Problémy eurofondových výziev na výskum v ére ministra Petra Plavčana spôsobujú, že termíny na projekty sú tesné. Výskumníci musia do konca roka 2023 aktivity dokončiť a peniaze minúť a vydokladovať. Keď školy nebudú vedieť peniaze míňať, hrozí im ďalšie, v poradí tretie veľké krátenie peňazí.

Z balíka eurofondov na výskum a inovácie, v ktorom sa za bývalého ministra Plavčana museli rušiť výzvy, sa už väčšina peňazí rozdelila. Zostalo ešte 100 miliónov eur, ktoré pôjdu najmä na výskum v oblasti pandémie. Denník E urobil prehľad najväčších príjemcov.

Myslí to štát s podporou moderných technológií vážne? „Chytajú sa toho skôr nadšení jednotlivci, ktorí rozumejú, čo sa deje,“ hovorí robotik František Duchoň, ktorý hodnotí eurofondové projekty v Bruseli. Rozhodujúci politici alebo úradníci však podľa neho situáciu niekedy podceňujú a Slovensku opäť hrozí zaostávanie.

Robotik František Duchoň hovorí o tom, ako pracoval stovky hodín na projektoch, no napokon ministerstvo školstva výzvy zrušilo. „Mne osobne prekáža na tom hlavne spôsob, akým sa to udialo. V podstate šmahom ruky sa to zmietlo zo stola bez nejakej ďalšej komunikácie,“ povedal. Peniaze prejdú na ministerstvo hospodárstva.

Ministerstvo financií dnes posiela Európskej komisii zhruba 400-stranový plán zmien a investícií, na ktoré by sme mali dostať takmer 6 miliárd eur počas 6 rokov čerpania. Časť zámerov aj s predpokladanými nákladmi už ministerstvo zverejnilo, detaily o tom, k čomu sa chceme pri reformách zaviazať, zatiaľ nie.

Najväčšia zhoda medzi expertmi na reformy je v dôležitosti zmien vo vzdelávaní, ukazuje aj Panel expertov Denníka E. Vysoká miera súhlasu je aj s plánom na energetickú obnovu verejných budov a bytov. Odpovedajú Mikloš, Draxler, Vašáková, Kažimír, Bláhová, Suďa, Haluš, Kahanec, Letovanec, Hirman a Štefanides.