Heger sa v Kyjive stretol so Zelenským, Ukrajina si pripomína rok od odhalenia zverstiev v Buči

Hegera a Naďa vítajú na Ukrajine. Foto - Facebook Jaroslava Naďa
Hegera a Naďa vítajú na Ukrajine. Foto - Facebook Jaroslava Naďa

Je nepravdepodobné, že by Ukrajina tento rok vyhnala všetky ruské sily zo svojho územia, povedal najvyššie postavený americký generál Mark Milley. Dodal, že nejde o nemožnú, ale veľmi náročnú úlohu a že na dodávku rakiet ATACMS s dostrelom 300 kilometrov zatiaľ nie je politická vôľa.

Rusi dostávajú na frak

„Zelenskyj veľakrát verejne vyhlásil, že ukrajinským cieľom je vykopnúť každého Rusa z Ruskom okupovanej Ukrajiny. A to je významná vojenská úloha. Veľmi, veľmi náročná vojenská úloha,“ povedal šéf amerického zboru náčelníkov štábov webu Defense One.

„Nehovorím, že to nie je možné. Len hovorím, že je to veľmi náročná úloha. Ale je to ich cieľ. Určite na to majú právo, je to ich krajina. A oni tu majú morálnu prevahu,“ pokračoval.

Rusko v každom prípade „zlyhalo“ strategicky, operačne a „teraz zlyháva aj takticky“, uviedol Milley. Ruské sily podľa neho „dostávajú na frak“ od ukrajinských jednotiek, čo je čiastočne spôsobené zlým výcvikom a taktikou ľudských vĺn.

Diskusia o ATACMS

Podľa Milleyho zatiaľ nie je politická vôľa, aby Spojené štáty Ukrajine dodali balistické strely ATACMS. USA ich majú „relatívne málo“ a tiež sa trochu preceňuje, čo dokážu, povedal Milley, podľa ktorého existujú lepšie systémy pre Ukrajinu a Spojené štáty momentálne skúmajú tieto možnosti.

Bývalý veliteľ amerických síl v Európe, penzionovaný generál Ben Hodges, uviedol, že sa mu nepozdáva odôvodnenie, prečo Spojené štáty Ukrajine strely ATACMS neposkytnú. „Vzhľadom na talent ľudí, ktorí sa na tom podieľajú, ma prekvapuje, aké nesúvislé sú tieto výhovorky,“ povedal Hodges.

Podľa neho Ukrajinci potrebujú byť schopní zasiahnuť veliteľstvo ruskej Čiernomorskej flotily na Kryme. „Z Odesy do Sevastopola je to presne 300 kilometrov. Takže by ste mohli spustiť ATACMS hneď teraz,“ povedal Hodges. Ukrajinci síce zasiahli zariadenie na Kryme pomocou bezpilotných lietadiel, ale tieto údery boli skôr ojedinelé.

Čoho sa USA obávajú

Skutočný dôvod, prečo sa Bidenova administratíva zdráha poslať na Ukrajinu ATACMS, vychádza z pretrvávajúcich obáv z eskalácie konfliktu. Serveru to pod podmienkou anonymity povedal bývalý vysokopostavený americký diplomatický úradník, ktorý sa zaoberal rusko-ukrajinskými otázkami.

„Problémom administratívy vždy bolo, že nechcú, aby Ukrajinci používali čokoľvek, čo im poskytneme, proti ruským cieľom a Rusku zo strachu z eskalácie. Ukrajinci boli vždy veľmi spoľahliví a plnili všetky podmienky, ktoré sme im stanovili pre vybavenie, ktoré im poskytujeme,“ uviedol. „Zabraňujeme však eskalácii alebo podporujeme ruskú eskaláciu?“ dodal.

Bývalý úradník označil ATACMS za dôležitú súčasť prípadných rokovaní o prímerí. „Mať systémy s dlhším dosahom, ktoré by mohli ohroziť cenné ruské ciele, by bolo odstrašujúcim prostriedkom proti prípadnej obnovenej agresii, ak by bolo v nadchádzajúcich mesiacoch uzavreté nejaké obojstranne prijateľné prímerie,“ povedal. (čtk)

Ruské ostreľovanie Avdijivky zabilo dvoch civilistov vrátane malého dieťaťa, ďalšie dve osoby utrpeli zranenia. Pri tomto meste, ktorá sa nachádza blízko frontovej línie, sa odohrávajú ťažké boje a Rusi sa ho snažia obkľúčiť.

Podľa šéfa oblastnej správy Pavla Kyrylenka pri ostreľovaní zomrelo päťmesačné dieťa a jeho babička a rodičia dieťaťa utrpeli zranenia. Kyrylenko ďalej uviedol, že rodina sa odmietla z miesta evakuovať.

„Tejto tragédii sa dalo predísť – práve včera (vo štvrtok) už policajti po niekoľkýkrát prehovárali matku dieťaťa, aby myslela na syna a odišla. Žiaľ, ani tvrdý tón neviedol k žiadanému výsledku,“ uviedol Kyrylenko a zdôraznil, že ľudia zostávajúci na mieste by sa v záujme zachovania života mali evakuovať.

V Avdijivke stále zostáva niekoľko stoviek civilistov, ktorí prežívajú prevažne v pivniciach. Výbuchy alebo ostreľovanie sú tam na dennom poriadku. (čtk, unian)

Volodymyr Zelenskyj na samite v Kyjive vyhlásil, že Buča sa musí stať „symbolom spravodlivosti“. Toto mesto sa stalo stelesnením obvinení z ruských vojnových zločinov; Ukrajina odhaduje, že v oblasti zomrelo asi 1400 civilistov a v samotnom meste 637.

„Musíme urobiť všetko pre to, aby sa Buča stala symbolom spravodlivosti… Chceme, aby sa každý ruský vrah, kat, terorista zodpovedal za každý zločin,“ povedal Zelenskyj. Ukrajinský prezident predtým navštívil Buču s lídrami viacerých ďalších krajín vrátane Eduarda Hegera.

„To, čo sa stalo v Buči, pácha ruská armáda všade, kam príde,“ dodal. Tragédia Buče je podľa neho príkladom „systematického genocídneho násilia, ktoré je podstatou ruských činov na všetkých okupovaných ukrajinských územiach“.

Ukrajina využije svoj justičný systém na to, aby sa za svoje činy zodpovedala „väčšina ruských vrahov a teroristov“, povedal Zelenskyj. Krajina sa bude spoliehať aj na Medzinárodný trestný súd, ktorý „môže v rámci svojich právomocí trestne stíhať ruských vojnových zločincov na rôznych úrovniach“. Kyjiv pracuje aj na zriadení osobitného tribunálu pre zločin agresie Ruska proti Ukrajine. (tasr, afp)

Vysvetľujeme, aká munícia sa na Slovensku vyrába. Slovenské zbrojovky desiatky rokov vyrábali sovietsky typ munície, teda kaliber 122 a 152 mm. Táto munícia sa v EÚ už veľmi nevyrába, jednou z výnimiek je Bulharsko. Aj slovenská ZVS Holding pred pár rokmi prešla kompletne na výrobu západného kalibru 155 mm.

Pri streľbe z guľometu ide skôr o psychiku ako o zásah, vraví český legionár Honza, ktorý bojuje na fronte pri Bachmute. „Protivníka musíme zasypať nejakým objemom, ktorý ho udrží pri zemi. Leží s hlavou zapichnutou do poľa, ani sa nepohne a nepostupuje ďalej,“ vysvetľuje, prečo bojujú aj menej presnými zbraňami, ktoré by podľa štandardov NATO mali ísť do šrotu.

USA plánujú po víkende oznámiť ďalšiu vojenskú pomoc Ukrajine v hodnote 2,6 miliardy dolárov, píše agentúra Reuters. Obsahovať by mala radary či muníciu do tankov.

USA podľa amerického ministerstva obrany vyčlenili na vojenskú pomoc Ukrajine už vyše 32 miliárd dolárov.

Ukrajina v uplynulých mesiacoch opakovane volala po ďalšej vojenskej pomoci západných štátov, aby mohla na jar spustiť protiofenzívu. Tú by mohla ukrajinská armáda odštartovať v apríli alebo máji v závislosti od počasia. (čtk, unian, gov.us, reuters)

Jaroslav Naď sa s ukrajinským ministrom obrany Olexijom Reznikovom rozprával o vzniku spoločného závodu na výrobu delostreleckej munície. Naď už predtým vyhlásil, že Slovensko plánuje výrobu 155-milimetrovej delostreleckej munície zvýšiť päťnásobne.

„Z ukrajinskej strany zaznievala veľká vďaka zo všetkých strán, že sme išli príkladom pri S-300 aj teraz pri migoch,“ povedal Naď.

Počas rokovaní s Reznikovom sa zaujímal aj o húfnice Zuzana, s ktorými sú podľa neho Ukrajinci mimoriadne spokojní.

Ukrajinci ponúkli Slovensku pomoc s ruskými dezinformáciami, povedal po návšteve Kyjiva premiér Eduard Heger. „Majú skúsenosti aj metódy, ktoré sú nám ochotní poskytnúť,“ povedal. O kremeľskej propagande na Slovensku sa rozprával počas dnešných rokovaní s prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Heger povedal, že Zelenskyj ďakoval Slovensku za dodávky stíhacích lietadiel MiG-29. „Povedal nám, že už dnes zachraňujú životy civilistov,“ vravel po ceste na Ukrajinu.

„Takisto sme hovorili o budúcnosti a integrácii. Ukrajina bude mať veľa práce: čaká ju harmonizovanie jej práva s tým európskym,“ pokračoval.

Predseda vlády povedal, že na slovenskom veľvyslanectve v Kyjive už pôsobia aj zamestnanci OECD, ktorí sú takisto pripravení pomáhať.

Buča bola zlomovým momentom pre Ukrajinu aj celý Západ, hovorí rok po odchode ruských vojakov analytik Pavel Havlíček. „Naplno sme si uvedomili, ako ruskí vojaci na okupovaných územiach ubližujú civilistom, znásilňujú a zabíjajú ich.“

Americký denník The Wall Street Journal vyzval na vyhostenie ruského veľvyslanca z USA. Ide o reakciu na zadržanie reportéra novín v Rusku pre obvinenie zo špionáže. (afp)

Na Slovensku sa chystá skokové navýšenie výroby munície, Jaroslav Naď ju sľúbil aj Ukrajincom. Ministrove slová o päťnásobnom navýšení výroby delostreleckých nábojov netreba brať úplne doslova. Výrazné navýšenie výroby prichádza do úvahy najskôr od budúceho roka.

Len nech nám Rusi dajú pokoj, vravia v Buči rok po odchode okupantov. Obyvatelia mesta pri spomínaní na ruských vojakov hovoria o zmesi hnevu, znechutenia a úľavy z oslobodenia. „Civilistov postavili do stredu ulice, zviazali im ruky a strieľali ich do hlavy. Len preto, lebo boli Ukrajinci,“ vraví Vasil, ktorý je bývalý vojak.

Foto N - Tomáš Hrivňák

Emmanuel Macron chce budúci týždeň varovať Čínu, že akékoľvek rozhodnutie poskytnúť Rusku vojenskú pomoc by bolo katastrofálne. V piatok to oznámil Elyzejský palác. Macron a predsedníčka eurokomisie Ursula von der Leyenová pricestujú na oficiálnu návštevu Číny v stredu.

„Ak by Čína toto katastrofálne rozhodnutie (poskytnúť Rusku vojenskú pomoc) prijala, malo by to značný strategický vplyv na konflikt,“ povedal pred nadchádzajúcou Macronovou návštevou Číny jeho poradca, ktorý si neželal byť menovaný.

„Chceme sa vyhnúť najhoršiemu, a preto s nimi (čínskymi predstaviteľmi) musíme rokovať a predstaviť našu pozíciu,“ povedal poradca. Francúzsko chce podľa neho určiť „strednodobú cestu na ukončenie konfliktu“ na Ukrajine.

Tento dialóg je podľa Macronovho poradcu dôležitý, keďže „Čína je jedinou krajinou na svete schopnou mať okamžitý a radikálny vplyv na tento konflikt“.

Si Ťin-pching minulý týždeň absolvoval návštevu Moskvy, počas ktorej rokoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. (tasr, afp)

Francúzska šermiarska federácia zrušila preteky Svetového pohára na protest proti návratu Rusov a Bielorusov. Ako dôvod uviedla, že nie je schopná vyhovieť požiadavkám medzinárodnej federácie týkajúcich sa účasti ruských a bieloruských šermiarov.

Májová súťaž mala slúžiť ako kvalifikačné podujatie na olympiádu v Paríži.

Medzinárodná šermiarska federácia začiatkom marca umožnila športovcom oboch krajín návrat na medzinárodnú scénu napriek pretrvávajúcej vojenskej invázii na Ukrajine a otvorenému listu 300 bývalých i súčasných šermiarov, ktorí sa postavili proti tomuto rozhodnutiu. Šerm sa tak stal prvým olympijským športom, ktorý im účasť povolil.

Na protest proti rozhodnutiu už boli v Dánsku a Nemecku zrušené niektoré šermiarske súťaže. (tasr)

Medzinárodný menový fond podľa Reuters schválil pôžičkový program pre Ukrajinu za 15,6 miliardy dolárov. Ukrajina sa tak stala prvou krajinou zasiahnutou aktívnym vojenským konfliktom, ktorej výkonná rada fondu odsúhlasila úverovú schému.

Agentúra Reuters sa odvoláva na zdroj oboznámený so situáciou.

Fond už minulý týždeň ohlásil, že sa s Ukrajinou dohodol na podobe programu. Hlavným cieľom je udržať ekonomickú a finančnú stabilitu, obnoviť udržateľnosť dlhu a podporiť zotavenie Ukrajiny na ceste k vstupu do EÚ po vojne.

Ekonomická aktivita na Ukrajine sa vlani podľa MMF v dôsledku vojny prepadla o 30 percent, v nasledujúcich štvrťrokoch však fond očakáva postupné oživovanie ekonomiky. (čtk, reuters)

Newsfilter: Heger a Naď dnes boli presne tam, kde mali byť. „Je správne, že obaja politici boli v piatok na Ukrajine. V politike aj geopolitike sú symboly a gestá dôležité. Hoci nie vždy prinášajú percentá v preferenciách a nie vždy vyhrávajú voľby, najmä ak ich časť verejnosti považuje za prázdne a falošné či dokonca nebezpečné. O to vzácnejšie je, keď k nim aj tak dôjde,“ píše Jana Shemesh.

Bývalý český atlét David Svoboda skončil v komisii športovcov Českého olympijského výboru. Dôvodom sú jeho vyjadrenia v Českej televízii, ktorými podľa ministerstva obrany relativizoval vojnu na Ukrajine.

Bývalý reprezentant v modernom päťboji aktuálne pôsobí v Armádnom športovom centre Dukla ako tréner. „Dvojjediná úloha profesionálneho vojaka a zástupcu športovcov v komisii nejde dokopy, preto som sa rozhodol odstúpiť. Nie som zástancom Ruska a je mi ľúto, že moje neopatrné vyjadrenia mohli poškodiť armádu a ministerstvo obrany,“ povedal Svoboda.

Česká ministerka obrany Jana Černochová toto riešenie situácie privítala: „Ministerstvo obrany a armáda podporujú Ukrajinu a nesúhlasia s tým, aby ruskí a bieloruskí športovci súťažili na olympiáde, keď ich ukrajinskí kolegovia umierajú na fronte vo vojne rozpútanej Ruskom a podporovanej Bieloruskom. Tento jednotný postoj očakávam od všetkých vojakov. Nie je to sankcia za názor, ale za nedodržanie toho, ako by sa mal profesionálny vojak správať na verejnosti.“

Riaditeľ Dukly Pavel Benc mu dal pokarhanie za nedodržiavanie pravidiel: „Vojak má povinnosť správať sa aj mimo služby tak, aby neohrozil vážnosť a dôveryhodnosť ozbrojených síl.“

Svoboda v Českej televízii uviedol, že športovci by nemali byť diskriminovaní na základe svojho politického názoru. Zároveň rezolúciu valného zhromaždenia OSN, ktorá odsúdila agresiu Ruska na Ukrajine, okomentoval slovami: „Môže to byť pokojne chyba, čo ja viem.“

Po rozhovore sa pokúsil svoje výroky korigovať a povedal, že rozhodne nechcel obhajovať Rusko a Bielorusko ani olympijský výbor, ktorý odporučil ich návrat do súťaží pod neutrálnou vlajkou. (idnes)

Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Bulharsko a Rumunsko navrhujú obnovenie ciel a kvót na ukrajinské obilie, ak sa nepodarí „príliv“ zastaviť inak. List predsedníčke Európskej komisie podpísali a poslali premiéri týchto krajín.

