Ficova pomsta Lipšicovi už má konkrétnu podobu, píše Roman Pataj v Newsfiltri a všíma si, že o zmenách v prokuratúre neplánuje rokovať s odbornou verejnosťou. „Nešíril tri a pol roka lži len preto, aby teraz všetko prebehlo civilizovane. Problém so súdmi a s prokurátormi potrebuje vyriešiť rýchlo. Tak to aj bude prebiehať.“
Vláda Roberta Fica poslala do Bruselu návrh zákona o zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry. Prokurátori by prešli pod Maroša Žilinku, ich prípady na krajské prokuratúry. Koalícia má zrejme ešte viac verzií, ako sa vyrovnať so špeciálnou prokuratúrou a Špecializovaným trestným súdom.
V koalícii podľa informácií Denníka N diskutovali o tom, že by špeciálna prokuratúra mala stratiť samostatnosť a podriadili by ju generálnej prokuratúre, Maroš Žilinka by mohol presúvať prokurátorov. V prípade Špecializovaného trestného súdu by zasa mohlo ísť o presun niektorých prípadov na všeobecné súdy.
Odstavený šéf vyšetrovateľov NAKA Ján Čurilla podal trestné oznámenie na námestníka generálneho prokurátora Jozefa Kanderu za zneužitie právomocí verejného činiteľa. Vyčíta mu zastavenie stíhania v prípade tímu policajnej inšpekcie.
Ústavný súd sa bude zaoberať návrhom prezidentky Čaputovej na vyjasnenie kompetencií generálneho prokurátora. Prezidentka súd žiadala, aby vysvetlil, či jej môže prokurátor odmietnuť poskytnúť svoje rozhodnutia.
Exposlanec Martin Borguľa sa po opätovnom obvinení bránil, že jeho skutok je premlčaný. Ak by to tak bolo, na generálnej prokuratúre by si to všimli a jeho 363 by zrejme vyhoveli. To sa však nestalo.
O návrhu podľa paragrafu 363 exposlanca Martina Borguľu tentoraz rozhodoval prvý námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera. Keď Borguľovi začiatkom roka obvinenie rušili, rozhodnutie podpísal Maroš Žilinka.
Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic nechcel komentovať rozhodnutie generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ktorý presunul vyšetrovací spis o vyšetrovateľoch okolo Jána Čurillu z bratislavskej prokuratúry na trnavskú prokuratúru.
Z programu vlády vypadla zmienka, že konflikt Daniela Lipšica a Maroša Žilinku sa musí skončiť odchodom jedného z nich. Minister spravodlivosti Boris Susko na otázku, či budú tlačiť na odchod Lipšica, povedal, že to budú riešiť, ale zatiaľ je to predčasné. Najprv chcú prehodnotiť celý systém generálnej a špeciálnej prokuratúry.
Bratislavská krajská prokuratúra sa k rozhodnutiu Maroša Žilinku v prípade obvinených policajtov NAKA vyjadrovať nebude. Hovorca Patrik Hujsa zopakoval, že prípad im generálna prokuratúra ako nadriadený orgán odňala a jej rozhodnutie je povinná krajská prokuratúra akceptovať.
Bratislavská prokuratúra zatiaľ na rozhodnutie generálneho prokurátora Maroša Žilinku nereagovala. Prokurátorovi Jurajovi Chylovi pritom hrozí postih. Žilinka hovorí o vyvodení zodpovednosti za porušenie povinností voči prokurátorovi.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok rešpektuje rozhodnutie generálneho prokurátora Žilinku, ktorý presunul vyšetrovanie obvinených policajtov z NAKA Jána Čurillu a jeho kolegov z bratislavskej prokuratúry do Trnavy.
Z rozhodnutia generálneho prokurátora vyplýva, že voči Jánovi Čurillovi a jeho kolegom sa viac ako dva roky viedlo a vedie nezákonné trestné stíhanie, tvrdí advokát Peter Kubina. „Jedinou cestou, ako zabezpečiť zákonnosť tohto trestného stíhania, je bezodkladné zrušenie všetkých obvinení aj s uznesením o začatí trestného stíhania a návrat späť do bodu nula,“ reagoval.
V kauze stíhania policajta Jána Čurillu a jeho kolegov môže dôjsť k zásadnému zlomu. Generálny prokurátor Maroš Žilinka totiž rozhodol, že vo veci rozhodovali zaujatí policajti, ide o zásadnú chybu konania a táto nezákonnosť musí byť odstránená. Prípad tiež zobral krajskej prokuratúre v Bratislave a dal ho do Trnavy.
Koalícia v pracovnej verzii programového vyhlásenia nespomína paragraf 363; je pravdepodobné, že ho ponechajú v súčasnej podobe. Návrh ešte podotýka, že nemôže byť „bezbrehá“ autonómia prokurátorov zo špeciálnej prokuratúry.
Generálna prokuratúra preskúma rozhodnutia o námietkach zaujatosti v prípade obvinených policajtov NAKA. Bratislavská krajská prokuratúra tvrdí, že o zaujatosti vyšetrovateľa, ktorý dva roky riešil prípad čurillovcov, rozhodol zaujatý nadriadený.
Žiaden človek nedokáže tak zosmiešniť Žilinku, ako dokáže zosmiešniť len Žilinka Žilinku, píše Marián Balázs. „Na spochybňovanie nepotrebuje ani prezidentku, ani nikoho iného, vystačí si sám svojimi rozhodnutiami a vyjadreniami.“
Je veľmi pravdepodobné, že nikdy nezistíme, čo nám to chcel Žilinka v septembri povedať, ale nenabral odvahu, píše Newsfilter. „Od 18. septembra, keď generálny prokurátor avizoval závažné rozhodnutie, sa niečo muselo zmeniť, veď načo by rodine oznamoval, že zostáva vo funkcii, v ktorej už aj tak je,“ komentuje Roman Pataj.
Maroš Žilinka zatiaľ ostáva vo funkcii generálneho prokurátora. „Nepodľahnem atakom, nech by boli akokoľvek intenzívne či agresívne,“ napísal na Facebooku. Krátko pred voľbami avizoval neupresnené zásadné rozhodnutie. Vo funkcii má byť do decembra 2027.
Policajt druhýkrát nezistil ničenie vojenského cintorína v Ladomirovej. Prokurátor podriadený Marošovi Žilinkovi zatiaľ nedovolil kauzu uzavrieť. Preveruje, či policajt nepochybil. Prípad dal kedysi vyšetrovať generálny prokurátor, ktorý sa priklonil na stranu Rusov a tvrdil, že hroby boli zničené.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka sa stále nechce vyjadriť k tomu, čo je jeho zásadné rozhodnutie, ktoré avizoval v septembri, pár dní pred parlamentnými voľbami. Žilinka vtedy podrobnosti neuviedol, iba odmietol špekulácie, že by na budúci rok kandidoval za prezidenta. Za generálneho prokurátora bol zvolený na sedem rokov, funkčné obdobie mu má vypršať v decembri 2027.
Ospravedlnenie Kaliňákovi upiekli na generálnej prokuratúre, ministerstvo dalo len pečiatku, píše v Newsfiltri Jana Shemesh. „Kaliňák zvládol návrat do politiky a Žilinka mu ešte pomohol, aby jeho štít nebol aspoň v očiach časti verejnosti až taký zašpinený. Netreba však zabúdať, že je to človek, ktorý sa stal symbolom systému našich ľudí, zneužívania moci či medzinárodnej hanby za podiel Slovenska na únose vietnamského občana. Ani paragraf 363 nemá čarovnú moc.“
Generálny prokurátor Maroš Žilinka po tom, ako sa štát ospravedlnil za väzbu Robertovi Kaliňákovi, píše, že bol nespravodlivo pranierovaný za použitie paragrafu 363, a spája to s prípadom Jaroslava Haščáka.
Poslanec Smeru Boris Susko, ktorý má byť novým ministrom spravodlivosti, patrí medzi zástancov sporného paragrafu 363, Robertovi Ficovi sekundoval aj pri účelovo zostrihanej nahrávke čurillovcov. Keď parlament po roku vojny proti Ukrajine hlasoval o uznesení, že Rusko je teroristický štát, Susko aj Fico sa hlasovania zdržali.
Pred dvomi týždňami Maroš Žilinka avizoval, že oznámi závažné rozhodnutie, no stále to neurobil. S najnovšou verziou o jeho budúcnosti prišiel v pondelok Igor Matovič a jeho OĽaNO. Tvrdia, že generálny prokurátor sa vzdá funkcie a stane sa ministrom spravodlivosti v novej vláde.
Postoje strán sa k téme budúcnosti špeciálnej prokuratúry líšia aj podľa toho, či samy majú na kandidátkach obvinených. Vyšetrované kauzy zasiahli Smer, Hlas aj Sme rodina, ktoré s fungovaním prokurátorov pod Danielom Lipšicom nesúhlasia. Úrad špeciálnej prokuratúry chce rušiť aj Republika.
Téma zrušenia či zachovania špeciálnej prokuratúry sa po voľbách môže stať kľúčovou pre povolebné dohody. PS aj KDH hovoria v tejto súvislosti o červených čiarach. SNS čaká na to, ako voľby dopadnú. Smer a Hlas majú jasno: do chodu špeciálnej prokuratúry zasiahnu.
Zrušenie špeciálnej prokuratúry je pre Progresívne Slovensko červenou čiarou, povedal predseda PS Michal Šimečka v diskusii Rádia Expres a denníka Sme. Pridal sa k nemu aj predseda KDH Milan Majerský – so stranou, ktorá by chcela zrušiť špeciálnu prokuratúru, by do vlády nešli.
Kandidát Demokratov Juraj Šeliga podal trestné oznámenie pre používanie paragrafu 363, má podozrenia z „krivenia spravodlivosti“ na generálnej prokuratúre. „Paragraf sa používa tak, ako to zákon nepredpokladá,“ tvrdí.
Poslanec Juraj Šeliga (Demokrati) označil ústavnú žalobu na prezidentku za hlúposť. „Je to pokus prekryť zlyhania generálneho prokurátora Žilinku a viac ako 20 obvinených a odsúdených nominantov strany Smer,“ reagoval.
Prezidentská kancelária označila dnešnú Ficovu tlačovku za jeho predvolebnú kampaň. „Je to iba jedno z ďalších klamstiev Roberta Fica, pre ktoré na neho prezidentka prednedávnom podala žalobu a ktoré potvrdzuje, kam je až schopný zájsť kvôli mobilizácii svojich voličov,“ reagoval komunikačný odbor Prezidentského paláca.
Smer po voľbách a ustanovujúcej schôdzi nového parlamentu podá obžalobu na prezidentku Zuzanu Čaputovú. Robert Fico ju viní z porušenia ústavy, ktorého sa údajne podľa interpretácie Smeru dopustila stretnutím s Marošom Žilinkom koncom augusta 2021. Prezidentka sa podľa Žilinku na schôdzke pýtala na obvinenie bývalého policajného prezidenta Petra Kovaříka.
Ak sa generálny prokurátor rozhodol vzdať funkcie, mal by to hneď oznámiť a nie čakať na to, ako dopadnú voľby, píše Monika Tódová. V Udalostiach týždňa pripomína, že Maroš Žilinka oznámil, že pre útoky voči jeho osobe – teda kritike jeho rozhodnutí – rozmýšľa o veciach, na ktoré by „za normálnych okolností ani nepomyslel“.
Hlas sa podľa Petra Pellegriniho nebráni reforme prokuratúry či zrušeniu špeciálnej prokuratúry, ak odborníci povedia, že nie je potrebné, aby bola oddelená od generálnej prokuratúry. PS je za jej zachovanie, navrhuje prebudovanie generálnej prokuratúry, aby nebola monopolizovaná.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka nebude osobne konať v prípade, ak by si jeho priateľ Michal Gučík, ktorý je obvinený v rámci akcie Vírus, požiadal o uplatnenie paragrafu 363. Informovala o tom hovorkyňa prokuratúry Zuzana Drobová.
Odvolací proces v prípade Dušana Dědečka bude 12. októbra. Dědeček šoféroval opitý, zabil piatich ľudí na zastávke Zochova v Bratislave a pôvodne dostal 15-ročný trest, ktorý akceptoval. Pokyn na odvolanie dal generálny prokurátor Maroš Žilinka.
