne s obchodníkom a niekdajším veľvyslancom USA v Maďarsku Markom Palmerom.
  • Vlastní českú televíznu skupinu Nova, slovenskú TV Markíza, pôsobí aj v Bulharsku, Rumunsku a Slovinsku. V minulosti bola aktívna na Ukrajine a v Chorvátsku.
  • Vlani na jar začala skúmať svoje strategické možnosti vrátane prípadného predaja celej firmy alebo jej časti. Na jeseň sa dohodla na predaji so skupinou PPF.
  • V roku 2009 sa začal o CME zaujímať koncern Time Warner, ktorý sa stal jej hlavným akcionárom. Po prevzatí firmou AT&T sa premenoval na Warner Media.
  • V posledných rokoch sa CME hospodársky darí, vlani zvýšila prevádzkový zisk o 6 %. Splatila aj dlh 150 miliónov eur z peňazí z podnikania.

Predaj CME do rúk PPF spochybnil americký senátor Marco Rubio. Vyzval vládu prezidenta Donalda Trumpa, aby vzhľadom na väzby PPF na Čínu preverila dosahy transakcie na bezpečnosť Spojených štátov.

Rubio tvrdí, že PPF sa v minulosti správala ako čínsky zástupca a jej telekomunikačné spoločnosti spolupracujú s Huaweiom na rozvoji 5G sietí.

PPF sa proti americkému senátorovi ohradila s tým, že podľa nej vychádza z nepravdivých informácií.

Zdieľať

Oslovené reťazce na Slovensku zatiaľ neregistrujú výrazné zvýšenie nákupov potravín v súvislosti s koronavírusom. Z troch nadnárodných sietí potvrdila mierny nárast záujmu o základné potraviny len Billa.

„Spoločnosť Billa zaregistrovala mierne zvýšenie záujmu o základné potraviny, avšak chceme zákazníkov ubezpečiť, že máme dostatočné zásoby na pokrytie zvýšeného dopytu,“ povedala hovorkyňa spoločnosti Kvetoslava Kirchnerová.

Lidl zatiaľ zmeny nepostrehol. „V tomto momente neevidujeme žiadne významne zvýšené nákupy alebo výrazné zmeny v spotrebiteľskom správaní,“ povedal hovorca Lidla Tomáš Bezák.

Kaufland tvrdí, že pozorne sleduje dianie týkajúce sa šírenia koronavírusu. „V prípade potreby sme okamžite pripravení prijať opatrenia v záujme maximálnej možnej ochrany zamestnancov a zákazníkov v úzkej spolupráci s národnými a regionálnymi inštitúciami. Podnikneme všetky potrebné kroky na to, aby nenastali žiadne výpadky v dostupnosti tovarov,“ dodal reťazec.

Zdieľať

Čínsky Huawei svoju prvú európsku továreň vybuduje vo Francúzsku. V prvej fáze do výstavby závodu na stanice na prenos mobilného signálu investuje 200 miliónov eur. Vznikne tam 500 pracovných miest.

USA obviňujú čínsku IT spoločnosť z krádeží techniky a možnej špionáže pre Peking a varujú pred ňou svojich spojencov.

O tom, či firme povoliť účasť na výstavbe infraštruktúry pre mobilné siete piatej generácie (5G), sa preto diskutuje v mnohých európskych krajinách.

Obmedzený podiel na tvorbe najmodernejšej komunikačnej infraštruktúry firme umožní Británia. Vylúčený z výstavby 5G nie je Huawei ani v Nemecku, a to napriek varovaniu nemeckých tajných služieb. (reuters, čtk)

Zdieľať

Slovenská pošta pozastavuje prijímanie zásielok, ktoré chcú zákazníci doručiť do niektorých oblastí Talianska. Talianska pošta totiž z dôvodu pretrvávajúceho šírenia koronavírusu pozastavila doručovanie do rizikových obcí a oblastí v krajine.

Slovenská pošta zároveň ani naďalej neprijíma zásielky do Číny, Macaa a Hongkongu. Opatrenie platí od 4. februára 2020 a Slovenská pošta ho uplatnila rovnako ako ostatné štáty sveta v súvislosti so zrušením alebo zmenou letov medzinárodných leteckých prepravcov z alebo do Číny, ktorých snahou je tak zamedziť šíreniu koronavírusu.

Obmedzenia v medzinárodnej leteckej doprave stále pretrvávajú. Letecké spoločnosti podľa hovorkyne pošty predĺžili embargo týkajúce sa Číny, Macaa a Hongkongu predbežne do 28. marca 2020. (tasr)

Zdieľať

Výnosy 10-ročných dlhopisov americkej vlády padli na nové rekordné minimum. Dôvodom sú obavy z dôsledkov epidémie koronavírusu, ktoré znížili rizikový apetít investorov a podporili dopyt po bezpečných aktívach.

Výnosy 10-ročných amerických dlhopisov vo štvrtok klesli o 3 bázické body na nové historické minimum 1,27 %. Výnosy 30-ročných amerických dlhopisov sa znížili podobne výrazne na 1,779 %. Výnosy 10-ročných dlhopisov od pondelka (24. 2.) padli o 20 bodov. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať