Denník E

Z najnovšieho prieskumu Slovenskej sporiteľne vyplýva, že až dve tretiny ľudí nakupujú prevažne knihy; najmenej, a to ani nie štvrtina, si objednáva prostredníctvom internetu potraviny.

Prieskum pre skupinu Erste zrealizovala spoločnosť IMAS International počas septembra tohto roka.

„Online obchody využívajú Slováci na nákup oblečenia, obuvi či rôznych doplnkov, vysoký podiel z celkových nákupov na internete má aj elektronika ako TV, počítače, tablety či smartfóny. Najmenej nakupujeme prostredníctvom internetu jedlo. Až dve tretiny Slovákov si nevie predstaviť, že by si práve jedlo objednávali online,“ povedala Lenka Buchláková, analytička banky.

Až 60 % opýtaných Slovákov nakupuje cez internet letenky alebo platí za hotel či iné cestovné položky. Napríklad Česi najčastejšie nakupujú cez internet oblečenie, obuv či rôzne doplnky (70 %), Maďari zase elektroniku (43 %). Nakupovanie kníh cez internet zaznamenalo na Slovensku najvyšší medziročný rast, a to až o vyše 15 %. V Čechách rovnako vysoký medziročný nárast zaznamenali online nákupy leteniek alebo platby za hotel či iné cestovné položky.

Podľa analytičky v porovnaní s okolitými krajinami je Slovensko jasne lídrom v nakupovaní online. Dokonca aj Rakúšania sú v tomto smere za Slovenskom. Súvisí to s tým, že Slováci radi využívajú zľavy, ktoré internetové obchody ponúkajú v porovnaní s kamennými obchodmi. Najmenej z okolitých krajín využívajú nakupovanie online Maďari – je ich len polovica z tých, ktorí sú na internete.

Aj podľa údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat je nakupovanie online v krajinách EÚ čoraz obľúbenejšie. Spotrebitelia oceňujú jeho výhody, ako napríklad možnosť nakupovať kedykoľvek a kdekoľvek, prístup k širšej škále výrobkov a schopnosť ľahko porovnávať ceny. Až 60 % ľudí v EÚ vo veku 16 až 74 rokov nakupovalo vlani online. Ide o dvojnásobný nárast oproti roku 2008.

Hoci muži majú tendenciu nakupovať online o niečo viac ako ženy, podiel nakupujúcich online sa za posledných 10 rokov zvýšil viac medzi ženami (z 30 % v roku 2008 na 59 % v roku 2018) ako medzi mužmi (z 35 % v roku 2008 na 61 % v roku 2018).

Za posledných 10 rokov sa podiel online nakupujúcich v EÚ zvýšil vo všetkých vekových skupinách, ale najmä v prípade mladších používateľov internetu vo veku 16 až 24 rokov (zo 40 % v roku 2008 na 72% v roku 2018) a tých vo veku 25 až 34 rokov (zo 46 % v roku 2008 na 78 % v roku 2018). Najvyšší podiel ľudí, ktorí nakupovali online v predchádzajúcom roku, bol v Dánsku (84 %), vo Veľkej Británii (83 %), v Holandsku (80 %), vo Švédsku (78%) ) a v Nemecku (77 %).

(tasr)

Podporu MMF považuje vláda za vyjadrenie dôvery Ukrajine.

Pôžička by mala nahradiť krátkodobý program, ktorý pomohol krajine počas náročného roka, keď sa konali prezidentské a parlamentné voľby.

MMF a západní spojenci poskytli Ukrajine po revolúcii v roku 2014 miliardy dolárov. MMF pôvodne Ukrajine sľúbil 17,5 miliardy dolárov, no dostala iba 8,7 miliardy. Úver bol v apríli 2017 zmrazený pre pomalé zavádzanie požadovaných hospodárskych reforiem, pomalý pokrok v boji proti korupcii a neochote Ukrajiny zvýšiť ceny plynu. Vlani v decembri však MMF schválil pre Ukrajinu krátkodobú úverovú pomoc vo výške 3,9 miliardy dolárov. (čtk)

Odborári chcú protestovať, kým vláda plány na reformu neodvolá.

Francúzska vláda chce zreformovať ťažkopádny dôchodkový systém. Zmien sa obávajú hlavne štátni zamestnanci, ktorí by prišli o viaceré výhody.

Reforma dôchodkového systému bola súčasťou Macronovho predvolebného sľubu. Francúzsky dôchodkový systém je podľa neho finančne náročný a nespravodlivý a zvýhodňuje štátnych zamestnancov.

Napríklad zamestnanci Parížskej opery alebo štátnych železníc by reformou prišli o špeciálny režim, v ktorom majú napríklad garantovaný predčasný odchod do dôchodku a môžu naň odísť o desať rokov skôr ako priemerný zamestnanec. (čtk, n)

Viac o reforme čítajte tu.

