Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:
Je 15 rokov po zavedení druhého dôchodkového piliera čas nechať ho nezmenený alebo ho treba zrušiť, alebo ho treba zmeniť (ak zmeniť, tak ako)?
Pavol Suďa, hlavný analytik Finstat.sk

Správna štruktúra dôchodkového systému pozostáva z verejného piliera, ktorý garantuje rovnaký minimálny dôchodok pre všetkých, a zo súkromného piliera, kam patria všetky možné alternatívy dobrovoľného individuálneho sporenia.
Vybrané typy úspor môže štát pokojne podporovať napríklad daňovými úľavami. Mohol by si pritom klásť podmienky, že podporuje iba úspory v inštitúciách kolektívneho investovania, že výber úspor je možný iba v určitom minimálnom veku (napríklad po 65. roku) a že správcovia úspory investujú do uznaných typov aktív (z hľadiska renomé emitentov a splatnosti).
V rozpore s týmto podporujúcim postojom dnes štát úspory kumulované vo finančnom sektore zdaňuje. Napríklad formou špeciálneho bankového odvodu (SR) alebo zamýšľaného zdanenia technických rezerv komerčných poisťovní (Česká republika). A zároveň znižuje ich atraktivitu príliš uvoľnenou menovou politikou.
Na Slovensku sa z prvého dôchodkového piliera, ktorý poskytuje základné dôchodky v určitom nemalom intervale (čiže nie jednotné minimum!) odštiepila časť odvodov a odklonila do nového, povinného, špeciálne legislatívne upraveného piliera, ktorý podľa predloženej analýzy nefunguje optimálne. Hlavne pre časté politické zásahy.
Napriek tomu a napriek mojej ideálnej predstave by som druhý pilier nerušil. Ale zmenil tak, aby vytváral čo najlepší doplnok k základnej penzii.
Tvorbu investičnej stratégie by som nenechal na sporiteľov, ale na správcov fondov. Ich odmena, čiže legislatívne definované poplatky za správu, by sa však nemali odvodzovať od hodnoty spravovaných aktív, ale od zhodnotenia investícií, čiže od hodnoty peňazí, ktoré správcovia k zvereným úsporám pridajú.
Správcovia by mali mať zároveň povinnosť pravidelne informovať sporiteľa o výške mesačného dôchodku (pri vopred stanovených štandardných parametroch, ako je napríklad dôchodkový vek 65 rokov či priemerný vek dožitia). Rovnakú povinnosť by mala mať Sociálna poisťovňa.
Dnes totiž budúci dôchodcovia netušia (ani teoreticky), aký dôchodok im v budúcnosti zabezpečí štát a koľko im k tomu pridá dôchodkový správca.
Z predstavených možností vylepšenia druhého piliera sa mi pozdáva najviac tzv. paternalistický scenár, ktorý počíta so zrušením garantovaných fondov a s povinným vstupom do systému pre každého novovstupujúceho na trh práce.
Korekcie investičnej stratégie pre konkrétne vekové kategórie sporiteľov (utlmovanie akciovej zložky v prospech dlhopisovej) by však mal určovať zákon, nie arbitrárna voľba sporiteľa.
Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.