Video: Generálny prokurátor Maroš Žilinka sa sťažuje na účelové útoky pre rozhodnutia podľa paragrafu 363. Pustil sa preto aj do kritiky prezidentky. Viaceré sporné uznesenia však stále nevysvetlil a osobne s novinármi nekomunikuje.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka tvrdí, že Michala Gučíka nevidel viac ako tri roky, s podnikateľom vraj nie je v žiadnom kontakte. Reagoval tak na dnešné obvinenie Gučíka v rámci akcie Vírus. Podnikateľ je osobným priateľom Žilinku. (aktuality)
Neobyčajný úradník Žilinka požaduje úctu a uteká pred novinármi, píše v Newsfiltri Monika Tódová. „V tejto chvíli nemôžeme vylúčiť ani možnosť, že Žilinka tlak spojený s funkciou nezvláda a jeho nejasné stanoviská a náznaky v skutočnosti nič neznamenajú. Už len to, že nás necháva takto hádať, je dôkazom jeho nezrelosti.“
Generálny prokurátor Maroš Žilinka poprel kandidatúru na prezidenta. Dnes avizoval, že čoskoro oznámi svoje osobné rozhodnutie, neuviedol však, čoho sa má týkať. Na Facebooku píše, že kandidatúru už v minulosti jasne odmietol.
Prezidentka reaguje na tlačovku Maroša Žilinku a tvrdí, že jej ide len o vyriešenie sporných ústavnoprávnych otázok bez ohľadu na osobu generálneho prokurátora. „Slová Maroša Žilinku o dlhodobom zneisťovaní verejnosti o zákonnosti jeho postupu zo strany prezidentky nemajú s realitou nič spoločné,“ odkazuje.
O prípadnej prezidentskej kandidatúre Maroša Žilinku za prezidenta sa špekuluje už mesiace. Prieskum z apríla ukázal, že v súboji s Ivanom Korčokom by jasne prehral. V minulosti Žilinka popieral, že by chcel kandidovať, teraz však hovorí, že uvažuje „o tom, o čom by inak neuvažoval“.
Juraj Šeliga vyzval generálneho prokurátora, aby sa vzdal funkcie, a pýta sa, či pre kandidatúru dnes Maroš Žilinka útočil na prezidentku. „Počuli sme 45 minút prúd slov, ľutovanie, plakanie, ale veľa nového sme sa nedozvedeli,“ komentoval kandidát Demokratov výstup generálneho prokurátora.
Maroš Žilinka ani po doplňujúcich otázkach nepovedal, či sa jeho zásadné rozhodnutie týka prezidentských volieb. Vysvetlenie sľubuje v dohľadnom čase. Od Petra Pellegriniho si už vypočul, že by teraz kandidovať nemal a má dokončiť volebné obdobie do roku 2027.
Peter Pellegrini si myslí, že Maroš Žilinka by mal zostať generálnym prokurátorom celé funkčné obdobie. „To, čo myslel svojím vyhlásením, naozaj netuším, evidujem, že raz už na svojich sociálnych sieťach vylúčil svoju kandidatúru za prezidenta a osobne si aj myslím, že by mal zostať generálnym prokurátorom plné volebné obdobie,” povedal.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka avizuje zásadné rozhodnutie. „Útoky proti mojej osobe, prakticky denné, ma primali k tomu, aby som uvažoval o tom, čo by som neuvažoval,“ povedal s tým, že o zámere už informoval aj rodinu. Čo konkrétne myslel a či nejde o prezidentskú kandidatúru, nevysvetlil.
Maroš Žilinka si stojí za každým rozhodnutím v súvislosti s paragrafom 363. „Aj na smrteľnej posteli si stáť budem… Budem za ne zodpovedať, aj keby ma mali ukrižovať,“ vyhlásil. Dodal, že nikdy v prípadoch nerozhodoval „s ohľadom na meno či status obvineného“.
Maroš Žilinka považuje za zosmiešňovanie a dehonestovanie úradu generálneho prokurátora aj prezidenta, ak sa na Kremnických gagoch diskutuje o tom, či sa podá disciplinárny návrh na generálneho prokurátora. Prezidentka sa na festivale zúčastnila debaty s Braňom Závodským a Ivetou Radičovou.