Európska komisia je v poslednom čase pod tlakom farmárov, ktorí sa sťažujú na dovoz lacného ukrajinského obilia. Eurokomisár pre pôdohospodárstva Janusz Wojciechowski vo štvrtok uviedol, že je ochotný podporiť obmedzenie obchodovania s Ukrajinou, ak to Poľsko navrhne.

Premiéri podľa agentúry Reuters vyzvali na rôzne opatrenia, ktoré by obmedzili narušenie trhu spôsobené ukrajinským dovozom. Dodali, že ak nebudú stačiť, mali by sa znovu zaviesť clá a kvóty.

EÚ vlani v júni na jeden rok pozastavila clá na ukrajinské poľnohospodárske a potravinárske produkty. Cieľom tohto kroku je podporiť ukrajinskú ekonomiku, ktorá čelí následkom ruskej vojenskej invázie.

Ukrajina je jedným z najväčších vývozcov obilia. (čtk, reuters)

Dmytro Kuleba označil štart ruských a bieloruských tenistov na Wimbledone za nemorálny. „Prestalo Rusko s agresiou? Nie, to len Wimbledon sa rozhodol prijať dvoch spolupáchateľov zločinu. Vyzývam vládu Spojeného kráľovstva, aby zamietla víza ich hráčom,“ uviedol ukrajinský minister zahraničných vecí.

Organizátori grandslamového turnaja zrušili zákaz, ktorý z dôvodu ruskej invázie na Ukrajinu zaviedli minulý rok.

Tenisti z Ruska a Bieloruska môžu štartovať na Wimbledone iba v prípade, že nebudú podporovať tamojšie štátne režimy a rovnako nemôžu prijať finančné odmeny ani z jednej z týchto dvoch krajín vrátane sponzorstva od spoločností, ktoré riadia alebo kontrolujú.

Hráči a ich podporný personál budú musieť podpísať vyhlásenie o neutralite, aby mohli súťažiť. (wimbledon, twitter)

Toyota odovzdala závod v Petrohrade ruskému štátu v zastúpení inštitútu NAMI. Moskva preberá aktíva aj od ďalších svetových automobiliek, ktoré opúšťajú Rusko pre jeho inváziu na Ukrajinu.

V septembri Toyota uviedla, že zastavuje výrobu áut v Rusku z dôvodu prerušenia dodávok kľúčových materiálov a súčiastok. Ruské ministerstvo priemyslu pracuje na tom, aby bola produkcia čo najskôr obnovená.

V závode, ktorý bol v prevádzke od roku 2005, Toyota vyrábala modely Camry a RAV4. Predvlani sa v ňom vyprodukovalo viac ako 80-tisíc áut.

Čo už Rusi prevzali: Ruský inštitút pre výskum a vývoj áut a motorov už prevzal továrne Renaultu a Nissanu.

Renault predal väčšinový podiel v automobilke Avtovaz za jeden rubeľ a so šesťročnou opciou na spätné odkúpenie. NAMI zaplatil za aktíva Nissanu jedno euro. (tasr, reuters)

Ukrajinská vláda sa snaží zablokovať účasť svojich športovcov na podujatiach, na ktorých budú súťažiť Rusi. Týka sa to hlavne kvalifikačných podujatí na budúcoročnú olympiádu v Paríži.

Tajomník kabinetu ministrov a člen Ukrajinského olympijského výboru Oleh Nemčinov podľa verejnoprávnej televízie uviedol, že bolo prijaté rozhodnutie o štarte ukrajinských športovcov len na podujatiach bez účasti Rusov. Žiadne rozhodnutie nebolo bezprostredne zverejnené a nebolo jasné, ako presne sa bude uplatňovať.

Olympijský výbor v utorok odporučil návrat Rusov a Bielorusov do medzinárodných súťaží ako jednotlivcov pod neutrálnou vlajkou a bez prepojenia na armádu či bezpečnostné zložky.

Ukrajina minulý rok bojkotovala olympijskú kvalifikáciu v džude. Riadiaci orgán tohto športu vtedy povolil Rusom vrátane niekoľkých príslušníkov armády krajiny zúčastniť sa na nej v pozícii neutrálnych športovcov.

Ukrajinskí predstavitelia predtým nevylúčili, že budú radšej bojkotovať olympiádu v Paríži, ako tam súťažiť s Rusmi. (ap)

Nová koncepcia ruskej zahraničnej politiky označuje Západ za existenčnú hrozbu pre Rusko, oznámil minister zahraničných vecí Sergej Lavrov počas stretnutia bezpečnostnej rady. Ako hlavného iniciátora protiruských nálad dokument priamo menuje USA.

„Západná politika, ktorá sa snaží oslabiť Rusko v každom možnom smere, je charakterizovaná ako hybridná vojna nového typu,“ uviedol Lavrov.

Podľa Vladimira Putina bolo nevyhnutné koncepciu pozmeniť v dôsledku radikálnych zmien vo svete. 42-stranový dokument už formálne prijal. (tasr)

Ak chceme žiť naďalej v bezpečí, musíme byť pripravení brániť východné krídlo NATO a vytrvať v pomoci Ukrajine, vyhlásil Rastislav Káčer na zasadnutí krajín Bukureštskej deviatky v Poľsku. Ministri zahraničných vecí sa zhodli, že ruská hrozba nebola nikdy väčšia.

„Nemôžeme byť naivní a musíme ďalej posilňovať obranu tzv. východného krídla NATO, aby sa občania mohli cítiť bezpečne. Našimi ďalšími kľúčovými spoločnými záujmami sú udržanie pomoci Ukrajine a jasná politika voči agresívnemu Rusku. Jeho nepriateľsky naladený režim sa dlhodobo snaží oslabiť našu bezpečnosť hybridnými, kybernetickými či špionážnymi aktivitami,“ uviedol Káčer podľa stanoviska svojho rezortu.

„Som hrdý, že Slovensko od začiatku ruskej vojny proti Ukrajine vie, akú hodnotu majú mier, sloboda a bezpečnosť. Naši spojenci to veľmi vysoko oceňujú o to viac, že naša pomoc nie je jednorazová, ale dlhodobá,“ dodal.

Bukureštská deviatka je neformálne zoskupenie krajín tzv. východného krídla NATO, do ktorého okrem Slovenska patrí aj Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko. Najbližšie zasadnutie na úrovni hláv štátov a vlád sa uskutoční 6. júna v Bratislave.

Šachtar Doneck sa obrátil na Európsku komisiu so sťažnosťou proti FIFA. Ukrajinský klub tvrdí, že stratil 40 miliónov eur pre rozhodnutie medzinárodnej federácie, ktoré umožnilo zahraničným futbalistom po začiatku vojny na Ukrajine prerušiť ich zmluvy.

„Podnikli sme kroky vzhľadom na to, aby mohol Šachtar obchodovať s hráčmi v rámci Európskej únie. Preto je úplne legitímne a oprávnené, aby sa tým zaoberala Európska komisia, keďže konanie FIFA porušuje právo hospodárskej súťaže v EÚ. Očakávame, že EK pochopí extrémne finančné tlaky, ktorým je vystavený náš klub v čase, keď je náš národ sužovaný nezákonnou vojnou,“ uviedol generálny riaditeľ klubu Serhiy Palkin.

FIFA po začiatku invázie povolila zahraničným hráčom na Ukrajine prerušiť platné zmluvy do júna 2023, aby mohli podpísať krátkodobé kontrakty v iných krajinách. Podľa Šachtaru sa však toto dočasné povolenie predĺži až do leta 2024.

Donecký klub sa už predtým obrátil na Športový arbitrážny súd, ktorý jeho odvolanie zamietol. (reuters)

Vývoj bojov (400. deň): Dvaja generáli odhadujú priebeh ukrajinskej ofenzívy – nebude to na jednom mieste, bude to bolestivé a nebude to koniec. Okrem prípravných vojenských akcií, ktoré vo zvýšenej miere prebiehajú na juhu okupovaného územia, už Ukrajinci rozbehli psychologické operácie.

Rusko vylúčilo možnosť prímeria na Ukrajine, hoci na takýto krok a obnovenie rokovaní vyzvalo aj Bielorusko. „V kontexte Ukrajiny sa nič nemení. Špeciálna vojenská operácia pokračuje, keďže je jediným spôsobom na dosiahnutie súčasných ruských cieľov,“ vyhlásil Putinov hovorca Dmitrij Peskov.

Alexandr Lukašenko predtým v piatkovom televíznom prejave vyzval na prímerie na Ukrajine a rokovania. Jeho režim nepriamo podporuje masívnu ruskú vojenskú agresiu voči Ukrajine od jej začiatku vo februári 2022. (tasr)

Maďarský parlament v uznesení k vojne na Ukrajine odsúdil sankcie EÚ. Poslanci vyzvali všetkých členov medzinárodného spoločenstva, aby konali v záujme dosiahnutia mieru a aby sa vyhýbali krokom, ktoré by viedli k rozšíreniu vojny.

V uznesení sa uvádza aj to, že sankcie neukončili vojnu a ani nezrazili ruskú ekonomiku na kolená.

Parlament zároveň požiadal vládu, aby pokračovala v pomoci utečencom z Ukrajiny. Od bruselských orgánov očakáva, že nezavedú nové energetické sankcie, pretože „je neprijateľné, aby Európa – vrátane Maďarska – bola ekonomickou obeťou vojny“. (tasr)

Španielsky premiér Pedro Sánchez vyzval čínskeho prezidenta na rokovanie s Volodymyrom Zelenským. Na schôdzke so Si Ťin-pchingom v Pekingu zároveň vyjadril znepokojenie nad nelegálnou ruskou inváziou.

Zelenskyj tento týždeň povedal, že pozval Si Ťin-pchinga na Ukrajinu. Čínsky prezident minulý týždeň absolvoval trojdňovú štátnu návštevu Moskvy a Peking v uplynulých týždňoch predstavil mierový plán pre Ukrajinu. Západ je k nemu skeptický.

Predseda španielskej vlády dnes vyjadril podporu mierovému plánu, ktorý predstavil vlani v novembri ukrajinský prezident. Kyjiv v ňom okrem iného žiada stiahnutie ruských vojsk z Ukrajiny a obnovu územnej celistvosti.

„Domnievam sa, že je to plán, ktorý môže byť základom pre trvalý mier na Ukrajine a je v súlade s Chartou OSN a jej zásadami, ktoré boli Putinovou inváziou porušené,“ povedal Sánchez. (čtk)

Bielorusko je pripravené na umiestnenie ruských strategických jadrových zbraní, vyhlásil Alexandr Lukašenko v prejave o stave krajiny. Oznámenie predstavuje ešte väčšiu hrozbu, keďže by podľa neho mohli byť v Bielorusku umiestnené rakety dlhého doletu.

Rozmiestnenie taktických jadrových zbraní – teda tých, ktoré majú relatívne krátky dolet a v porovnaní so strategickými menší rozsah – oznámil minulý týždeň ruský prezident Vladimir Putin.

„Putin a ja sa rozhodneme, a ak to bude nutné, umiestnime tu strategické zbrane,“ povedal Lukašenko.

Lukašenko v prejave vyzval aj na prímerie na Ukrajine a rokovania medzi Kyjivom a Moskvou bez kladenia podmienok. (tasr, čtk, n)

Kraft Heinz predá ruské závody na výrobu detskej výživy miestnemu podniku Černogolovka. Ruský výrobca nápojov a občerstvenia patrí k firmám, ktoré najviac ťažia z odchodu západných podnikov po invázii na Ukrajinu.

Černogolovka už prevzala ruské závody americkej potravinárskej firmy Kellogg. Teší sa aj z obrovského nárastu podielu na trhu s nealkoholickými nápojmi po zastavení predaja Coca-Coly a Pepsi v Rusku. (tasr, reuters)

Keď Si Ťin-pching minulý týždeň prišiel do Moskvy, týčil sa nad Putinom nielen vďaka svojej postave, píše Nina Chruščovová. „Akokoľvek z toho môže byť Putin zúfalý, vie, že nemôže riskovať odcudzenie Číny, a preto sa k Si Ťin-pchingovi správal tak, ako si to predstavoval Veľký kormidelník Mao.“

Eduard Heger sa s Volodymyrom Zelenským zúčastnil na ceremónii vyvesenia ukrajinskej vlajky pri pamätníku obrancov Buče. „Nikdy nezabudneme na cenu, ktorú ste museli zaplatiť, a preto musíme potrestať všetkých, ktorí sú za tento teror zodpovední,“ povedal slovenský premiér.

Zdôraznil, že Ukrajina „patrí do Európy, je Európa a mala by byť aj členom Európskej únie“.

„Určite vyhráme, ruské zlo padne, priamo tu na Ukrajine, a už sa nezdvihne,“ povedal Zelenskyj.

Na ceremónii sa zúčastnila aj moldavská prezidentka Maia Sandu, chorvátsky premiér Andrej Plenković a slovinský premiér Robert Golob.

Ruskí vojaci sa z predmestia Kyjiva, ktoré sa stalo symbolom ich zločinov proti ukrajinským civilistom, stiahli pred rokom.

Foto N - Tomáš Hrivňák

Vážne porušovanie ľudských práv na Ukrajine sa  stalo „škandálnou rutinou“, vyhlásil vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk. Podľa neho sa konflikt vyvolaný Ruskom nejakým spôsobom dotkol zhruba pätiny ľudstva.

Pri vystúpení pred Radou OSN pre ľudské práva okrem iného zopakoval zistenie inšpekčnej komisie, podľa ktorej sa mučenia a nezákonného zabíjania vojnových zajatcov dopúšťali ruské aj ukrajinské sily. Kyjiv tieto tvrdenia už skôr kritizoval. (čtk, reuters)

Hrozba svetovej vojny je reálna, vyhlásil Viktor Orbán v maďarskom verejnoprávnom rozhlase. Podľa neho sú ľudia v Európe za mier, ale lídri EÚ sú za vojnu a ohrozujú tým celú Úniu. (napunk)

V košickom Artfore je dnes o 18.00 h diskusia Denníka N k vojne na Ukrajine. Hovoriť o nej budú reportéri Mirek Tóda a Vladimír Šimíček. Vstup je voľný.

Už roky ako novinári pôsobia a žijú v Bratislave, ale prídu vlastne domov. Obaja sa narodili a vyrastali v Košiciach.

Bude to autentické rozprávanie priamych aktérov, ktorí sa opakovane vracajú do rôznych oblastí vojnovej Ukrajiny. A nielen za posledný rok po februárovej masívnej ruskej invázii, ale už od oranžovej občianskej revolúcie v roku 2004.

Alexandr Lukašenko vyzval na okamžité prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou a začatie mierových rozhovorov. V každoročnom posolstve k bieloruskému národu však varoval Kyjiv, že ak začne protiofenzívu, o možnosť rokovaní príde.

Bieloruský autoritársky vodca tiež vyjadril obavy z jadrovej vojny spôsobenej Západom a zopakoval pozíciu Minska, že rozmiestnením ruských jadrových zbraní na bieloruskom území nechce provokovať, ale iba tým sleduje ochranu svojej krajiny.

Bielorusko je najbližším spojencom Ruska. Lukašenko poskytol Vladimirovi Putinovi bieloruské územie na začatie invázie na Ukrajinu. (afp, čtk)

Rusko v noci vyslalo na Ukrajinu 10 dronov Šáhid, z ktorých sa deväť podarilo zostreliť, uviedlo ukrajinské letectvo. Rusko zároveň v noci ostreľovalo Zaporižžiu, kde poškodilo zariadenie infraštruktúry, uviedli tamojšie úrady.

Rusko drony vyslalo z Brianskej oblasti, ktorá susedí so severnou Ukrajinou. Bezpilotné lietadlá odtiaľ zamierili na juh cez ukrajinskú Sumskú a Černihivskú oblasť. Vzdušné sily neuviedli, kam doletel desiaty, nezostrelený dron.

Hovorca ukrajinského letectva Jurij Ihnat uviedol, že Rusi neustále menia stratégiu útokov. „Najskôr používali šáhidy počas dňa, potom v noci,“ povedal Ihnat, podľa ktorého si ruská armáda uvedomila, že v noci ich zvládnu Ukrajinci zostreliť menej.

S úspešným zostrelením však podľa neho pomáhajú moderné zbrane, ktoré Ukrajina získala od spojencov. (čtk)

Eduard Heger sa v Kyjive stretol s Volodymyrom Zelenským, ktorý sa poďakoval za doterajšiu pomoc Ukrajine. Počas rokovaní sa zaoberali aj témou dezinformácií a silou ruského vplyvu na Slovensku, informoval úrad vlády.

Zelenskyj a Heger diskutovali aj o téme ukrajinskej pšenice: zhodli sa, že treba nájsť spoločné riešenie, ako ju vyviezť do afrických krajín, aby situáciu nezneužívali obchodníci a nepredávali ju na európsky trh.

Zelenskyj povedal, že Ukrajina nemá záujem predávať svoju pšenicu na európskom trhu, aby nediskriminovala európskych farmárov.

Ukrajinská strana zároveň Slovensko požiadala o ďalšiu pomoc s obnovou zničených miest a privíta angažovanie sa slovenských firiem.

Eduard Heger sa podľa agentúry APA dnes v Kyjive zúčastní na vrcholnom stretnutí, ktoré sa dnes bude venovať zodpovednosti Ruska za zločiny na Ukrajine. Ďalšími účastníkmi schôdzky s Volodymyrom Zelenským budú chorvátsky premiér Andrej Plenković, slovinský premiér Robert Golob a moldavská prezidentka Maia Sanduová. (čtk)

Zahraniční dobrovoľníci na Ukrajine nie sú motivovaní žoldom, alebo to aspoň tvrdia, píše v reportáži Petra Procházková. Český bojovník Honza, ktorý pôsobí v okolí Bachmutu, vraví, že ešte nedostal ani hrivnu. Priznáva, že kontrakt ani nemá, lebo nemal čas si ho zariadiť. Peniaze získaval tak, že predával načierno ruské uniformy.

Zločiny spáchané v Buči nikdy neodpustíme, uviedol Volodymyr Zelenskyj k prvému výročiu stiahnutia ruských jednotiek z tohto mesta. Ukrajinský prezident označil konanie ruských vojakov v meste neďaleko Kyjiva za „symbol zverstiev“, ktorých sa okupačná armáda na Ukrajine dopustila.

„Buča. Tridsaťtri dní okupácie… Nikdy im neodpustíme. Potrestáme všetkých vinníkov,“ uviedol Zelenskyj. V Buči podľa neho za mesiac zahynulo viac ako 1400 ľudí vrátane 37 detí a v hromadných hroboch a mučiarňach našli vyše 175 ľudí.

„Je to 365 dní, čo je (Buča) opäť slobodným ukrajinským mestom,“ dodal prezident. (guardian, čtk)

Na Ukrajine je už prisľúbená časť systému protivzdušnej obrany Kub, potvrdil minister obrany Jaroslav Naď počas návštevy Kyjiva. Okrem štyroch stíhačiek MiG-29, ktoré si ukrajinskí piloti prevzali pred týždňom, na Ukrajinu postupne prichádzajú po zemi aj ďalšie. 

Premiér Eduard Heger a minister obrany Jaroslav Naď sú na Ukrajine, kde sa dnes stretnú s Volodymyrom Zelenským. Ich návšteva sa koná týždeň po tom, čo na Ukrajinu dorazili prvé štyri stíhacie lietadlá MiG-29 zo Slovenska.

Foto N - Tomáš Hrivňák

Slovenské ministerstvo zahraničných vecí eviduje, že USA uvalili sankcie na slovenského občana Ašota Mkrtyčeva za pokus o sprostredkovanie predaja zbraní z KĽDR do Ruska. Postup Washingtonu v tejto veci berie na vedomie.

Koncom vlaňajška a začiatkom tohto roku 56-ročný Mkrtyčev podľa USA spolupracoval s predstaviteľmi Severnej Kórey a získal viac ako dve desiatky druhov zbraní a munície. Tie mal dodať Rusku výmenou za „komerčné lietadlá, suroviny a ďalší tovar“.

Podľa informácií Washingtonu sa Rusko naďalej aktívne snaží získať zbrane od KĽDR na vedenie vojny na Ukrajine. Bezpečnostný hovorca Bieleho domu John Kirby uviedol, že Moskva ponúka Pchjongjangu za zbrane a muníciu potraviny.

Nepovedal však, či sa už nejaký obchod medzi Severnou Kóreou a Ruskom uskutočnil.

Zaradením na americký sankčný zoznam bol Mkrtyčev odstrihnutý od finančného systému Spojených štátov. „Teraz, keď boli jeho aktivity odhalené, bude čeliť veľkým výzvam pri pokuse o prístup k medzinárodnému finančnému systému,“ uviedol Kirby.

Upozornil tiež, že zaradenie na americký sankčný zoznam ohrozuje každého, kto Mkrtyčevovi pomáha. (tasr) 

Vojna na Ukrajine – súhrn posledných udalostí:

  • USA uvalili sankcie na slovenského občana azerbajdžanského pôvodu, ktorý chcel sprostredkovať Rusku predaj zbraní z KĽDR
  • ide o Ašota Mkrtyčeva, obchodníka so zbraňami, ktorý figuroval vo viacerých kauzách vrátane objednávky vraždy
  • Rusi prvýkrát od konca studenej vojny zatkli a obvinili zo špionáže amerického novinára, hrozí mu až 20 rokov väzenia
  • Turecko schválilo prijatie Fínska do NATO, na vstup čaká ešte Švédsko, ktorého prijatie neschválila Ankara ani Budapešť
  • Rusko za 2 mesiace vytvorilo 90 % celoročného deficitu, má nižšie príjmy z ropy a plynu a násobne vyššie vojnové výdavky
  • situácia v Bachmute sa výrazne nemení, Rusi mierne postúpili, no Ukrajina tvrdí, že má pod kontrolou tretinu mesta
  • priemerný počet denných ruských útokov na celom fronte, ktoré hlási Kyjiv, sa znižuje už štyri týždne v rade
  • podľa Británie sa ruské úrady pripravujú na veľkú náborovú kampaň, ktorej cieľom je naverbovať ďalších 400-tisíc vojakov 

Nové na Dennikn.sk

Včera 22:10Írsko bude mať prvého tiktokového premiéra. V politike začínal bojom za autistického brata (profil týždňa)Včera 20:27Pellegrini o lietadle: Nie je dôležité, kto ho vlastní, pre mňa už vôbec nieVčera 19:58Newsfilter: Korčokovi to zrazu ide, Pellegrini úplne uletelVčera 18:45Tento rok môžu ceny bytov ísť ešte dole, nálada v spoločnosti nie je dobrá, hovorí realitný maklér Čapo (+ podcast)Včera 18:44Údajného teroristu z Tadžikistanu pustili na slobodu, keď už bol ministrom vnútra Šutaj EštokVčera 18:40Graf dňa: Užívatelia Redditu pomohli sociálnej sieti k úspešnému vstupu na burzu, v budúcnosti ju môžu aj potopiťVčera 18:34Láska by nemala byť taká zložitá. Hlavní hrdinovia seriálu Young Royals čelia v závere kyberšikane aj generačnej traumeVčera 17:58Zákazku, ktorá stála miesto riaditeľa, dostal Doprastav. Rýchlostná cesta z Banskej Bystrice sa predĺžiVčera 17:57V záhrade aj v živote bojujeme s vecami, s ktorými vôbec nemusíme bojovať, myslí si záhradná architektka Bieliková a vyberá päť kníh o záhradáchVčera 17:48Pellegriniho luxus: Na kampaň letel miliónovým lietadlom poslanca Náhlika z HlasuVčera 17:37Medveď je opäť predvolebnou témou, vláda chce ústavný zákon o odstrele aj mimoriadnu schôdzuVčera 17:26V prezidentských voľbách ide aj o to, či koalícia ovládne centrálnu bankuVčera 17:25V tejto sezóne sa zranili Vlhová aj ďalšie lyžiarske osobnosti. Tréner Pini má štyri dôvody, pre ktoré sa to dialoVčera 17:11Predčasné penzie prerástli vláde cez hlavu, minister práce Tomáš chystané zmeny tajíVčera 17:11Danglár: PochybnostiVčera 17:01Ženy ťahá za vlasy, búcha po zadku. Tréner Tomáš má milión sledovateľov, no svoje metódy nevysvetľujeVčera 16:58Shooty: StrašidláVčera 16:27Žilinku sa dotkli slová, že prokurátori budú strúhať ceruzky. Ich preradenie vysvetliť nevedelVčera 16:08Pellegriniho deň venovaný Maďarom: Ficova vláda na pomoc vycestovala do Galanty, zabrali aj Forró a GyimesiVčera 15:44Nečakal som takú reakciu na zápas s Dinamom, hovorí Weissov asistent Benkovský, ktorý ho vyzradilVčera 15:43Rakúsky investor skúša vrátiť na Záhorie prežitú ideu obrovských slnečných parkov na ornej pôdeVčera 15:27Slovenský február bol teplotou „najextrémnejší“ mesiac na celej planéteVčera 14:47Sú mladí, prozápadní a odmietajú Smer. S Korčokom však majú problém, dôvodom je GazaVčera 14:40Vedci vytvorili „kvantové tornádo“, aby napodobnili čierne diery. Na výskume z Nature robil aj slovenský fyzikVčera 14:19Boli sme v tatranských rezerváciách, kde štátni lesníci pod zámienkou lykožrúta rúbali zdravé stromy. Padli aj listnaté jelšeVčera 14:15Vývoj bojov (762. deň): Ako má vyzerať Zelenského línia obrany? Pri jej budovaní pomáha aj technika zo Slovenska, ktorú dohodol FicoVčera 13:45Prieskum Ipsosu: Smer mierne klesol, Dankova SNS je na štyroch percentáchVčera 13:32Znelo to ako výbuch veľkej bomby. Čo vieme o zrútení mosta v BaltimoreVčera 12:36Svojim žiakom približuje osudy Židov spod Tatier: Verím, že keď sa stretnú s nenávisťou, budú vedieť reagovaťVčera 12:34D1 alebo „bizóny“ na Zemplíne: prečo nestojí diaľnica z Košíc na ukrajinskú hranicu a čo to znamená