Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Pozrite si, ktoré Érsekove sľuby sa naplnili, a ktoré diaľnice prenechá ďalšej vláde

Minister dopravy Árpád Érsek stíha do volieb vyhlásiť zhruba polovicu diaľničných zákaziek, ktoré sľuboval predvlani voličom. Ide najmä o úseky na južnej rýchloceste R2.

Čo je reálne vyhlásiť ešte do volieb: Národná diaľničná spoločnosť sa chce do volieb pustiť už iba do jedného úplne nového stavebného projektu. Je ním úsek Rožňava – Jablonov nad Turňou s tunelom Soroška na južnej rýchloceste R2 s odhadovanou hodnotou 300 miliónov eur.

Tento zámer nie je úplne istý, lebo úsek podľa odhadov nebude mať vysoké dopravné intenzity. Preto sa zrejme nebude dať financovať z eurofondov a nemusí sa dostať do pripravovaného rebríčka prioritných ciest.

Okrem toho sa NDS chystá do volieb začať tri súťaže, v ktorých pôjde o pokračovanie prác na úseku D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala s tunelom Višňové pri Žiline.

V úvode tohto roka z tejto stavby odišlo združenie Salini – Dúha, ktoré neplnilo termíny a sporilo sa s NDS o peniaze. Diaľničiari chcú zákazku rozdeliť na tri časti, o ktoré sa má súťažiť samostatne: 1. hlavná trasa, 2. technológia tunela Višňové a 3. stredisko správy a údržby diaľnic a regionálne operátorské pracovisko.

Poslednou zákazkou v tomto volebnom období bude rozširovanie D1 v úseku Bratislava – Triblavina.

Čo presne Érsek sľúbil:

Minister Érsek predvlani prezentoval oveľa smelšie zámery. Plánoval vyhlásiť tendre na 9 úplne nových úsekov. Spolu šlo o 90,5 kilometra.

Vyhlásenie súťaže je pritom len prvým krokom k začatiu výstavby. Tendre NDS zvyknú trvať  1 – 2 roky, niektoré ešte dlhšie.

Denník E vtedy jeho víziu znázornil v tejto prehľadnej mapke, ktorá už dnes neplatí:

Čo sa z toho podarilo, čo sa nepodarilo a čo je ešte otvorené? Tu je stručný prehľad:

Tendre, ktoré NDS vyhlásila

  • Kriváň – Mýtna
  • Mýtna – Lovinobaňa
  • Prešov, severný obchvat, 1. etapa
  • Košice Šaca – Košické Oľšany, 2. etapa
  • Rozšírenie D1 v úseku Bratislava – Triblavina – most ponad diaľničný obchvat D4

Tendre, ktoré plánuje vyhlásiť do volieb:

  • Rozšírenie D1 v úseku Bratislava – Triblavina – obchádzkové trasy
  • Rožňava – Jablonov nad Turňou (tunel Soroška)

Tendre, ktoré nestihne:

  • Úsek R4 Prešov, severný obchvat, 2. etapa. NDS plánuje vyhlásiť tender v lete 2020.
  • Košice Šaca – Košické Oľšany, 1. etapa. NDS plánuje vyhlásiť tender v druhom polroku 2020.
  • Úseky R2 Zacharovce – Bátka a Bátka – Figa pri Rimavskej Sobote. NDS plánuje vyhlásiť tendre najskôr v roku 2021, ak sa nájdu peniaze.

Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na editori@dennikn.sk.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Dobrá správa – dáta o DPH ukazujú, že ľudia sa už neboja nakupovať
  • Mýto: Únia autodopravcov Slovenska žiada zveriť kontrolu výberu mýta autodopravcom
  • Bývanie: Ceny nehnuteľností v druhom kvartáli medziročne stúpli o 11,2 %, najviac od roku 2008
  • Komodity: Cena zlata dnes dosiahla nový rekord, prvýkrát v histórii prekonala hranicu 2000 dolárov za uncu
  • Turizmus: Booking.com plánuje po celom svete prepustiť 25 % zamestnancov, dôvodom je koronakríza
  • Automobilky: V nemeckom automobilovom priemysle sa objavujú prvé signály zotavovania, uviedol inštitút Ifo
  • Dlhy: Argentína sa dohodla s viacerými veriteľmi na reštrukturalizácii štátneho dlhu za vyše 65 miliárd dolárov

Minúta po minúte

Zdieľať

Írska letecká spoločnosť Ryanair v júli prepravila 4,4 milióna cestujúcich, to predstavuje medziročný pokles o približne 70 %. Odborníci však takýto výsledok očakávali vzhľadom na cestovné obmedzenia spojené s pandémiou.

Najväčšia nízkonákladová letecká spoločnosť v Európe sa po zmiernení blokád od 1. júla vrátila k pravidelnejšiemu letovému poriadku. Napriek tomu vypravila minulý mesiac len asi 40 % z  „normálneho“ júlového počtu letov. Takzvaný faktor obsadenosti írskej leteckej spoločnosti dosiahol pritom 72 %.

Ryanair zároveň uviedol, že počas prvého mesiaca od návratu na oblohu očakával viac cestujúcich, vyše 4,5 milióna. Letecká spoločnosť minulý týždeň znížila svoj ročný cieľ v počte cestujúcich o štvrtinu a varovala, že druhá vlna nového koronavírusu by  mohla viesť k ešte väčšiemu úbytku pasažierov. (tasr)

Zdieľať

Britániu zasiahol kvôli brexitu odliv mozgov do EÚ, tvrdí štúdia sociológov. Tento exodus je porovnateľný s tými, ktoré spôsobili veľké sociálne alebo ekonomické krízy.

Rozbor oficiálnych štatistík, vypracovaný Oxfordskou univerzitou a Berlínskym výskumným partnerstvom, ako aj Sociologickým centrom WZB so sídlom v Berlíne ukázal, že migrácia zo Spojeného kráľovstva do ostatných krajín EÚ stúpla o 30 percent, z približne 57 000 ročne v rokoch 2008 – 2015 na vyše 73 000 ročne v rokoch 2016 – 2018.

Najväčší počet ľudí prišiel zo Spojeného kráľovstva do Španielska, za ním nasledovalo Francúzsko.

„Tento nárast v počtoch má rozsah, aký by človek čakal, keď krajinu zasiahne veľká ekonomická alebo politická kríza,“ uviedol spoluautor správy Daniel Auer.

Migrácia medzi 27 krajinami, ktoré teraz tvoria EÚ, bola v rovnakom období pomerne ustálená, zistili výskumníci.

Počet Britov snažiacich sa získať pas niektorej z krajín EÚ takisto prudko stúpol, a to o vyše 50 percent. V Nemecku vzrástol počet žiadostí o 2000 percent. (tasr, čtk, ap)

Zdieľať

Zamestnávatelia združení v Asociácii strojárskeho a elektrotechnického priemyslu navrhujú zrušiť koncesionárske poplatky. Financovanie RTVS prostredníctvom poplatkov považujú za neefektívne a zaťažujúce občanov i zamestnávateľov.

Negatívny efekt sa podľa nich pritom zvýrazňuje práve v súčasnom ekonomicky neistom období. Asociácia to uviedla v reakcii na pripravovanú legislatívnu novelu, ktorá má riešiť model financovania RTVS.

„Vláda by v súčasnej situácii nemala zamestnávateľom odčerpávať finančné zdroje, ktoré tak nutne potrebujú na udržanie svojej prevádzkyschopnosti. Ak má záujem o služby, ktoré poskytuje RTVS, oveľa efektívnejšie by bolo priame financovanie zo štátneho rozpočtu,“ uviedol prezident ASEP Jozef Špirko.

Takéto financovanie prijaté ústavným zákonom by bolo podľa asociácie nielen systematickým opatrením pomáhajúcim občanom a zamestnávateľom, ale aj garanciou stabilného financovania RTVS, nezávislého od vôle politikov, ktorí sú aktuálne pri moci.

Ministerstvo kultúry avizovalo prípravu novely týkajúcu sa úpravy modelu finacovania RTVS, na portáli právnych predpisov vydalo predbežné oznámenie. Cieľom úpravy je podľa rezortu vytvoriť optimálne podmienky na naplnenie zákonných úloh, modernizáciu a zvyšovanie kvality poskytovaných služieb pri zachovaní verejnoprávnosti a nezávislosti RTVS.

Modelom financovania sa zaoberá aj pracovná skupina zriadená ministerkou kultúry Natáliou Milanovou. Šéfka rezortu je zástankyňou zachovania aspoň určitej formy úhrad verejnosti.

Súčasný šéf RTVS Jaroslav Rezník preferuje koncesionárske poplatky ako súčasť hybridného systému, ktorým sa financuje väčšina verejnoprávnych médií v členských krajinách Európskej vysielacej únie. Koncesionárske poplatky dopĺňa suma, ktorou sa zo štátneho rozpočtu vykrýva výpadok v príjmoch z úhrad verejnosti vznikajúci úplným alebo čiastočným oslobodením niektorých skupín obyvateľstva od povinnosti platby. (tasr)

Zdieľať

Cena zlata dnes dosiahla nový rekord, keď prvýkrát v histórii prekonala hranicu 2000 dolárov za uncu. Dôvodom sú obavy z druhej vlny pandémie a jej dôsledkov pre ekonomiku.

Investori preto vyhľadávajú tzv. bezpečné prístavy pre svoje peniaze a práve zlato je v neistých časoch považované za bezpečnú investíciu.

Cena zlata dosiahla v utorok o 18.20 h SELČ rekordných 2018,80 dolára (1715,94 eura) za uncu. Bola tak o 1,64 % vyššia ako v predchádzajúci deň na konci obchodovania.

Následne sa však vrátila späť pod dvojtisícovú hranicu. Krátko pred 19:00 SELČ sa pohybovala okolo 1997 dolárov, oproti pondelku si tak pripisovala zhruba percento.

Od začiatku roku už vzrástla cena zlata takmer o tretinu, podporujú ju negatívne hospodárske dopady koronavírusovej krízy. (tasr, čtk)

Zdieľať

Na určenie výšky dotácie na výstavbu nájomných bytov by sa mohli stanoviť dve pásma. Dotácia by mohla byť vo výške 40 % z obstarávacích nákladov, ak priemerná podlahová plocha nepresahuje 52 štvorcových metrov, a 35 % z obstarávacích nákladov, ak je od 52 do 60 m2.

Vyplýva to z návrhu zákona o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní z dielne ministerstva dopravy a výstavby, ktorý je v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

V prípade výstavby nájomných bytov nižšieho štandardu navrhuje rezort stanoviť ďalšie pásmo – dotácia môže byť do výšky 75 % z obstarávacích nákladov bez ohľadu na priemernú podlahovú plochu. Podľa predbežných vyčíslení rezortu si vytvorenie ďalších pásiem môže vyžadovať ďalšie finančné zdroje vo výške jedného milióna eur.

Rezort si od novej legislatívy sľubuje zjednodušenie pravidiel, čo znamená zvýšenie poskytovanej dotácie. Nový zákon by okrem iného mal ošetriť aj výklad niektorých pojmov. Môžu sa zmeniť napríklad „oprávnené náklady“ na „obstarávacie náklady“.

Vďaka novému zákonu by sa mali rozšíriť aj možnosti poskytovania dotácie na obstaranie nájomného bytu nadstavbou alebo prístavbou ďalšej budovy na bývanie. Zo zákona sa zároveň môže vypustiť podmienka, na základe ktorej museli žiadatelia obstarávať minimálne štyri nájomné byty, ak ich nadstavovali, pristavovali alebo vznikli stavebnou úpravou existujúcej budovy.

Mohla by sa zmeniť i definícia kúpy nájomného bytu – žiadatelia by mohli obstarať nájomný byt aj od druhého, respektíve neskoršieho vlastníka bytu. Takto by sa mohli na nájomné byty zmeniť nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom dražby. Naďalej to však budú musieť byť novostavby, ktoré boli stavebným úradom dané do užívania menej ako tri roky pred podaním žiadosti.

Z legislatívy rezort navrhuje vypustiť povinnosť vypracovať a predložiť záverečné technicko-ekonomické hodnotenie stavby. Tvrdí, že táto povinnosť v praxi stratila svoje opodstatnenie.

Zákon však môže priniesť aj nové povinnosti. Na rozšírenie možností výstavby nájomných bytov aj nadstavbou by chcel rezort zaviesť povinnosť, aby všetky technické zariadenia budovy boli vymenené najviac päť rokov pred podaním žiadosti alebo aby boli vymenené počas realizácie stavebných úprav.

Nový zákon by mohol začať platiť od 1. januára budúceho roka. Pre žiadosti podané od 1. januára 2023 by mohla pribudnúť ďalšia podmienka poskytnutia dotácie – minimálne 10 % z celkového počtu obstarávaných nájomných bytov bude musieť byť vhodných pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. (tasr)

Zdieľať

Hays Travel zvažuje prepustenie 878 ľudí, čo je takmer pätina zamestnancov. Britskú cestovku, ktorá kúpila touroperátora Thomas Cook, tlačí do škrtov karanténa pre ľudí prichádzajúcich zo Španielska a ďalšie opatrenia súvisiace s koronakrízou.

Od soboty sa britské firmy musia podieľať na vládnej podpore zamestnancov na nútenej dovolenke a odvádzať im zdravotné a sociálne poistenie.

Hays po krachu Thomasa Cooka prevzala sieť jeho britských kamenných pobočiek aj 2-tisíc zamestnancov. Majitelia John a Irene Haysovci uviedli, že povinná karanténa cestujúcich zo Španielska viedla k zrušeniu tisícov prázdninových pobytov.

Dvojtýždňovú karanténu zaviedla britská vláda pre ľudí prichádzajúcich zo Španielska 25. júna. Neskôr bolo opatrenie rozšírené popri pevnine aj na španielske ostrovy. (čtk, bbc)

Zdieľať

Po získaní kolaudačného rozhodnutia na prvú etapu križovatky Jarovce, ako súčasti stavby diaľnice D4 a cesty R7, sa v stredu začne s otváraním novopostavených rámp. Začne sa aj príprava druhej etapy križovatky Jarovce v Bratislave, informovala spoločnosť D4R7 Construction.

V stredu bude otvorená diaľnica D4 v smere Kittsee – Jarovce, zároveň však bude uzatvorený zjazd Jarovce – diaľnica D2 Maďarsko a zjazd Kittsee – D2 Maďarsko.

Vo štvrtok (6. augusta) bude otvorený zjazd D2 Maďarsko – Jarovce a taktiež zjazd D2 Petržalka – Jarovce.

„Zjazd v smere Jarovce – D2 Petržalka zostáva otvorený, a to do znovuotvorenia cesty III/1020 Jarovce – Petržalka, ktoré je predpokladané koncom augusta,“ doplnila spoločnosť. (tasr)

Zdieľať

Francúzsko vyplatí poskytovateľom domácej starostlivosti príplatok 500 eur za zvýšené úsilie v období pandémie koronavírusu, oznámil prezident Emmanuel Macron. Odmeny v celkovej výške 160 mil. eur dostane 320-tisíc pracovníkov.

„Títo muži a ženy boli opomenutí pri vyplácaní koronavírusových prémií,“ vyhlásil Macron. Združenie poskytovateľov domácej starostlivosti v júni kritizovalo rozhodnutie vlády vyplatiť koronaprémie iba zdravotníkom a pracovníkom v domovoch s opatrovateľskou službou.

Štát argumentoval, že tieto príplatky nemôže vyplácať, pretože domácu starostlivosť majú v gescii miestne samosprávy. Podľa dohody napokon peniaze poskytnú rovným dielom štát a samospráva.

Poskytovatelia domácej stratostlivosti sa vo Francúzsku starajú o 800-tisíc ľudí so zníženou schopnosťou pohybu a 300-tisíc osôb so zdravotným postihnutím. Bonus má byť vyplatený do Vianoc. (čtk, reuters)

Zdieľať

Zamestnávatelia ani odborári nechcú ustúpiť zo svojich požiadaviek pri minimálnej mzde. Informuje o tom na sociálnej sieti minister práce Milan Krajniak (Sme rodina).

Minister sa dnes stretol s prezidentom Konfederácie odborových zväzov Mariánom Magdoškom a rokovali o minimálnej mzde na budúci rok. „Ani odborári, ani zamestnávatelia nechcú zo svojich pozícií ustúpiť. Rozumiem argumentom oboch. Jedna strana sa bojí hrozby prepúšťania, druhá chce čo najviac peňazí pre zamestnancov,“ uviedol Krajniak.

Aj preto sa všetky zúčastnené strany podľa ministrových slov dohodli na spoločnom stretnutí. „Obe strany sa bijú za svoje presvedčenie, ale mojím cieľom je, aby vo finále vyhral ten tretí. V tomto prípade sú to všetci občania,“ dodal Krajniak.

Po tom, ako sa sociálni partneri na výške minimálnej mzdy na budúci rok nedohodli, ministerstvo práce predložilo návrh na jej zvýšenie na 620 eur v hrubom a chce zaviesť aj tzv. štartovaciu minimálnu mzdu pre dlhodobo nezamestnaných vo výške 465 eur v hrubom vyjadrení. Medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu sa už skončilo, vznesených bolo 37 pripomienok, z toho 16 bolo zásadných. (tasr)

Zdieľať

Polícia začala trestné stíhanie vo veci Národného futbalového štadióna. Vicepremiér Štefan Holý potvrdil, že trestné stíhanie začala pre obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a zneužitia právomoci verejného činiteľa.

Vláda podala vo veci Národného futbalového štadióna trestné oznámenie 17. júla. Bolo to dva dni po tom, ako oznámila, že neodkúpi štadión od Ivana Kmotríka, ako to predpokladali zmluvy dohodnuté v bývalej vláde.

Vláda tiež v júli oznámila, že od Kmotríka bude pýtať naspäť 27,2 milióna eur, ktoré už z rozpočtu na štadión odišli. V uznesení sa tiež píše, že vedúci úradu vlády podá pre štadión trestné oznámenie.

„Dnes tu máme trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin zneužitia právomoci verejného činiteľa a porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku,“ informoval tlačový odbor úradu vlády.

Zdieľať

Európska komisia začala skúmať plánované prevzatie výrobcu smart hodiniek Fitbit Googlom. K preverovaniu transakcie za 2,1 miliardy dolárov, ktoré by malo trvať niekoľko mesiacov, sa dostáva trištvrte roka od jej oznámenia.

Brusel preskúma vplyv akvizície na pozíciu Googlu na trhu online reklamy. Oznámený záväzok firmy, že nebude používať dáta Fitbitu na reklamné účely, nepovažuje za dostatočný na rozptýlenie obáv z poškodenia konkurenčného prostredia.

Komisia má na rozhodnutie 90 pracovných dní, teda do 9. decembra. Začiatok hĺbkového vyšetrovania je štandardným krokom a nedá sa z neho vyvodzovať, aký bude konečný výsledok.

Prevzatím Fitbitu sa Google snaží dohnať náskok Applu a Samsungu v segmente nositeľnej elektroniky, ako sú fitness náramky či inteligentné hodinky.

Fitbit patrí k priekopníkom v oblasti fintess náramkov, jeho zariadenia umožňujú užívateľom sledovať fyzickú aktivitu a zdravotný stav. Prvý produkt uviedol na trh v roku 2009, v súčasnosti má 30 miliónov aktívnych užívateľov a doposiaľ predal vyše 100 miliónov zariadení. (reuters, bbc, čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať