Rezorty životného prostredia a pôdohospodárstva nepodpísali do 1. apríla 2024 delimitačné protokoly o spravovaní lesov a nehnuteľností, ktoré prešli v rámci zonácie Veľkej Fatry a Slovenského krasu spod štátnych lesov do správy národných parkov, hoci to vyžaduje zákon.

Najvýraznejší rast ziskov si vlani pripísali stavbári zo Strabagu, výrobcovia dámskych hygienických vložiek z Gemera či bytčianski výrobcovia nakladacích plošín pre nákladiaky. Najviac si pohoršili štátne lesy, plynárenská firma eustream či Železiarne Podbrezová.

Pre lesnú kalamitu obrovských rozmerov zasadalo v Čiernom Balogu mimoriadne obecné zastupiteľstvo. Ťažba dreva v zničenom lese spôsobí aj čiastočnú uzáveru lesníckeho skanzenu vo Vydrovskej doline a zasiahne aj do premávky známej Čiernohronskej železničky.

Kalamita v okolí Čierneho Balogu. Foto – Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

Nový vládny Národný lesnícky program chce prírode blízku ťažbu rozšíriť z 5 percent až na štvrtinu domácich lesov. Vláda však zároveň bez diskusie s ochranármi spúšťa masívnu ťažbu na Horehroní s holinami až na tisícke hektárov.

Vláda sa chystá na vyhlásenie mimoriadnej situácie pre premnožené lykožrúty na Horehroní. Týkala by sa okresu Brezno, stav lesov je tam podľa vlády kritický. Poškodené sú smrečiny, ktoré v minulosti hromadne vysadili lesníci. Tie však nie sú odolné voči suchám spôsobeným klimatickou krízou.

Časy, keď sa ochranári priväzovali reťazami o stromy, sa vracajú, píše Zelený newsfilter. Z lokalít, ktoré patria medzi klenoty slovenskej prírody, prichádzajú alarmujúce správy a zábery. Obnoviť zdevastované lesy po takejto ťažbe dreva potrvá desaťročia.

Ťažba v chránených lokalitách vo Vysokých Tatrách. Koláž N, foto - My sme les

Firemný newsfilter: Kolumbijčania v slovenskej čokoláde, nové zlato pri Žiari a prichádza Křetínskeho potravinový e-shop

  • Chemosvit vidí nový biznis v inovatívnej recyklácii plastov
  • Štátne lesy po nástupe novej vlády pomenili obchod s drevom
  • V Partizánskom rastie najväčšia slovenská fabrika na zdravotnícke potreby

Do vedenia Lesov SR prišiel po voľbách aj bývalý poslanecký asistent Borisa Kollára a pôdohospodársky expert Sme rodina Ján Mizerák. Ochranári aj vedci mu v minulosti vyčítali, že po veľkej veternej kalamite pred 20 rokmi nepočúval expertov a bol za výrub aj v najprísnejšie chránených častiach Tatier.

Väčšina drevárov si napriek obavám udržala objemy dreva od štátnych lesov, no podnik im skrátil zmluvy, takže sa obávajú neskoršieho nedostatku suroviny. Medzi top zákazníkov Lesov SR navyše prenikli nové priekupnícke firmy na úkor niektorých fabrík.

Slovenskí drevári sa obávajú možných presunov štátneho dreva na priekupníkov s kontaktmi na novú vládnu koalíciu, tak ako sa to dialo aj za minulých vlád Smeru a SNS. Štátne Lesy SR totiž meškajú s podpisom zmlúv s fabrikami na tohtoročné dodávky dreva.

Ani Šumava zatiaľ nespĺňa kritériá, na rozdiel od Malej Fatry ju nerušia, ale budujú, vraví riaditeľ národného parku Pavel Hubený. Obce v jeho okolí teraz podľa neho živí turistický ruch, Šumavu ročne navštívia dva milióny ľudí.

Plešné jazero, Šumava. Foto – Soňa Mäkká

Eurokomisia navrhla zákon o monitorovaní lesov, ktorý by mal prispieť k ich lepšej odolnosti proti cezhraničným hrozbám, akými sú škodce, suchá a požiare. Krajiny by podľa neho zhromažďovali detailné informácie o lesoch vrátane toho, aké druhy stromov v nich rastú, či ide o pralesy a chránené lesy, objem odumretého dreva či ročné prírastky.

Dočasnými šéfmi podnikov v rezorte pôdohospodárstva sa stali ich bývalí zamestnanci. Juraj Šustek riadil v Hydromelioráciách odbor investičných činností, Vladimír Šak bol v Závodisku vedúcim úseku dostihovej prevádzky a Marta Dianová riadila v podniku Plemenárske služby úsek plemenárskej biológie.

Nový riaditeľ štátnych Lesov SR Ivan Danček hovorí, že chce znižovať vývoz dreva do cudziny a rozširovať prírode blízke spôsoby ťažby. Za minulej vlády OĽaNO ho v Lesoch SR preradili na nižšiu pozíciu. Prečo ho teraz zasa povýšil Smer, nevie. V politike nepôsobil.

V tento deň pred 19 rokmi víchrica zničila v Tatrách tisíce hektárov lesa. V archívnej reportáži opisujeme, ako ochranári bránili vývozu dreva vlastnými telami, aby sa monokultúry mohli premeniť na pestrý a odolný les. Ťažbe napokon zabránila úradníčka, ktorú to stálo miesto.

Tichá dolina. Foto – Soňa Mäkká

Ochranárska kariéra odvolaného riaditeľa TANAP-u Pavla Majka sa začala strážením hniezd dravcov a zachraňovaním vydry na cestách. Po odbočke k obchodovaniu s drevom a organizovaniu poľovačiek brzdil v Tatrách developerov a výrazne prispel k tomu, že TANAP má najviac chránených území zo všetkých národných parkov.

Odvolaný riaditeľ TANAP-u Pavol Majko ešte nevie, čo bude ďalej robiť. Najprv si chce dať do poriadku zdravie. „Príjemne ma však prekvapilo množstvo pracovných ponúk, ktoré som dostal, hoci možno niektoré boli zo súcitu.“

Pavol Majko, riaditeľ Správy Tatranského národného parku. Foto – Soňa Mäkká

Lesníci robia na priechode Donovaly mimoriadny výrub nebezpečných stromov. Na zaistenie bezpečnosti premávky je podľa nich potrebný výrub na vzdialenosť 25 až 30 metrov od okrajov cesty. Treba rátať s dopravnými obmedzeniami.

Školiteľ Miroslava Suju Jaroslav Šálka z Technickej univerzity vo Zvolene hovorí, že nie je členom hnutia Republika. Za hnutie v komunálnych voľbách vraj kandidoval len preto, lebo sa už nedalo zbierať podpisy na nezávislú kandidatúru. „Moja kandidatúra v komunálnych voľbách nijako nesúvisí s tým, že Dr. Suja ako podpredseda hnutia Republika je externým doktorandom na katedre a ja som vedúcim jeho dizertačnej práce.“

Miroslav Suja z hnutia Republika, ktorý vyštudoval telesnú výchovu, bude končiť doktorandské štúdium na lesníckej fakulte vo Zvolene. Nemá pritom žiadny výskum a je len jedným zo spoluautorov prác svojho poslaneckého asistenta. Prorektor, ktorý je jeho školiteľom, kandidoval za Republiku v komunálnych voľbách.

Miroslav Suja. Foto - TASR

Vybrali sme sa do zvyšku čierneho jedľového pralesa v Lomnistej doline v Nízkych Tatrách. Keď na územie dnešného Slovenska prišli Rimania, nazvali takéto lesy silva nigra. Jedľa v minulosti tvorila odhadom 40 percent našich lesov, no lesníci ju z ekonomických dôvodov nahradili smrekom.

V pralese Obrštín v Nízkych Tatrách. Foto – Soňa Mäkká

Parlament schválil zákon o niektorých vzťahoch súvisiacich s nájmom majetku štátu, ktorý mal previesť štátnu Rainerovu útulňu na chatára Petra Petrasa ml. Zároveň však schválil pozmeňujúci návrh, podľa ktorého sa nemení vlastníctvo útulne, len sa umožní opakovane uzatvárať nájomná zmluva s doterajším nájomcom na 15 rokov bez nutnosti robiť súťaž.

Lesníci navrhujú, aby bolo 10 % slovenských lesov v bezzásahovom režime, ochranári súhlasia. Ďalších 10 % majú podľa ich predstáv tvoriť plantáže rýchlorastúcich drevín a na zvyšných 80 % by sa hospodárilo prírode blízkymi spôsobmi.

Poslanci neschválili novelu, ktorá by zvrátila prebiehajúcu reformu národných parkov a ohrozila podanie 3. žiadosti o peniaze z Plánu obnovy v sume 815 miliónov eur. S novelou prišli poslanci Tomáš Taraba, Filip a Štefan Kuffa.

Poslanec Filip Kuffa predložil do parlamentu dva pozmeňujúce návrhy k vlastnej novele zákona o ochrane prírody, ktorá je aktuálne v druhom čítaní. Ak by sa zákon schválil, zvrátil by prebiehajúcu reformu národných parkov, zablokoval vyhlasovanie zonácií a európskych chránených území a ohrozil by podanie 3. žiadosti o peniaze z plánu obnovy v sume 800 miliónov eur.

Strážcovia prírody protestujú proti tomu, aby ich namiesto správ chránených území riadila inšpekcia životného prostredia a aby sa venovali najmä vyberaniu pokút. Pozmeňujúci návrh, ktorý novelizuje zákon o ochrane prírody, predložila Anna Zemanová (SaS) k návrhu zákona o turistických trasách, ktorý je teraz v druhom čítaní.

Súčasné zákony umožňujú prideľovať poľovné revíry bez súťaže vybraným ľuďom, upozorňuje Najvyšší kontrolný úrad. Problémom boli podľa úradu aj predaje odstrelu zveri na dlhé obdobia, tie však vláda po voľbách 2020 zastavila.

Vzácne kone ostávajú na Muránskej planine, ministri sa dohodli na riešení. Prevoz do Topoľčianok by im mohol spôsobiť zranenia, museli by sa prispôsobiť aj výraznej zmene nadmorskej výšky. Navyše by ich chovali v maštaliach.

Minister životného prostredia Budaj rokoval s ministrom pôdohospodárstva Vlčanom o presune koní plemena norik z Muránskej planiny do Národného žrebčína v Topoľčiankach. Ten včera ohlásili pôdohospodári s odôvodnením, že sa s druhým rezortom nedohodli na pokračovaní starostlivosti o kone. K dohode zatiaľ neprišlo.

Rezort pôdohospodárstva presúva 43 koní plemena norik z Muránskej planiny do Národného žrebčína v Topoľčiankach. Tvrdí, že envirorezort neprevzal po spustení reformy národných parkov od štátnych lesníkov kone ani personál a nedošlo k podpisu dohody, ktorá by umožnila podniku Lesy SR využívať pozemky a stavby na Veľkej lúke.

Vranovská celulózka Bukóza znížila výrobu na 60 percent. Jednu z najväčších východoslovenských fabrík ťaží to, že ceny papiera a dopyt po ňom už klesajú, no energie i vstupné drevo sú stále drahé. Recesiu na trhu potvrdzuje aj ružomberská celulózka Mondi SCP.

Obce v susedstve národných parkov môžu po schválení zonácií a zmene kategórie lesov prísť o dane z lesných pozemkov. Ministerstvo im neponúka priamu kompenzáciu v plnej výške, ale dotačný program cez Environmentálny fond. Kritizujú to aj starostovia, ktorí nechcú developerov a drevorubačov v lesoch.

Štátny podnik Vojenské lesy a majetky SR sprístupnil online dáta o ťažbe, zásobách a pohybe dreva. Dáta sledujú od roku 2005, doteraz však boli verejnosti neprístupné.

Mestské lesy Banská Bystrica ponúkli Národnému parku Veľká Fatra do bezzásahovej zóny viac ako 500 hektárov lesov, za čo by im štát vyplácal finančnú náhradu. Žiadajú však zachovanie poľovníctva a starostlivosť o vodný žľab Rakytovo.

Veľká Fatra, vodný žľab Rakytovo pri Hornom Harmanci. Foto – Soňa Mäkká

Bratislavský samosprávny kraj chce viesť trasu obchvatu Svätého Jura cez rezerváciu Šúr s najvyšším stupňom ochrany a medzinárodne významnú mokraď. Ide pritom o lokalitu unikátnu v celej strednej Európe.

Šúr. Foto – Soňa Mäkká

Lesy SR obhajujú zvýšené ceny dreva nastavené na prvý štvrťrok, ktoré kritizovali jeho spracovatelia. Štátny podnik tvrdí, že pri tvorbe cenníkov zohľadňuje aktuálnu trhovú situáciu v obchode s drevom.

Spracovatelia dreva kritizujú zvýšenie cien listnatého dreva o desiatky percent, ktoré im oznámil podnik Lesy SR. Upozornili na možnosť dočasného obmedzenia odberu dreva aj odstávky niektorých prevádzok, ktoré budú musieť zamestnancov prepúšťať.

Štátne Lesy SR za tento rok vykážu rekordný zisk 30 miliónov eur, teda dvojnásobok doterajšieho rekordu. Podľa ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana sa to podarilo preto, že po zvýšení platov radoví lesníci prestali brať úplatky od odberateľov dreva za jeho preraďovanie do nižších kvalitatívnych tried.

Zatiaľ čo vo väčšine lesov je jedľa na ústupe, v najväčšom slovenskom pralese Stužica sa jej darí a časom tam vzniknú rozsiahle čisto jedľové lesy. Tento zaujímavý fenomén je možný aj vďaka tomu, že sa územie chráni v pomerne veľkom celku.

Jedľovo-bukový prales v Stužici. Foto – Soňa Mäkká

Stužica na slovensko-ukrajinsko-poľskej hranici je najväčším slovenským pralesom, ktorý je zapísaný aj v Zozname svetového dedičstva UNESCO. Nevyrúbali ho aj vďaka tomu, že postupne ležal v štyroch rôznych štátoch.

Prales Stužica. Foto – Soňa Mäkká

V Tichej doline rastie na miestach bývalej kalamity pestrý les z jarabiny, jedle, smreka a javora. Ak doň nikto nebude zasahovať, o približne 250 rokov bude zo smrekovej monokultúry regulárny prales.

Limbový prales v Tichej doline. Foto – Soňa Mäkká

V Tichej doline už rastie prales. Je to tak vďaka kalamite, vďaka občanom a jednej odvážnej úradníčke, píše v reportáži Soňa Mäkká. Keď tam víchrica vyvrátila celé stráne smrekových lesov, ochranári vedeli, že je to najlepšie riešenie, aby sa monokultúry premenili na pestrý a odolnejší les. Odvozu dreva bránili vlastným telom. Ťažbu napokon zastavila úradníčka, ktorú to stálo miesto.

Tichá dolina. Foto – Soňa Mäkká

Národný park Slovenský raj spustil predaj palivového dreva obyvateľom obcí, ktoré ležia na území parku. Predávajú im bukové a smrekové drevo z  prerezávania mladých lesných porastov a zo spracovania kalamity.

Štátny podnik Lesopoľnohospodársky majetok Ulič sa od začiatku budúceho roka zlúči s podnikom Lesy SR. Ministerstvo pôdohospodárstva chce týmto krokom zachovať pracovné miesta v regióne. (tasr)

Dopyt ľudí po palivovom dreve je o 45 percent vyšší ako v rovnakom období minulého roka, uviedlo ministerstvo pôdohospodárstva s odvolaním na štátne lesy. Drevo je podľa ministerstva predané na 92 percent toho, čo lesy naplánovali.

Štátny podnik Lesy SR spravujúci polovicu slovenských lesov sa stal terčom kybernetického útoku. Systémy má zablokované už od minulej stredy. Nevie robiť elektronické predaje dreva ani predávať palivové drevo malým odberateľom.

K zlému stavu lesných ciest prispieva aj používanie nekvalitnej lesnej techniky. Ak treba stroj často opravovať, lesníci ťažia aj v daždivom období. „Riešením je prenastaviť kritériá pri výbere dodávateľov ťažbových prác nie na princípe najnižšej ceny, ale kvality,“ hovorí lesník Michal Tomčík.

Do údržby lesných ciest sa dlhodobo dostatočne neinvestuje. Voda, ktorá by mala ostať v lese, tak extrémne rýchlo odteká. Podľa lesníka Michala Tomčíka by na najsúrnejšie vodozádržné opatrenia bolo potrebných aspoň 150 miliónov eur. „Je absurdné, že máme k dispozícii miliardy v rôznych operačných programoch a v rôznych rezortoch a nie sme schopní ich efektívne vyčerpať s pozitívnym dosahom na krajinu.“

Lesná cesta. Foto – Soňa Mäkká

Drevárske firmy vyzvali štátne Lesy SR, aby znížili ceny dreva. Sťažujú sa, že surovina je najdrahšia za tri roky, kým ceny reziva už minulý mesiac klesli. Tiež sa dožadujú, aby vláda dovolila páliť len drevo, ktoré sa nedá využiť na výrobu.

Lesy SR nevyvážajú do zahraničia žiadne palivové drevo ani štiepku, ubezpečuje ministerstvo pôdohospodárstva v reakcii na šéfa envirorezortu Jána Budaja, ktorý volá po regulácii vývozu dreva zo Slovenska. V čase energetickej krízy totiž očakáva zvýšený záujem o palivové drevo.

Nové na Dennikn.sk

08:47Popularizátor vedy Brian Cox: Vesmír nemusíme chápať a je to úplne v poriadku 08:10Vojna je nevyprovokovaná, Krym a Donbas patria Ukrajine. Na čom sa Fico zhodol s ukrajinským premiérom v Michalovciach 07:32Priateľka o mne nepovedala svojim deťom ani rodičom. Čo ak sa za mňa hanbí, lebo som o dosť mladší? 07:04Ráno s NHL: Nemcova prvá bitka bola zvláštna. Zámienkou bol Matthews, ktorému nič závažné nespravil 06:22Ekonomický newsfilter: Fico už zmrazenie európskych peňazí zjavne berie ako istú vecVčera 20:50Úpadok chromozómu YVčera 20:42Ako to číta Ivan Mikloš: Európska ekonomika sa nachádza medzi dvoma mlynskými kameňmi – USA a ČínouVčera 20:38Úroky na hypotéky starších bytov raz budú drahšie ako pri novostavbách, hovorí šéf Alto Real EstateVčera 20:28Keď počujem, že dieťa je dobré, lebo sa hrá samo v kúte, začnú mi blikať všetky kontrolky, vraví psychoterapeut VyskočilVčera 20:19Analytik Pavol Kosnáč: Keď pri polarizácii zájdete priďaleko, môže sa vám to vymknúť spod kontrolyVčera 19:22Newsfilter: Robert Fico točí svoje videá tak, aby sa nejaká vražda naozaj stalaVčera 18:49Graf dňa: Česko je v krotení inflácie najďalej z krajín V4Včera 18:08Penta ukázala detaily prvej školy v Boroch. Bude súkromná, no má byť dostupná aj pre bežné rodinyVčera 18:06Je to ako seriál Succession? Najbohatší muž na svete Bernard Arnault nehovorí o tom, kto povedie firmu po jeho smrtiVčera 18:05Ublížil sebe, hovorí vicestarostka Petržalky o mestskom poslancovi, ktorý písal e-mail v jej meneVčera 18:01Koaliční poslanci pri kultúrnych zákonoch cúvli, ale kľúčové rozhodnutie o FPU ešte len prídeVčera 17:45Európska komisia poslala vláde netradične ostrý list. Pýta sa na odstavenie prokurátorov (+ celý list)Včera 17:44Novú migračnú politiku EÚ kritizuje slovenská vláda aj europoslanciVčera 17:14Zelenskyj pripúšťa najhoršiu možnosť. Bez americkej pomoci môže Ukrajina prehrať vojnu, tvrdíVčera 17:10Premiér dnes hovorí o tragédii na Ukrajine, v januári si vojnu v Kyjive nevšímalVčera 17:05Prieskumy ukazujú, že dokonca aj Rusi lojálni voči moci chcú iného prezidenta, ako je PutinVčera 16:59Shooty: Regionálne lúpežníctvoVčera 16:54McDonald’s, kantíny aj bratislavské burgery Roxor ukazujú, ako sa gastrobiznis vytiahol z krízyVčera 15:51Jean-Michel Jarre: Koncert v Bratislave bude ako zatmenie slnka, niečo, čo sa dá vidieť raz za časVčera 15:15Fico sa obáva, že zavraždia vládneho politika. Nenávisť vidí len u opozičných politikovVčera 15:07Čierne stavby postavené do apríla dostali amnestiuVčera 14:47Začal sa súdny proces v kauze Bonaparte, kde si roky od daňového podvodníka prenajímal byt aj premiér FicoVčera 14:44Vývoj bojov (777. deň): V Rusku sa hovorí o ďalšej mobilizácii 300-tisíc vojakov, ktorí by mohli zaútočiť na CharkivVčera 13:49Zaspali sme, česká Vysočina má so 700 kilometrov vzdialenou Ukrajinou lepšiu spoluprácu než Slovensko, vraví expertVčera 13:41Kuffu usvedčilo z letu vrtuľníkom ponad chránené lesy video. Zahmlieva o lete a aj o orloch