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Je 15 rokov po zavedení druhého dôchodkového piliera čas nechať ho nezmenený alebo ho treba zrušiť, alebo ho treba zmeniť (ak zmeniť, tak ako)?

Branislav Žúdel, ekonóm IFP

Najväčším problémom druhého piliera sú dnes príliš konzervatívne portfóliá sporiteľov, na čo upozornila už revízia výdavkov sociálnej politiky v roku 2017. Veľká väčšina majetku druhého piliera je investovaná do menej rizikových dlhopisov, čomu však zodpovedá v dlhšom horizonte aj nižší výnos.

Nie je to pritom ani tak dôsledok racionálneho rozhodnutia sporiteľov ako dôsledok nevhodnej regulácie. A hoci je možné investičnú stratégiu z vlastnej vôle jednoducho zmeniť, sporitelia tak nerobia. Finančná gramotnosť obyvateľstva je v priemere nízka a sporitelia sú pasívni.

Riešenie pre nových sporiteľov je pomerne jednoduché: napravme reguláciu a zaveďme dynamickejšiu predvolenú investičnú stratégiu.

IFP už na jar navrhlo zvoliť ako predvolenú celoživotnú stratégiu, keď si človek prvú polovicu kariéry odkladá výhradne do globálnych akciových indexov a až následne do dlhopisových fondov. Možnosť voľby vlastnej stratégie by zostala pritom zachovaná.

Oveľa závažnejšia otázka však je, ako pomôcť sporiteľom, ktorí už v systéme sú a hrozia im v budúcnosti nízke dôchodky. Mali by zariskovať a snažiť sa dobehnúť stratu agresívnejšou stratégiou?

V tomto momente by sme existujúcich sporiteľov do väčšieho rizika tlačiť nemali. Odporúčame ich aj presun do dynamickejších fondov podľa kľúča celoživotnej stratégie.

Čiastočne by sa však strata z príliš konzervatívneho prístupu mohla znížiť upravením programového výberu pri dosiahnutí dôchodkového veku. Sporitelia by si doživotnú rentu nemuseli kupovať ihneď po dosiahnutí dôchodkového veku, ale istý čas by mohli nechať investované peniaze pracovať a čerpali by z nich mesačne len obmedzenú sumu.

Osobitnú pozornosť treba venovať aj výške zakúpenej renty v životných poisťovniach. Tá by mala byť opretá o transparentný odhad dĺžky života seniorov, aby sa dala posúdiť primeranosť výšky dôchodku za nasporené peniaze.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

„Nápady, aby sme mali radšej rozpočtové provizórium, považujem za absolútne scestné, čo viem aj argumentačne podložiť. Keď som preberal v máji tohto roku kreslo ministra financií, tak už v tomto období mi Národná banka Slovenska (NBS) hovorila o tom, že budeme mať deficit na úrovni 0,7 % hrubého domáceho produktu (HDP). Ja som sa snažil doručiť v tomto roku deficit na úrovni O,68 % HDP, budúcoročný rozpočet sme nastavili na úrovni, ktorú predpokladá zákon o rozpočtových pravidlách, čiže na úrovni 0,49 % HDP. Ja si za týmto rozpočtom stojím,“ povedal Kamenický.

Podľa Hegera je schválený štátny rozpočet na rok 2020 asi najhorším rozpočtom, aký Slovensko kedy malo, a to z dvoch dôvodov. „Jednak preto, že ‚zanecháva úplne prázdnu špajzu‘ a jednak preto, že je v ňom veľa klamlivých údajov, a to najmä nadhodnotené príjmy a podhodnotené výdavky. Budúci minister financií sa na tento rozpočet nebude môcť vôbec spoľahnúť a bude ho musieť celý prepracovať,“ zdôraznil Heger.

„Ak by sa slovenské zlato aj dostalo na Slovensko, tak ho štát určite nebude používať ako prvú rezervu. Použije akékoľvek iné rezervy. Zlato by sa dalo použiť v prípade nejakých geopolitických napätí, teda keď je cena zlata najvyššia,“ poznamenal Kamenický k téme možného prevezenia slovenského zlata z Bank of England.

Slovenské zlato je podľa Hegera „zástupnou politickou témou“. „NBS nie je viazaná žiadnym uznesením Národnej rady SR. Ona urobí tak, ako uzná za vhodné. Ona sama od tejto témy ‚dáva ruky preč‘ a povedala, že (prevoz do SR) nedáva zmysel. Ak sa zlato dovezie na Slovensko, doplatia na to občania, pretože sa s ním nebude dať obchodovať, navyše ho bude treba skladovať a strážiť, čo bude stáť peniaze. V súčasnosti generuje aspoň 5 miliónov eur ročne,“ upozornil Heger.

Zvýšenie minimálneho dôchodku, keď sa zároveň rozšíri aj počet jeho poberateľov, nebude podľa Kamenického stáť diskutovaných 150 miliónov eur. „Nie je to pravda. Inštitút pre finančnú politiku prepočítal a zistil dosah na štátny rozpočet vo výške 80,5 milióna eur,“ spresnil Kamenický. Pripustil, že sa novým spôsobom výpočtu minimálneho dôchodku oslabuje princíp zásluhovosti, je to však „prosociálne opatrenie“.

Podľa Hegera majú v súčasnosti ľudia problém vyžiť aj zo zvýšených minimálnych dôchodkov. „My ako hnutie OĽaNO jasne hovoríme, že minimálne 2 miliardy eur sú vo výbere DPH (dane z pridanej hodnoty), ktoré každý rok uchádzajú. Tu by sa dalo pre ľudí urobiť omnoho viac,“ dodal opozičný poslanec NR SR Heger. (tasr, rtvs)

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Je 15 rokov po zavedení druhého dôchodkového piliera čas nechať ho nezmenený, alebo ho treba zrušiť, alebo ho treba zmeniť (ak zmeniť, tak ako)?

Peter Kažimír, guvernér NBS

Idea aktívnejšie investovať, a nielen si sporiť, zo svojho súčasného príjmu na dôchodok je správna a podporujem ju. Obzvlášť vo svetle pretrvávajúceho problému starnutia populácie v Európe a nízkych úrokových sadzieb, ktoré ostanú na súčasných úrovniach ešte nejaký ten čas.

Filozoficky podporujem zachovanie súkromného piliera, no treba ho zmodernizovať a vylepšiť jeho fungovanie.

Jeho dnešné nastavenie ide pod potenciál a nenapĺňa očakávania, špeciálne očakávania sporiteľov. Nedostatočná finančná gramotnosť Slovákov je obrovským problémom a zásadnou prekážkou. Ak chceme lepší, efektívnejší a výnosnejší dôchodkový systém, potrebujeme, aby ľudia viac rozumeli investovaniu, tomu, ako narábať so svojimi peniazmi.

Toto vylepšenie a modernizácia, s ktorými netreba otáľať, si zároveň vyžadujú široký politický dialóg a konsenzus. Rád by som veril, že to bude možné dosiahnuť.

Čo sa týka Národnej banky Slovenska a nášho príspevku k pozitívnej zmene… začiatkom budúceho roka spustíme intenzívnu ofenzívu proti finančnej negramotnosti a budeme sa aj aktívnejšie venovať vplyvu starnutia obyvateľstva na ekonomiku.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Je 15 rokov po zavedení druhého dôchodkového piliera čas nechať ho nezmenený alebo ho treba zrušiť, alebo ho treba zmeniť (ak zmeniť, tak ako)?

Pavol Suďa, hlavný analytik Finstat.sk

Správna štruktúra dôchodkového systému pozostáva z verejného piliera, ktorý garantuje rovnaký minimálny dôchodok pre všetkých, a zo súkromného piliera, kam patria všetky možné alternatívy dobrovoľného individuálneho sporenia.

Vybrané typy úspor môže štát pokojne podporovať napríklad daňovými úľavami. Mohol by si pritom klásť podmienky, že podporuje iba úspory v inštitúciách kolektívneho investovania, že výber úspor je možný iba v určitom minimálnom veku (napríklad po 65. roku) a že správcovia úspory investujú do uznaných typov aktív (z hľadiska renomé emitentov a splatnosti).

V rozpore s týmto podporujúcim postojom dnes štát úspory kumulované vo finančnom sektore zdaňuje. Napríklad formou špeciálneho bankového odvodu (SR) alebo zamýšľaného zdanenia technických rezerv komerčných poisťovní (Česká republika). A zároveň znižuje ich atraktivitu príliš uvoľnenou menovou politikou.

Na Slovensku sa z prvého dôchodkového piliera, ktorý poskytuje základné dôchodky v určitom nemalom intervale (čiže nie jednotné minimum!) odštiepila časť odvodov a odklonila do nového, povinného, špeciálne legislatívne upraveného piliera, ktorý podľa predloženej analýzy nefunguje optimálne. Hlavne pre časté politické zásahy.

Napriek tomu a napriek mojej ideálnej predstave by som druhý pilier nerušil. Ale zmenil tak, aby vytváral čo najlepší doplnok k základnej penzii.

Tvorbu investičnej stratégie by som nenechal na sporiteľov, ale na správcov fondov. Ich odmena, čiže legislatívne definované poplatky za správu, by sa však nemali odvodzovať od hodnoty spravovaných aktív, ale od zhodnotenia investícií, čiže od hodnoty peňazí, ktoré správcovia k zvereným úsporám pridajú.

Správcovia by mali mať zároveň povinnosť pravidelne informovať sporiteľa o výške mesačného dôchodku (pri vopred stanovených štandardných parametroch, ako je napríklad dôchodkový vek 65 rokov či priemerný vek dožitia). Rovnakú povinnosť by mala mať Sociálna poisťovňa.

Dnes totiž budúci dôchodcovia netušia (ani teoreticky), aký dôchodok im v budúcnosti zabezpečí štát a koľko im k tomu pridá dôchodkový správca.

Z predstavených možností vylepšenia druhého piliera sa mi pozdáva najviac tzv. paternalistický scenár, ktorý počíta so zrušením garantovaných fondov a s povinným vstupom do systému pre každého novovstupujúceho na trh práce.

Korekcie investičnej stratégie pre konkrétne vekové kategórie sporiteľov (utlmovanie akciovej zložky v prospech dlhopisovej) by však mal určovať zákon, nie arbitrárna voľba sporiteľa.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Termín začiatku obchodovania s akciami Aramca zverejnila saudskoarabská burza Tadawul na svojej internetovej stránke.

Firma stanovila cenu jednej akcie na 32 rijálov (zhruba 7,7 eura).

Rekordy Aramca:

• pravdepodobne prekoná rekordné IPO čínskeho e-shopu Alibaba, ktorý získal v roku 2014 pri vstupe na newyorskú burzu 25 miliárd dolárov;
• stane sa najhodnotnejšou firmou s akciami na burze s trhovou kapitalizáciou 1,7 bilióna dolárov (súčasné maximum Applu je 1,2 bilióna dolárov);
• je najväčším producentom ropy, na globálnej produkcii sa podieľa zhruba 10 percentami;
• vlani vytvorilo najvyšší čistý zisk na svete 111 miliárd dolárov.

Vstup Aramca na burzu bol dlho očakávanou udalosťou.

Saudská Arábia sa rozhodla ponúknuť akcie investorom, aby získala peniaze na zníženie závislosti ekonomiky od ropy a tvorbu nových pracovných miest.

Korunný princ Muhammad bin Salmán sa usiloval o vyšší výťažok z IPO zodpovedajúci trhovej hodnote 2 bilióny dolárov.

Atlas komplexity svetových ekonomík zostavuje Growth Lab z Harvadskej univerzity, na svojom webe ho zverejnilo Svetové ekonomické fórum.

Skúma, do akej miery jednotlivé krajiny disponujú sofistikovanými a unikátnymi poznatkami, ktoré sa pretavujú do ich rôznorodého exportného potenciálu.

Na špičke sa dlhodobo drží Japonsko, nasledujú Švajčiarsko a Južná Kórea.

Svetové ekonomické fórum si všíma vysoké umiestnenie Česka (6. pozícia) ako najatraktívnejšej výrobnej destinácie v Európe.

Dobré umiestnenie stredoeurópskych krajín podopiera najmä ich silná orientácia na autopriemysel.

Z krajín V4 nechalo Slovensko za sebou v rebríčku iba Poľsko.

Prečo je to dôležité: Medzi najčastejšie problémy ľudí na pokraji hmotnej núdze patria podľa NBS vysoké účty za služby, napríklad káblovú televíziu či mobil, alebo aj pôžička, ktorej splátky nevládzu splácať. Spôsobujú im životnú krízu, ktorá sa neraz končí aj stratou strechy nad hlavou.

NBS nedávno prijala stratégiu posilnenia finančnej gramotnosti na Slovensku. Tento „tréning trénerov“ je jeho pilotná časť.

Čo bude nasledovať:  V prvej fáze vyškolili 24 terénnych pracovníkov z celého Slovenska, najmä z regiónov, kde je miera hmotnej núdze najvýraznejšia. „Hlavne sú to okresy Revúca, Rimavská Sobota, kde je počet ľudí v hmotnej núdzi viac ako 12 % z celého obyvateľstva,“ povedal generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Marián Valentovič. Pre porovnanie, v Bratislave to nie je ani 0,2 %.

V ďalšej fáze, ktorá bude pokračovať v novom roku, sa zapojí ďalších 260 pracovníkov. V regiónoch budú o financiách diskutovať s ľuďmi v teréne.

Širší kontext: NBS chce od prvej skupiny terénnych pracovníkov zistiť, ako budú komunikovať s osobami v hmotnej núdzi, aké budú mať problémy v praxi a v teréne. A overiť si, aká je finančná gramotnosť najzraniteľnejších skupín obyvateľstva. Vyškolia ich, aby ľuďom pomohli rozmýšľať ekonomickejšie a racionálnejšie v rôznych modelových situáciách a hľadať primerané „triezve“ riešenia.