CERN

Fyzici stále nepoznajú odpoveď na otázku, prečo sa pri veľkom tresku vytvorilo viac hmoty ako antihmoty. Nový výskum spochybnil aj pohon warp známy zo Star Treku, keďže v CERN-e zistili, že hmota a antihmota sa v gravitačnom poli správajú rovnako.

Slovensko vstúpilo do CERN-u presne pred 30 rokmi. „Na Slovensko prišlo za tie roky viacero kontraktov, takže v porovnaní s inými štátmi z členstva v CERN-e aj profitovalo. Vidíme to aj v IT, ktoré máte silné, čo je dobrý základ do budúcnosti,“ hovorí riaditeľka pre medzinárodné vzťahy v CERN-e Charlotte Lindberg Warakaulle.

Dnes uplynulo 10 rokov od ohlásenia objavu Higgsovho bozónu. Bez neho by mal tento svet inú formu, vysvetľuje fyzik Stanislav Tokár. V rozhovore hovorí nielen o význame tejto častice, ale aj o Štandardnom modeli, o možnostiach novej fyziky, ktorá by vysvetlila tmavú hmotu, či o význame Veľkého hadrónového urýchľovača, kde došlo k objavu Higgsovho bozónu.

Od predpovede po objav prešlo skoro 50 rokov. Rozoberáme, či je Higgsov bozón božská alebo prekliata častica a prečo pri jeho opise zlyháva jazyk. Higgsov bozón je dôsledkom triku, ako časticiam vygenerovať hmotnosť. Matematicky sa pritom tvária, že majú nulovú hmotnosť, vraví fyzik Tomáš Dado.

Náznaky novej fyziky? Experimenty z CERN-u a Fermilabu sú možno na stope novej častice alebo sily. Nové experimenty, ktoré namerali odchýlky od štandardného modelu, považuje slovenský fyzik Tomáš Dado za „veľmi zaujímavé“.

Európska organizácia pre jadrový výskum CERN prijala novú výskumnú stratégiu na budúce roky. Zamerať sa chce najmä na ďalšie meranie vlastností Higgsovho bozónu a skúmanie fyzikálnych procesov pri najvyšších energiách. Cieľom je čo najviac využiť potenciál Veľkého hadrónového urýchľovača. (čtk)