Čaputová sa v Kyjive stretla so Zelenským, po ruských raketových útokoch hlásia 21 mŕtvych

Zuzana Čaputová s Volodymyrom Zelenským v Kyjive. Foto - Prezidentská kancelária
Zuzana Čaputová s Volodymyrom Zelenským v Kyjive. Foto - Prezidentská kancelária

Volodymyr Zelenskyj požiadal čínskeho prezidenta o pomoc pri návrate deportovaných detí z Ruska. Uviedol, že OSN a ďalšie organizácie sa síce snažia niečo urobiť, ale výsledky sú zatiaľ slabé.

„Potrebujeme zapojiť každého, aby vytvoril tlak na ruského agresora a teroristov, ktorí uniesli tak veľa našich detí,“ dodal Zelenskyj.

Medzinárodný trestný súd so sídlom v Haagu vydal na Putina zatykač práve za „protizákonné deportácie“ ukrajinských detí.

Ukrajina tvrdí, že od začiatku invázie 24. februára 2022 bolo deportovaných do Ruska vyše 16-tisíc ukrajinských detí. (tasr)

Ruská vláda nariadila pozastaviť zverejňovanie štatistík o ťažbe ropy a plynu. Podľa dekrétu bude zákaz platiť už pre údaje o ťažbe za tohtoročný marec a prvý štvrťrok a potrvá najmenej do budúceho apríla.

Moskva po začatí svojho útoku na Ukrajinu pozastavuje či odkladá zverejňovanie rôznych kľúčových štatistík, napísala agentúra Reuters.

Európska únia spolu so skupinou ekonomicky vyspelých krajín G7 a s Austráliou od vlaňajšieho 5. decembra zaviedla maximálnu cenu 60 dolárov za barel ruskej ropy prepravovanej po mori. V prípade prekročenia tohto limitu je zakázané ropu prevážať a poisťovať jej prepravu. Od 5. februára vstúpili do platnosti aj cenové stropy na ruské ropné produkty.

Európska únia zaviedla aj embargá na dovoz ruskej ropy a ropných produktov. Rusko sa preto snaží presmerovať vývoz ropy do iných krajín, napríklad do Indie a Číny, kde túto surovinu predáva s výraznými zľavami. Vojna na Ukrajine viedla aj k výraznému poklesu dodávok ruského plynu do Európy. (čtk)

Predstavenstvo ruskej ťažobnej firmy Norilsk Nickel neodporučilo vyplatiť dividendy za minulý rok. Urobilo tak prvýkrát za posledných 14 rokov a rozhodnutie odôvodnilo „negatívnymi dosahmi geopolitiky“, pričom vojnu ani sankcie nespomenulo.

Finančné výsledky ovplyvnili zvýšené geopolitické riziká, ktoré vytvorili nové výzvy pre prevádzkové a predajné aktivity, uviedla spoločnosť.

Do úvahy tiež musela vziať očakávané zvýšenie daňovej záťaže a nákladov na obsluhu dlhu. Spomenula aj možné zvýšenie tlaku v podobe sankcií a možný pokles cien kovov v dôsledku globálneho ekonomického spomalenia.

Norilsk Nickel ale uviedol, že môže navrhnúť, aby správna rada zvážila vyplatenie mimoriadnej dividendy. (čtk)

Päť krajín vrátane Slovenska dosiahlo dohodu o tranzite potravín z Ukrajiny, oznámil eurokomisár Valdis Dombroskis. Tranzit obilia a ďalších poľnohospodárskych výrobkov povolia tiež Bulharsko, Maďarsko, Poľsko a Rumunsko.

Dombrovskis dodal, že Európska komisia konala s cieľom riešiť obavy poľnohospodárov na Ukrajine i v susediacich členských krajinách EÚ.

Vývoz ukrajinskej pšenice z Ukrajiny cez Čierne more výrazne obmedzila ruská invázia, a preto sa vo väčšej miere využívajú pozemné trasy cez susedné krajiny. Členské krajiny EÚ sa dohodli, že povolia prevoz niektorých potravín bez obmedzení a colných kontrol. (tasr)

Bývalý novinár ukrajinskej verzie BBC Olexander Bondarenko bol zabitý na fronte. Vlani vo februári sa pridal k teritoriálnej obrane ako expert na komunikačné prostriedky a poskytoval výcvik pre médiá. Neskôr sa stal príslušníkom armády.

Podrobnosti o jeho smrti nie sú zatiaľ známe, jeho blízki priatelia však uviedli, že zomrel v boji. Bondarenka označili ako človeka so správnou motiváciou.

Novinár pochádzal z Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny. Pre ukrajinskú službu stanice BBC pracoval v rokoch 2007 – 2011 ako reportér, hlásateľ a editor rozhlasových programov z Kyjiva. Neskôr pôsobil v iných médiách. (tasr)

V Kyjive sa skončil letecký poplach, český prezident Petr Pavel podľa spravodajcu ČTK dokončil v hotelovom kryte rokovania s krymskými Tatármi a z úkrytu odišiel. (čtk)

Zuzanu Čaputovú a Petra Pavla najprv vítali sirény, potom český prezident v Buči stretol aj starého známeho, píše v reportáži Petra Procházková. „Hovoril som pani prezidentke, že z toho počtu útokov na civilné ciele sa nedá vyvodiť nič iné, než že je to zámer. Lebo chyba navigácie alebo chybné zadanie cieľa, to sa niekedy môže stať. Ale pri tomto počte to chyba nie je. To je plán,“ povedal Pavel v Boroďanke.

Petr Pavel a Zuzana Čaputová v Boroďanke. Foto - Deník N/Petra Procházková

Počet obetí po vlne ruských raketových útokov na Ukrajine stúpol na najmenej 21. Devätnásť mŕtvych si vyžiadal zásah bytovky v Umani, záchranári z trosiek stále vyťahujú telá obetí.

Prezident Zelenskyj odsúdil najnovšiu vlnu raketových útokov a zaprisahal sa, že Ukrajina odpovie na „ruský teror“. Moskva tvrdí, že pri „kolektívnom raketovom údere“ cielila na rezervné jednotky ukrajinskej armády, aby im zabránila dostať sa na front, a že „všetky naplánované ciele boli zasiahnuté“.

Ruské rakety zasiahli aj dom v meste Dnipro v strednej Ukrajine. Podľa starostu Borysa Filatova zomrela mladá žena a jej trojročné dieťa. (tasr)

Zuzana Čaputová a Petr Pavel sa v dôsledku leteckého poplachu v Kyjive odobrali do hotelového krytu, uviedol z miesta spravodajca ČTK. Kryt je umiestnený v podzemných garážach hotela.

Nútený prechod do krytu narušil popoludňajší program českého prezidenta. Posledné dnešné pracovné stretnutie so zástupcami Krymských Tatárov preto Pavlov tím usporiadal improvizovane práve priamo v priestoroch krytu. Na schôdzku s českou hlavou štátu tam prišli exiloví lídri Krymských Tatárov Mustafa Džemilev a Refat Čubarov.

Ukrajinské úrady dnes popoludní vyhlásili varovanie pred rizikom vzdušných útokov pre veľkú časť krajiny – vrátane strednej, východnej a južnej časti Ukrajiny.

Skoro ráno Rusko podniklo vlnu útokov na ciele na mnohých miestach Ukrajiny vrátane Kyjiva. (čtk)

Ukrajinské úrady vyhlásili letecký poplach pre Kyjiv aj väčšinu strednej, východnej a južnej Ukrajiny. V krajine sú momentálne na návšteve Zuzana Čaputová a Petr Pavel. (čtk)

Vladimir Putin označil za prioritu úplnú integráciu ovládnutých území na Ukrajine do Ruskej federácie. Rusko už vlani v septembri vyhlásilo štyri ukrajinské regióny za súčasť krajiny. Západ však tento pokus o anexiu odsúdil a oblasti ďalej považuje za súčasť Ukrajiny.

„Prioritou je právne zabezpečenie úplnej integrácie štyroch regiónov, ktoré sa 30. septembra 2022 pripojili k Rusku, teda Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky, Zaporižskej oblasti a Chersonskej oblasti,“ vyhlásil dnes Putin. Moskvou narýchlo zorganizované hlasovanie na ruskými jednotkami okupovaných častiach Ukrajiny medzinárodné spoločenstvo neuznalo.

„Je potrebné chopiť sa tejto práce systematicky, aby sa ľudia cítili súčasťou jednotného ekonomického, vzdelávacieho a kultúrneho prostredia našej krajiny,“ zdôraznil.

Rusko síce tvrdí, že štyri menované ukrajinské oblasti sú jeho súčasťou, v skutočnosti sa mu však nepodarilo tieto regióny ani úplne ovládnuť. Len niekoľko týždňov po tom, ako Putin pri slávnostnom ceremoniáli ohlasoval ich pripojenie, musela Moskva navyše priznať stiahnutie z juhoukrajinského Chersonu, teda oblastného centra jednej z nich. (čtk)

Vladimir Putin podpísal zákony, ktoré sprísňujú tresty za vlastizradu, sabotáž alebo terorizmus a zavádza tiež trest za pomoc organizáciám, ako je Medzinárodný trestný súd. Za vlastizradu bude v Rusku hroziť doživotie namiesto doterajších 20 rokov vo väzení.

Napríklad terorizmus budú môcť ruské súdy podľa agentúry TASS trestať až 20 rokmi namiesto doterajšími 15, zvýšia sa aj tresty za „účasť v teroristickej organizácii“ z pôvodných maximálne desiatich rokov na najviac 15 rokov. Maximálny možný trest za diverziu sa zvyšuje z 15 na 20 rokov. Normy predtým schválil ruský parlament. (čtk)

Zuzana Čaputová po návšteve Kyjiva uviedla, že „o slobode, spravodlivosti a mieri nestačí iba rozprávať, niekedy sa o ne treba aj zasadiť, a to dnes Ukrajina aj naši partneri a spojenci robia“. Prezidentka sa stretla na Ukrajine s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, premiérom Dmytrom Šmyhaľom a s predsedom Verchovnej rady Ruslanom Štefančukom.

Celé vyhlásenie prezidentky:

„V celej Európe vnímame a cítime dosahy agresie, ktorú Rusko rozpútalo na území Ukrajiny. Milióny ľudí, ktorí v dôsledku tejto vojny museli opustiť svoje domovy, si našli bezpečie aj u nás na Slovensku. S najvyššími politickými predstaviteľmi Ukrajiny sme sa dnes rozprávali o ďalšom posilnení našich bilaterálnych vzťahov – slovenské firmy sa chcú podieľať na rekonštrukcii Ukrajiny tam, kde sa to dnes dá. Som rada, že v najbližšom období bude spustený mechanizmus, ktorý im v tom pomôže. Máme tiež záujem prehĺbiť spoluprácu v energetike či infraštruktúrnych prepojeniach. Tie totiž už dávno nezodpovedajú intenzite našich medziľudských ani obchodných vzťahov.

Ako členovia Európskej únie v týchto chvíľach pripravujeme ďalší balík sankcií a som rada, že sme už minulý rok potvrdili európsku perspektívu pre Ukrajinu. Rozprávali sme sa aj o nadchádzajúcom samite Severoatlantickej aliancie vo Vilniuse, ktorý môže potvrdiť ďalšiu praktickú pomoc pre Ukrajinu a ďalej s ňou prehĺbiť politické vzťahy. S prezidentmi Volodymyrom Zelenským a Petrom Pavlom sme dnes podpísali aj spoločné vyhlásenie, ktoré tieto všestranné vzťahy potvrdzuje.

Je potrebné takisto dokumentovať každý jeden vojnový zločin, ktorý okupačná armáda na ukrajinskom území pácha. Ako medzinárodné spoločenstvo túto úlohu nemôžeme podceniť. Pretože musí prísť aj čas, keď bude vyvodená zodpovednosť a za tieto zločiny budú konkrétni ľudia pykať.

Slovensko v tomto úsilí pomáha na bilaterálnej úrovni – vyslali sme skupiny forenzných expertov a policajných technikov a podporujeme aj zriadenie špeciálneho súdneho tribunálu. O slobode, spravodlivosti a mieri nestačí iba rozprávať, niekedy sa o ne treba aj zasadiť, a to dnes Ukrajina aj naši partneri a spojenci robia.“

Ruská vojna proti Ukrajine – súhrn posledných udalostí:

  • Čaputová a Pavel navštívili Kyjiv, stretli sa s prezidentom Zelenským aj premiérom Šmyhaľom
  • Zelenskyj povedal, že sa pripravujú na protiofenzívu a potrebujú ďalšie dodávky vojenskej techniky
  • ukrajinský minister obrany Reznikov uviedol, že sú „vo všeobecnosti už pripravení“ na protiofenzívu
  • situácia v Bachmute je pre ukrajinských vojakov čoraz horšia, ustupujú a ničia za sebou budovy
  • ešte sa nedá hovoriť, že mesto padlo, no ak by sa tak najbližšie dni stalo, nikoho by to zrejme neprekvapilo
  • Rusi skoro ráno podnikli ďalšie masívne vzdušné útoky na ukrajinské mestá a zabili najmenej 21 ľudí
  • najviac obetí – 19 – hlásia z mesta Umaň, kde ruské rakety zasiahli deväťposchodovú bytovku
  • Rusko mierilo prvýkrát za 51 dní aj na Kyjiv, ale útok si tam nevyžiadal obete ani vážnejšie škody
Foto - TASR

Každý politik potrebuje takýto kontakt s realitou, vyhlásila Zuzana Čaputová v Kyjive. „Ukrajina nie je zlomená, ale je odhodlaná dosiahnuť svoje ciele, a my sme tu preto, aby sme jej aspoň trochu pomohli,“ povedal český prezident Petr Pavel, ktorý s Čaputovou na Ukrajinu vycestoval.

„Spoločná cesta nebola motivovaná tým, že by sme to lepšie zvládli. Ale separátne nás to zrazu v Prahe a Bratislave napadlo. Je to posolstvo. Posolstvá dvoch krajín, ktoré majú spoločný dlhý príbeh a rozišli sa kultivovaným a inšpirujúcim spôsobom. A majú k sebe rešpekt aj dnes,“ povedala slovenská prezidentka na otázku, prečo išli štátnici na Ukrajinu spolu. (deník n)

New York Times zverejnil video s ukrajinským vojakom na fronte, ktorý rozpráva a chvíľami aj nechce rozprávať o vojne. „Mladí chlapci zomierajú. Oni ani nezistili, čo je život. Ťažké je to pre mňa. Niekedy ticho plačem,“ hovorí starší skúsený vojak.

Zuzana Čaputová dúfa, že základná zahraničnopolitická orientácia Slovenska sa po septembrových voľbách vo vzťahu k Ukrajine nezmení. „Chcem dôverovať v určitú kontinuitu,“ povedala a dodala, že ona po voľbách ešte stále bude v úrade.

„Zároveň si nechcem a ani neviem predstaviť takú kompletnú mentálnu a hodnotovú dezorientáciu novej vlády, ktorá by nerozlišovala medzi agresorom a obeťou,“ povedala Čaputová na spoločnej tlačovej besede s ukrajinským a českým prezidentom v Kyjive.

Hovorila aj o tom, že niektoré politické strany budujú svoj politický kredit na odmietaní vojenskej pomoci Ukrajine. Konkrétne ich nemenovala, proti dodávkam zbraní sa pravidelne vymedzuje Smer a Republika.

Volodymyr Zelenskyj povedal, že utečenci z Ukrajiny musia zatiaľ sami hľadať odpoveď na otázku, či sa do krajiny vrátia hneď alebo neskôr. Počíta však s návratom všetkých Ukrajincov po vojnovom víťazstve krajiny nad Ruskom.

„Myslím, že odpoveď si musí nájsť každý sám. Niekto sa vracia, niekto čaká na naše víťazstvo. Nemôžem posielať správy, že by sa mali vrátiť, je to ich voľba,“ uviedol ukrajinský prezident.

Každý podľa neho musí zvážiť, ako situáciu vnútorne cíti, aké výzvy stoja pred jeho rodinou. „Ide o deti a ďalšie otázky, je to slobodná voľba, aj v čase vojny sme slobodná krajina,“ uviedol.

Podľa OSN je v Európe vyše 8 miliónov ukrajinských utečencov, z toho viac ako 5 miliónov sa registrovalo v systéme dočasnej ochrany, ktorý držiteľom umožňuje prístup k verejnému zdravotnému poisteniu, vzdelaniu či na trh práce. (čtk)

Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev napísal na Twitteri, prečo musí Ukrajina zaniknúť, jej obyvateľov nazval parazitmi. Šéf sociálnej siete Elon Musk v tom nevidí problém. Twitter dokonca prestal penalizovať problematické účty, ruským štátnym médiám sa tak na sieti začalo opäť dariť.

Zuzana Čaputová a Petr Pavel sa v Kyjive stretli s Volodymyrom Zelenským. Ukrajinský prezident bez ďalších podrobností povedal, že Ukrajina sa pripravuje na protiofenzívu a že potrebuje ďalšie dodávky vojenskej techniky. Konkrétne spomenul lietadlá, delá či obrnenú techniku.

Slovenská prezidentka prišla na Ukrajinu spolu s českým prezidentom dnes ráno. Na spoločnom rokovaní Zelenskému opätovne vyjadrila podporu.

„Rok, odkedy je jeho krajina obeťou invázie, a rok ťažkých chvíľ a rozhodnutí je zapísaný v jeho tvári. Odhodlanie obrániť svoju krajinu a priviesť ju k spravodlivému mieru sa nezmenilo. Je mi cťou vyjadriť vám našu podporu, prezident Zelenskyj,“ uviedla.

Hovorili o NATO aj EÚ

Zelenskyj vyhlásil, že tento rok sa musia začať rozhovory o vstupe Ukrajiny do NATO. „Už nie je čas a priestor na nejakú nerozhodnosť v týchto otázkach,“ povedal.

Otázka ukrajinského členstva bude jednou z významných tém júlového samitu NATO vo Vilniuse, nie všetky krajiny Aliancie však takýto krok podporujú.

Podľa Čaputovej je zrejmé, že pokiaľ je Ukrajina vo vojnovom stave, plnohodnotné členstvo v Aliancii nie je možné. „Ale určite je možná praktická pomoc a prehĺbenie našich politických vzťahov,“ poznamenala.

Pavel ukrajinskému lídrovi povedal, že bude presadzovať, aby sa rozhovory o vstupe Ukrajiny do Európskej únie začali do konca tohto roka. Členstvo Ukrajiny v Únii a NATO nie je podľa Pavla otázkou či, ale kedy.

Zelenskyj uistil, že Ukrajina je pripravená splniť všetky podmienky vstupu do európskeho bloku.

Trestanie ruských zločinov

Zelenskyj sa Slovensku a Česku poďakoval za podporu integračných procesov aj za zriadenie tribunálu na stíhanie ruských zločinov na Ukrajine.

„Je nesmierne dôležité, aby boli (tieto zločiny) vyšetrené a spravodlivo potrestané. Slovensko bolo jednou z prvých krajín, ktoré opakovane vyslali tím forenzných expertov na dokumentovanie vojnových zločinov, pretože to je potrebné na následné vyvodzovanie zodpovednosti a dosiahnutie spravodlivosti,“ uviedla Čaputová.

Pred rokovaním so Zelenským sa stretla s ľuďmi, ktorých sa brutalita vojny dotkla priamo a osobne, povedala.

„So ženami, na ktorých boli páchané vojnové zločiny, konkrétne sexuálne násilie. So ženami, ktoré boli opakovane znásilňované,“ uviedla. Hovorila aj s rodinami, ktorých deti boli terčom únosov. Aj z toho dôvodu je Čaputová presvedčená, že Slovensko zaujalo správny postoj a Ukrajine pomáha, ako môže.

Prezidenti dnes ďalej podpísali deklaráciu o spolupráci a partnerstve. Deklarácia sa okrem iného venuje spoločnej histórii troch krajín alebo uznaniu podielu Ukrajiny na medzinárodnej bezpečnosti vzhľadom na jej boj proti ruskej vojenskej agresii. (čtk, tasr, n)

Zuzana Čaputová s Volodymyrom Zelenským v Kyjive. Foto - Prezidentská kancelária

Prezidentka Zuzana Čaputová sa počas návštevy Ukrajiny stretla so ženami znásilnenými ruskými vojakmi a s rodinami, ktorých deti boli unesené do Ruska.

Výbor OSN proti rasizmu hlboko znepokojuje porušovanie ľudských práv, ktorého sa na Ukrajine dopúšťajú ruské jednotky a súkromné vojenské skupiny. Ide o prípady zmiznutia ľudí, mučenia, znásilňovania a mimosúdnej popravy. Výbor vyzval ruské úrady, aby obvinenia vyšetrili.

Výbor spomína napríklad nadmerné použitie sily, svojvoľné zadržiavanie ľudí, zabíjanie či nútený odvoz ukrajinských detí do Ruska. Znepokojuje ho však aj to, že Rusko naberá vojakov z radov etnických menšín a „podnecuje k rasovej nenávisti a podporuje rasistické stereotypy týkajúce sa etnických Ukrajincov“.

Prejavy rasovej neznášanlivosti voči Ukrajincom sa podľa výboru objavujú aj vo vysielaní ruskej štátnej televízie.

Agentúra Reuters pripomína, že ochrancovia ľudských práv z Burjatska na ruskom Ďalekom východe obviňujú úrady, že sa pri nábore posíl pre ruskú armádu sústredia na odľahlé oblasti s etnickými menšinami, aby si proti sebe nepopudili obyvateľov Moskvy a ďalších veľkých miest. (guardian, čtk)

Vývoj bojov (428. deň): V Bachmute to vyzerá zle, Ukrajinci ustupujú a ničia za sebou budovy. Ešte sa nedá hovoriť o tom, že mesto padlo, ale ak by sa tak najbližšie dni stalo, nikoho by to zrejme neprekvapilo. Rusi už ovládajú najmenej 85 percent mesta, posledné dni došlo k ich celkom výraznému postupu.

Na mieste bachmutského paneláka, kde bol namaľovaný mural, zostala už len hromada sutín. Foto - TASR/AP

Amnesty International sa rozhodla nezverejniť výsledok nezávislej previerky svojej vlaňajšej správy o vojne Ruska proti Ukrajine, upozornil New York Times. Výsledok kontroly podľa denníka, ktorý získal kópiu správy nezávislých expertov, kritizuje pasáže dokumentu mimovládky, ktoré vyvolali pobúrenie ukrajinského vedenia.

Bolo medzi nimi napríklad tvrdenie, že ukrajinskí vojaci ohrozujú svojou taktikou životy civilistov a tým porušujú vojnové pravidlá. Podľa medzinárodného práva sú obe strany konfliktu povinné chrániť civilistov.

Komisia piatich nezávislých expertov na humanitárne právo dospela k záveru, že je legitímne skúmať, či nielen agresor, ale aj jeho obeť dodržiavajú vojnové pravidlá.

Napriek tomu jednomyseľne dospela k záveru, že Amnesty svoju správu v niekoľkých aspektoch pokazila dvojznačnosťou, nepresnosťami a právne spornými tvrdeniami a že jej hlavný záver – že aj Ukrajina porušila medzinárodné právo – „nebol dostatočne odôvodnený“.

Skoršia verzia kontrolnej správy bola ešte kritickejšia, povedal denníku zdroj oboznámený s celou záležitosťou. Amnesty sa však podarilo zmierniť niektoré výrazy, napríklad z „nepodloženého“ na „nedostatočne odôvodnený“.

Konečný výsledok previerky v podobe 18-stranovej správy bol hotový vo februári, vedenie organizácie sa však rozhodlo ju nezverejniť a použiť len na internú potrebu. (nyt, čtk)

Celá správa nezávislých expertov

Ruského generálplukovníka známeho pod prezývkou „mäsiar z Mariupola“ odvolali z postu námestníka ruského ministra obrany. Michail Mizincev riadil obliehanie Mariupola v prvých mesiacoch ruskej invázie na Ukrajine.

Vlani v septembri bol vymenovaný za námestníka ruského ministra obrany zodpovedného za logistiku a zásobovanie.

V správach ruského vojenského blogera Alexandra Sladkova a ruského webu RBC o Mizincevovom odvolaní sa neuvádza dôvod.

EÚ uvalila na Mizinceva v júni 2022 sankcie za „nehumánne“ obliehanie Mariupola. (guardian, tasr)

Počet obetí nočných ruských raketových útokov na ukrajinské mestá stúpol na 18. V meste Umaň zahynulo 16 ľudí, v Dnipre dvaja. Medzi obeťami je aj päť detí – doposiaľ sa vie o dvoch 10-ročných z Umanu a jednom 2-ročnom z Dnipra. (cnn, čtk)

Ukrajina završuje prípravy na dlhoočakávanú jarnú ofenzívu, uviedol minister obrany Olexij Reznikov. „Prípravy sa chýlia ku koncu. Vybavenie (nám) bolo prisľúbené, pripravené a čiastočne aj dodané. Vo všeobecnosti sme už pripravení,“ povedal.

„Hneď ako to bude vôľa Božia, (keď nastane vhodné) počasie a a keď o tom rozhodnú velitelia, urobíme to,“ dodal bez uvedenia konkrétneho termínu, kedy by sa mohla začať protiofenzíva. (guardian, tasr)

Veľvyslanci krajín EÚ sa podľa zdroja ČTK dohodli, že o rok predĺžia bezcolný režim pre potraviny a agroprodukty z Ukrajiny. Dohoda neobsahuje obmedzenia pre niektoré obilniny, ktoré požadovali východoeurópske štáty vrátane Slovenska.

Európska komisia chce v najbližších týždňoch navrhnúť celoúnijné riešenia, ktoré nahradia jednostranné zákazy dovozu do týchto krajín. Brusel hovorí o možnosti dočasne obmedziť dovoz pšenice, kukurice, repky a slnečnicových semien.

Na prijatie návrhu stačila väčšina hlasov, ktorú mali ostatné krajiny zabezpečené aj bez Poľska či Slovenska. Predĺženie bezcolného režimu ešte musí schváliť Európsky parlament, kde má návrh širokú podporu, a následne potvrdiť členské štáty.

Súčasný bezcolný režim platí do začiatku júna. Diplomati hovoria, že dovtedy by mohla Komisia prísť s riešením, ktoré by uspokojilo požiadavky dotknutých krajín. Brusel chystá aj 150 miliónov eur z poľnohospodárskej rezervy. Podmienkou však je, aby štáty zrušili jednostranné zákazy. (čtk, e)

Poľsko od britskej firmy MBDA kúpi komponenty pre systémy protivzdušnej obrany za 1,9 miliardy libier. Ide o najväčšiu zmluvu týkajúcu sa vývozu vojenskej techniky, akú kedy britská spoločnosť s Poľskom uzavrela.

MBDA dodá Poľsku v rokoch 2025 až 2029 celkovo 44 odpaľovačov iLauncher a niekoľko stoviek rakiet CAMM pre potreby poľských systémov protivzdušnej obrany Pilica.

Poľsko v súvislosti s vojnou na Ukrajine urýchlilo modernizáciu svojej armády, tento rok dá na obranu okolo 4 % HDP. Členské krajiny NATO by na obranu mali dávať aspoň dve percentá HDP. (reuters, čtk)

Zuzana Čaputová a Petr Pavel položili kvety pri Múre pamiatky padlých obrancov Ukrajiny v Kyjive, na ktorý každý deň pribúdajú nové mená. Prezidenti si prezreli aj ťažkú ruskú techniku, ktorú sa Ukrajincom podarilo zničiť.

Foto - tasr

Ruská vojna proti Ukrajine – súhrn posledných udalostí:

  • Čaputová je s českým prezidentom Pavlom v Kyjive, navštívili Boroďanku, budú rokovať aj so Zelenským
  • Rusi skoro ráno podnikli ďalšie masívne vzdušné útoky na ukrajinské mestá a zabili najmenej 12 ľudí
  • v Umani, kde ruské rakety zasiahli 9-poschodovú bytovku, hlásia desať mŕtvych, v Dnipre dve obete
  • Rusi mierili aj na Kyjiv, prvýkrát za 51 dní, ale útok si tam nevyžiadal obete ani vážnejšie škody
  • ukrajinskí obrancovia Bachmutu hovoria, že nemajú dosť munície, a obávajú sa, že podpora Západu ochabne
  • Putin podpísal výnos umožňujúci deportovať z anektovaných území ľudí, ktorí neprijali ruské občianstvo

Zuzana Čaputová a Petr Pavel si v Kyjive uctili padlých obrancov Ukrajiny položením vencov. Počas návštevy mesta si pripomenuli aj dobrovoľnícku Českú družinu, ktorá je považovaná za začiatok československých légií v Rusku.

Česká družina bola prvou dobrovoľníckou jednotkou Čechoslovákov na východnom fronte a stala sa základom československých jednotiek v Rusku počas prvej svetovej vojny.

Prezidentka a prezident následne išli na Mychajlivské námestie. Na stenách priľahlej ulice sú vylepené fotografie mužov a žien, ktorí padli počas obrany krajiny. (čtk)

Volodymyr Zelenskyj odsúdil dnešné raketové útoky na Ukrajinu a prisľúbil odpoveď na „ruský teror“. Ranná séria ruských útokov si podľa aktuálnych informácií vyžiadala najmenej 12 obetí a viacerých zranených.

„Každý takýto útok, každý zlý čin proti našej krajine a ľuďom privádza teroristický štát bližšie k jeho pádu a trestu, nie naopak, ako sa domnievajú. Nezabudneme na žiadny zločin, nedopustíme, aby sa akýkoľvek votrelec vyhol zodpovednosti,“ uviedol ukrajinský prezident. (tasr, afp)

Vďaka tomu, že demokratický svet neodvracal zrak, je dnes Kyjiv mesto fungujúce takmer normálnym životom, vyhlásila Zuzana Čaputová počas návštevy Ukrajiny. Dodala, že aj vďaka západnej pomoci sa front posunul na východ Ukrajiny, ďalej od našich hraníc.

„Niektoré ruiny sa postupne premieňajú na modulárne domy, tým šťastnejším rodinám sa vrátili aj deti, ktoré im boli okupantami ukradnuté. Tento posun znamená, že naša pomoc má zmysel, približuje nás bližšie k mieru a ďalej od agresora,“ napísala prezidentka na Facebooku.

„Dnešné nočné hanebné útoky na niektoré ukrajinské mestá – vrátane Dnipra alebo Umanu –, pri ktorých zahynuli nevinní civilisti, nám pripomínajú, že si nemôžeme dovoliť odvrátiť zrak,“ dodala.

„Miesta, ktorými sa preženie vojna, zažijú traumy, ktoré sa len veľmi ťažko liečia, hrôzy, na ktoré sa nedá zabudnúť. Ľudia prichádzajú o svojich blízkych, ktorých im už nikto nevráti späť. Rozumiem tomu, že pre mnohých z nás môže byť ťažké si toto predstaviť a naplno precítiť, pretože väčšina z nás nikdy nič podobné nezažila. S prezidentom Pavlom som tu aj preto, aby sme nikdy nič také ani nezažili.“

Svetový newsfilter: Rusko znovu ukázalo, čo si myslí o svete, kde platia jasné pravidlá. Jeho predsedníctvo v Bezpečnostnej rade OSN sa vyznačovalo pohŕdaním a propagandou, za čo Moskva čelila kritike od Ukrajiny aj štátov Západu. Rusku na tom však nezáleží a podľa jedného amerického diplomata Západ v OSN doslova trolovalo.

Petr Pavel po Boroďanke navštívil aj ukrajinskú Buču, ktorá sa stala symbolom ruského masakru civilistov. Český prezident položil kvetiny na miesto, kde bol masový hrob.

Mesto sa nachádza neďaleko od Kyjiva, ktorý sa Rusko pokúsilo dobyť hneď po začiatku invázie.

Počet obetí ranného ruského útoku na Ukrajinu stúpol na najmenej deväť vrátane dvojročného dieťaťa, hlásia aj viacerých zranených. V meste Umaň, ležiacom 215 km južne od Kyjiva, dve riadené strely zasiahli deväťposchodový bytový dom.

Zásah do bytového domu usmrtil najmenej šiestich ľudí. Polícia uviedla, že z trosiek boli zachránené tri deti. Vojaci, civilisti a členovia pátracích tímov pokračujú v prehľadávaní ruín poškodeného domu.

Úrady v meste Dnipro na východe Ukrajiny potvrdili, že pri raketovom útoku prišla o život 31-ročná žena a jej dvojročná dcéra. Zranení boli štyria ľudia.

Masívny raketový útok na ciele na rôznych miestach Ukrajiny sa odohral v piatok okolo 4. h miestneho času. Poplach bol odvolaný po asi dvoch hodinách.

Rusko nateraz informáciu o útokoch na Ukrajinu nepotvrdilo ani nekomentovalo. Nová vlna útokov na Ukrajinu prišla krátko po tom, ako aliancia NATO oznámila, že jej spojenci a partnerské krajiny dodali Ukrajine viac ako 98 % bojových vozidiel, ktoré jej sľúbili počas ruskej invázie. (tasr, bbc, dpa)

Ruská raketa zasiahla bytový dom v meste Umaň. Foto - TASR/AP

Rusko dnes útočilo na Ukrajinu strelami Ch-101/Ch-555 z oblasti Kaspického mora, tvrdí ukrajinská armáda, ktorá zneškodnila 21 z 23 riadených striel. Kam dopadli rakety, ktoré sa nepodarilo zneškodniť, neuviedla. Okrem rakiet zostrelili aj dva drony.

Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj vysvetlil, že strely s plochou dráhou letu boli ruskou armádou odpálené zo strategických bombardérov Tu-95 z oblasti Kaspického mora.

Kyjivský magistrát predtým oznámil, že v blízkosti hlavného mesta bolo zostrelených 11 rakiet a dva drony. Šlo o prvý útok na ukrajinskú metropolu po takmer dvojmesačnej prestávke.

Bezprostredne sa neobjavili žiadne správy o tom, že by rakety zasiahli ciele v Kyjive. Úlomky zo zneškodnených rakiet alebo z bezpilotných lietadiel však poškodili elektrické vedenie a cestu v jednej zo štvrtí Kyjiva. (tasr, bbc)

Zuzana Čaputová a Petr Pavel navštívili ukrajinské mesto Boroďanka, ktoré na začiatku invázie zničili ruské jednotky. Prezidentka a prezident sa neskôr stretnú aj s Volodymyrom Zelenským. Počas ich návštevy platia prísne bezpečnostné opatrenia.

Pre Petra Pavla, ktorý bol do úradu prezidenta Česka uvedený v marci tohto roku, je to prvá cesta na Ukrajinu. Čaputová už Kyjiv navštívila vlani v máji. (tasr)

Zuzana Čaputová a Petr Pavel v ukrajinskom meste Boroďanka. Foto - TASR

Zuzana Čaputová navštívi na Ukrajine mestá Boroďanka a Buča, ktoré sa vlani stali symbolom ruských vojnových zločinov. Prezidentka bude v Kyjive spolu s Petrom Pavlom rokovať aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

„Je to naša prvá spoločná zahraničná cesta a som rada, že smeruje práve na Ukrajinu. Asi niet dvoch bližších národov na svete ako Slováci a Česi. Naše vzťahy sú hlboké, pevné a posilnené o spoločnú historickú skúsenosť s fašizmom, okupáciou, komunizmom, budovaním demokracie a napokon o pokojné, mierumilovné rozdelenie spoločného štátu. Túto symboliku vzájomného rešpektu, priateľstva a partnerstva dnes spoločne prinášame do Kyjeva,“ napísala Čaputová k návšteve.

„Naše posolstvo je jasné: s Ukrajinou nás spája nielen hranica a spoločná minulosť, ale aj spoločná budúcnosť,“ dodala prezidentka.

Pavel aj Čaputová zvolili rovnaký spôsob dopravy ako ďalší európski a svetoví štátnici, ktorí Ukrajinu v posledných mesiacoch navštívili. Vládnymi špeciálmi sa dopravili na poľské letisko Rzeszów, odkiaľ ich policajná kolóna priviezla na vlak do mesta Przemyśl.

Cestu sprevádzajú prísne bezpečnostné opatrenia. Niekoľkočlenný tím oboch prezidentov strážia ozbrojení ochrancovia. Termín návštevy nemohol byť vopred zverejnený a cestujúci vo vlaku museli mať vypnuté telefóny pre riziko ich zamerania. (čtk)

Prezidentka Zuzana Čaputová v piatok ráno spolu s českým prezidentom Petrom Pavlom pricestovala do Kyjiva. Ide o druhú Čaputovej návštevu od začiatku ruskej invázie. Návšteva sa koná v čase, keď Rusko podniklo na väčšinu územia Ukrajiny vrátane Kyjiva raketové útoky.

Čaputová a Pavel avizovali spoločnú návštevu Ukrajiny už v marci, keď český prezident pricestoval na prvú oficiálnu návštevu Bratislavy. Pavel vtedy v debate Denníka N vyhlásil, že Ukrajincom odmieta „vnucovať myšlienku, že ústupok Rusku je riešením“.

Čaputová zdôraznila, že Slovensko musí naďalej pomáhať Ukrajine aj vojensky.

Zuzana Čaputová a Petr Pavel na ceste do Kyjiva. Foto - TASR

Ranná rozsiahla séria ruských útokov na Ukrajinu si vyžiadala najmenej päť obetí. Letecký poplach bol takmer v celej krajine, výbuchy hlásili z viacerých miest. Rusi útočili aj na Kyjiv – išlo o prvý raketový útok na ukrajinskú metropolu za posledných 51 dní.

Podľa ukrajinskej armády sa podarilo zostreliť 21 z 23 ruských rakiet.

V Kyjive zaznela séria výbuchov, protiletecká obrana tam zostrelila 11 riadených striel a dva drony. Útok si tam nevyžiadal žiadne obete ani vážnejšie škody. (čtk, reuters)

Na takmer celom území Ukrajiny vrátane Kyjiva skoro ráno vyhlásili letecký poplach, hlásia aj výbuchy. V meste Dnipro si ruské útoky vyžiadali dva životy. V meste Umaň, ktoré leží asi 200 km južne od Kyjiva, je vážne poničená obytná budova, ktorej časť sa zrútila.

Obeťami útoku na Dnipro sa podľa starostu stali trojročné dieťa a mladá žena.

Explózie sú hlásené aj z Kyjiva a miest Kremenčuk, Poltava či Mykolajiv. Z ukrajinskej metropoly médiá informujú o viacerých výbuchoch. Či išlo o explózie rakiet alebo zásahy protileteckej obrany, zatiaľ nie je jasné.

Miestne úrady uviedli, že protiletecká obrana funguje, a vyzvali obyvateľov, aby zachovali pokoj a zostali v krytoch, kým sa neskončí poplach. Ten bol vyhlásený o 4.20 miestneho času (3.20 SELČ).

Útoky prišli deň po tom, ako Moskva vyhlásila, že by privítala čokoľvek, čo by priblížilo koniec konfliktu. (čtk)

Nové na Dennikn.sk

06:06Poznáme detaily rozhodnutia Ústavného súdu: Nenecháme si zobrať právomoc, štát musí chrániť ľudí pred nebezpečímVčera 21:12Newsfilter: Takto si to predseda Fico nepredstavovalVčera 19:19Ako funguje batériové úložisko, ktoré pomáha chrániť Slovensko pred blackoutomVčera 19:15Ústavný súd pozastavil účinnosť nižších trestov a premlčania. Špeciálnej prokuratúry sa to netýka, tú zrušiaVčera 19:02Ak chcete jesť lososa, chovný je tou najideálnejšou voľbou, hovorí morská biologičkaVčera 18:52Vlastné slnečné elektrárne chcú mať aj drôtovne Bekaert. Budú patriť k najväčším v slovenskom priemysleVčera 18:49Nebude jasné, kto ju riadi, reaguje opozícia na nový štatút SIS. Pavol Gašpar môže mať problém aj s previerkouVčera 18:36Graf dňa: zlacňovanie bytov a domov sa zrejme skončilo, potvrdzujú po centrálnej banke aj čísla štatistického úraduVčera 18:09Úspešný východoslovenský kamionista pridáva ďalší biznis. Svoj projekt s 260 bytmi nazval po pápežoviVčera 17:49Armáda je jedna z posledných inštitúcií, ktorá nahlas hovorí, že Ukrajinci bojujú aj za SlovenskoVčera 17:40Mŕtveho Navaľného sa boja ešte viac ako živého. Medzi rodinou a Kremľom prebieha boj o hrobVčera 17:21Obchody Temu a Shein preťažujú leteckú dopravu, denne posielajú státisíce zásielokVčera 17:06Shooty: Česká trpezlivosťVčera 16:58Po policajných obuškoch ostali jazvy: sociálna reforma pred 20 rokmi skončila rabovačkami Včera 16:13Z elitnej školy vytvorili inkluzívnu školu. Segregácia je iba krátkodobé riešenie, tvrdí jej riaditeľ Karel HandlířVčera 15:48Netflixový Jeden deň sa vydaril viac ako film s Anne Hathawayovou. Čo však odkazuje terajším dvadsiatnikom?Včera 15:47Štátny zločinec LuninVčera 15:45Fico s mierom na Ukrajine zavádza. Rokovania zastavili hlavne ruské masakre v BučiVčera 15:37Premlčacie lehoty za znásilnenie a vraždu sa neskrátia, koalícia znovu obmedzila rozpravuVčera 15:01Ficovi voliči súhlasia aj s kratším premlčaním znásilnenia, váhajú len pri vraždáchVčera 14:57Carlson obdivuje moskovské metro a obchod ako kedysi Julius FučíkVčera 14:31Vývoj bojov (734. deň): Ako Rusi uvažujú o jadrových zbraniach a ako sa ukrajinská armáda svojimi akciami priblížila k ich použitiuVčera 14:12Off the Ice: Chicago zažilo návrat legiendVčera 14:12Zelený newsfilter: Konšpirovaním o vojakoch na Ukrajine ohrozuje Fico aj presadzovanie požiadaviek slovenských farmárovVčera 13:12Alfa samec Kmotrík ml. mi pripomína Matoviča, vraví expert na komunikáciuVčera 12:04Richard Stanke: Slovensku akoby vyhovovalo žiť v korupciiVčera 11:38Nie je dôležitý papier, ale to, čo na ňom je, hovorí Boris Kvasnica, reštaurátor starých tlačí a umeleckých dielVčera 11:36Podstatou vládnej koalície je surovosť. A chce ňou nakaziť všetkýchVčera 10:52Nenápadná zmena v manažmente CME môže priniesť väčšie pohyby v Markíze. Prichádza MužíkVčera 10:24Ako vyplniť daňové priznanie a vyťažiť maximum zo štátnych bonusov (návod pre živnostníkov)