Rast globálnej ekonomiky sa podľa OECD spomaľuje viac, než sa čakalo pred niekoľkými mesiacmi, najmä v dôsledku invázie ruských vojsk na Ukrajinu. Hrozí aj to, že energetická a inflačná kríza vo veľkých ekonomikách prerastie do recesie.
OECD v novom výhľade naďalej očakáva, že svetový HDP tento rok stúpne o 3 %. Na budúci rok počíta so spomalením na 2,2 %, v júni predpokladala zvoľnenie rastu len na 2,8 %.
Organizácia je osobitne pesimistická vo výhľade pre Európu, ktorá je najviac priamo vystavená následkom vojny na Ukrajine.
Celosvetová produkcia bude podľa OECD na budúci rok oproti odhadu spred invázie nižšia o 2,8 bilióna dolárov. To zodpovedá veľkosti francúzskej ekonomiky.
Podrobnejšie prognózy:
Eurozóna: Rast ekonomiky sa v budúcom roku spomalí na 0,3 % z tohtoročných 3,1 %. Región strávi najmenej časť roka v recesii, ktorá sa zvyčajne definuje ako dva kvartály poklesu za sebou.
Výhľad pre eurozónu sa dramaticky zhoršil. V júni OECD predpokladala, že jej ekonomika na budúci rok vzrastie o 1,6 %.
Nemecko: Pre najväčšiu európsku ekonomiku, ktorá je závislá od ruského plynu, má OECD zvlášť nepriaznivú prognózu. V roku 2023 čaká pokles hospodárstva o 0,7 %, zatiaľ čo ešte v júni počítala s rastom o 1,7 %.
Spojené štáty: Aj keď sú menej závislé od dovozu energií ako Európa, dostávajú sa do útlmu, pretože centrálna banka Fed zvyšuje úrokové sadzby, aby dostala pod kontrolu infláciu.
Rast najväčšej ekonomiky sveta sa na budúci rok spomalí na 0,5 % z tohtoročných 1,5 %. V oboch prípadoch ide o zhoršenie prognózy.
Čína: Prísne opatrenia proti šíreniu covidu-19 v Číne znamenajú, že čínska ekonomika tento rok stúpne o 3,2 % a na budúci rok o 4,7 %. Skoršie odhady boli priaznivejšie, najmä na tento rok.
Ako vidia infláciu
Napriek rýchlo sa zhoršujúcemu výhľadu popredných ekonomík je podľa OECD v rámci boja s infláciou potrebné ďalšie zvyšovanie úrokov. Predpokladá, že základné sadzby väčšiny hlavných centrálnych bánk na budúci rok prekročia 4 %.
Mnohé vlády zvyšujú aj pomoc domácnostiam a firmám s vysokou infláciou. Takéto opatrenia by podľa OECD mali byť zamerané na tých, ktorí ich najviac potrebujú, a mali by byť dočasné, aby ďalej neprehlbovali vysoké zadlženie. (čtk, reuters)