Lesy SR

Školiteľ Miroslava Suju Jaroslav Šálka z Technickej univerzity vo Zvolene hovorí, že nie je členom hnutia Republika. Za hnutie v komunálnych voľbách vraj kandidoval len preto, lebo sa už nedalo zbierať podpisy na nezávislú kandidatúru. „Moja kandidatúra v komunálnych voľbách nijako nesúvisí s tým, že Dr. Suja ako podpredseda hnutia Republika je externým doktorandom na katedre a ja som vedúcim jeho dizertačnej práce.“

Vybrali sme sa do zvyšku čierneho jedľového pralesa v Lomnistej doline v Nízkych Tatrách. Keď na územie dnešného Slovenska prišli Rimania, nazvali takéto lesy silva nigra. Jedľa v minulosti tvorila odhadom 40 percent našich lesov, no lesníci ju z ekonomických dôvodov nahradili smrekom.

Parlament schválil zákon o niektorých vzťahoch súvisiacich s nájmom majetku štátu, ktorý mal previesť štátnu Rainerovu útulňu na chatára Petra Petrasa ml. Zároveň však schválil pozmeňujúci návrh, podľa ktorého sa nemení vlastníctvo útulne, len sa umožní opakovane uzatvárať nájomná zmluva s doterajším nájomcom na 15 rokov bez nutnosti robiť súťaž.

Lesníci navrhujú, aby bolo 10 % slovenských lesov v bezzásahovom režime, ochranári súhlasia. Ďalších 10 % majú podľa ich predstáv tvoriť plantáže rýchlorastúcich drevín a na zvyšných 80 % by sa hospodárilo prírode blízkymi spôsobmi.

Strážcovia prírody protestujú proti tomu, aby ich namiesto správ chránených území riadila inšpekcia životného prostredia a aby sa venovali najmä vyberaniu pokút. Pozmeňujúci návrh, ktorý novelizuje zákon o ochrane prírody, predložila Anna Zemanová (SaS) k návrhu zákona o turistických trasách, ktorý je teraz v druhom čítaní.

Súčasné zákony umožňujú prideľovať poľovné revíry bez súťaže vybraným ľuďom, upozorňuje Najvyšší kontrolný úrad. Problémom boli podľa úradu aj predaje odstrelu zveri na dlhé obdobia, tie však vláda po voľbách 2020 zastavila.

Vzácne kone ostávajú na Muránskej planine, ministri sa dohodli na riešení. Prevoz do Topoľčianok by im mohol spôsobiť zranenia, museli by sa prispôsobiť aj výraznej zmene nadmorskej výšky. Navyše by ich chovali v maštaliach.

Minister životného prostredia Budaj rokoval s ministrom pôdohospodárstva Vlčanom o presune koní plemena norik z Muránskej planiny do Národného žrebčína v Topoľčiankach. Ten včera ohlásili pôdohospodári s odôvodnením, že sa s druhým rezortom nedohodli na pokračovaní starostlivosti o kone. K dohode zatiaľ neprišlo.

Rezort pôdohospodárstva presúva 43 koní plemena norik z Muránskej planiny do Národného žrebčína v Topoľčiankach. Tvrdí, že envirorezort neprevzal po spustení reformy národných parkov od štátnych lesníkov kone ani personál a nedošlo k podpisu dohody, ktorá by umožnila podniku Lesy SR využívať pozemky a stavby na Veľkej lúke.

Vranovská celulózka Bukóza znížila výrobu na 60 percent. Jednu z najväčších východoslovenských fabrík ťaží to, že ceny papiera a dopyt po ňom už klesajú, no energie i vstupné drevo sú stále drahé. Recesiu na trhu potvrdzuje aj ružomberská celulózka Mondi SCP.

Štátny podnik Vojenské lesy a majetky SR sprístupnil online dáta o ťažbe, zásobách a pohybe dreva. Dáta sledujú od roku 2005, doteraz však boli verejnosti neprístupné.

Mestské lesy Banská Bystrica ponúkli Národnému parku Veľká Fatra do bezzásahovej zóny viac ako 500 hektárov lesov, za čo by im štát vyplácal finančnú náhradu. Žiadajú však zachovanie poľovníctva a starostlivosť o vodný žľab Rakytovo.

Lesy SR obhajujú zvýšené ceny dreva nastavené na prvý štvrťrok, ktoré kritizovali jeho spracovatelia. Štátny podnik tvrdí, že pri tvorbe cenníkov zohľadňuje aktuálnu trhovú situáciu v obchode s drevom.

Spracovatelia dreva kritizujú zvýšenie cien listnatého dreva o desiatky percent, ktoré im oznámil podnik Lesy SR. Upozornili na možnosť dočasného obmedzenia odberu dreva aj odstávky niektorých prevádzok, ktoré budú musieť zamestnancov prepúšťať.

Štátne Lesy SR za tento rok vykážu rekordný zisk 30 miliónov eur, teda dvojnásobok doterajšieho rekordu. Podľa ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana sa to podarilo preto, že po zvýšení platov radoví lesníci prestali brať úplatky od odberateľov dreva za jeho preraďovanie do nižších kvalitatívnych tried.

Zatiaľ čo vo väčšine lesov je jedľa na ústupe, v najväčšom slovenskom pralese Stužica sa jej darí a časom tam vzniknú rozsiahle čisto jedľové lesy. Tento zaujímavý fenomén je možný aj vďaka tomu, že sa územie chráni v pomerne veľkom celku.

Stužica na slovensko-ukrajinsko-poľskej hranici je najväčším slovenským pralesom, ktorý je zapísaný aj v Zozname svetového dedičstva UNESCO. Nevyrúbali ho aj vďaka tomu, že postupne ležal v štyroch rôznych štátoch.

V Tichej doline rastie na miestach bývalej kalamity pestrý les z jarabiny, jedle, smreka a javora. Ak doň nikto nebude zasahovať, o približne 250 rokov bude zo smrekovej monokultúry regulárny prales.

V Tichej doline už rastie prales. Je to tak vďaka kalamite, vďaka občanom a jednej odvážnej úradníčke, píše v reportáži Soňa Mäkká. Keď tam víchrica vyvrátila celé stráne smrekových lesov, ochranári vedeli, že je to najlepšie riešenie, aby sa monokultúry premenili na pestrý a odolnejší les. Odvozu dreva bránili vlastným telom. Ťažbu napokon zastavila úradníčka, ktorú to stálo miesto.

Národný park Slovenský raj spustil predaj palivového dreva obyvateľom obcí, ktoré ležia na území parku. Predávajú im bukové a smrekové drevo z  prerezávania mladých lesných porastov a zo spracovania kalamity.

Štátny podnik Lesopoľnohospodársky majetok Ulič sa od začiatku budúceho roka zlúči s podnikom Lesy SR. Ministerstvo pôdohospodárstva chce týmto krokom zachovať pracovné miesta v regióne. (tasr)

Dopyt ľudí po palivovom dreve je o 45 percent vyšší ako v rovnakom období minulého roka, uviedlo ministerstvo pôdohospodárstva s odvolaním na štátne lesy. Drevo je podľa ministerstva predané na 92 percent toho, čo lesy naplánovali.

K zlému stavu lesných ciest prispieva aj používanie nekvalitnej lesnej techniky. Ak treba stroj často opravovať, lesníci ťažia aj v daždivom období. „Riešením je prenastaviť kritériá pri výbere dodávateľov ťažbových prác nie na princípe najnižšej ceny, ale kvality,“ hovorí lesník Michal Tomčík.

Do údržby lesných ciest sa dlhodobo dostatočne neinvestuje. Voda, ktorá by mala ostať v lese, tak extrémne rýchlo odteká. Podľa lesníka Michala Tomčíka by na najsúrnejšie vodozádržné opatrenia bolo potrebných aspoň 150 miliónov eur. „Je absurdné, že máme k dispozícii miliardy v rôznych operačných programoch a v rôznych rezortoch a nie sme schopní ich efektívne vyčerpať s pozitívnym dosahom na krajinu.“

Drevárske firmy vyzvali štátne Lesy SR, aby znížili ceny dreva. Sťažujú sa, že surovina je najdrahšia za tri roky, kým ceny reziva už minulý mesiac klesli. Tiež sa dožadujú, aby vláda dovolila páliť len drevo, ktoré sa nedá využiť na výrobu.

Lesy SR nevyvážajú do zahraničia žiadne palivové drevo ani štiepku, ubezpečuje ministerstvo pôdohospodárstva v reakcii na šéfa envirorezortu Jána Budaja, ktorý volá po regulácii vývozu dreva zo Slovenska. V čase energetickej krízy totiž očakáva zvýšený záujem o palivové drevo.

Nový riaditeľ Lesov SR Ján Marhefka hovorí, že je ochotný vzdať sa vysokého odstupného, ktoré má dostať od Správy Tatranského národného parku. Počká však na ukončenie konaní, ktoré v tejto veci vedie prokuratúra aj Najvyšší kontrolný úrad.

Minister Vlčan hovorí, že kolektívna zmluva, ktorú podpísal nový riaditeľ Lesov SR v Štátnych lesoch TANAP-u, bola v súlade so zákonom. „Po tom, čo sme sa dozvedeli, že sú pochybnosti o podpise kolektívnej zmluvy, sme ju nechali preveriť. Naši právnici nenašli žiadne pochybenie zákona.“

Vlčan berie lesy ľuďom a vracia lesníkom, píše Juraj Javorský po výbere Jána Marhefku na čelo Lesov SR. „Vlčan sa postaral o to, aby Vigoda a celý jeho progresívny prístup skončili. Naopak, minister vyrúbal cestičku pre manažéra, ktorý reformu využil na svoj vlastný prospech.“

Nadácia Zastavme korupciu označila za klamstvo tvrdenie ministerstva pôdohospodárstva, že kandidátom na riaditeľa Lesov SR nekládli pri verejnom vypočutí otázky. „Túto možnosť sme využili pri všetkých troch kandidátoch. Je to zdokladované záznamom z vypočutia.“

Agrorezort nepovažuje za korektné spochybňovať výsledok konkurzu na generálneho riaditeľa podniku Lesy SR. Reagoval tak na Nadáciu Zastavme korupciu, ktorá vyzvala ministra Vlčana, aby nevymenoval do funkcie šéfa Lesov SR Jána Marhefku.

Nadácia Zastavme korupciu vyzýva ministra Vlčana, aby do funkcie nevymenoval víťaza konkurzu na šéfa Lesov SR Jána Marhefku. Riaditeľka nadácie Zuzana Petková uviedla, že vysoké odstupné, ktoré bývalý riaditeľ Štátnych lesov TANAP-u žiada, ho diskvalifikuje v morálnej rovine.

Zelený newsfilter: Čo by sa stalo, keby sa miliarda eur na rodinný balíček použila radšej na tepelné čerpadlá.

• Následky energetickej krízy podľa šéfa IEA: Úspornejšie autá a investície do atómovej energie.
• Od nového šéfa Lesov SR závisí aj dokončenie reformy národných parkov.

Správa TANAP-u podáva podnet na prokuratúru pre vysoké odstupné bývalému riaditeľovi Štátnych lesov TANAP-u Jánovi Marhefkovi a jeho námestníkovi Jánovi Andrášovi. Marhefka medzičasom vyhral konkurz na riaditeľa Lesov SR. Do funkcie ho ešte musí vymenovať minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan.

Lesy SR bojujú s krádežami dreva z odvozných miest v lese. Príčinou je podľa končiaceho riaditeľa štátneho podniku Mateja Vigodu vojna na Ukrajine, ktorá enormne zvýšila dopyt po palivovom dreve aj guľatine. „V dvoch prípadoch sme prichytili páchateľov pri čine, išlo o kamionistov z Poľska,“ hovorí.

Do konkurzu na riaditeľa Lesov SR sa prihlásil aj exšéf štátnych lesov TANAP-u, ktorý zároveň žiada od štátu vysoké odstupné, či bývalý šéf českých štátnych lesov, ktorý by zase rád obmedzil pohyb turistov v lesoch. O budúcom riaditeľovi má rozhodnúť minister pôdohospodárstva.

Štátne Lesy SR hovoria, že skoncovali s podvodnými praktikami zamestnancov pri predaji dreva. Namiesto represie im manažment sľúbil, že usporené peniaze sa využijú aj na zásadné zvýšenie platov. Vlani tak lesy zvýšili zisk z jedného na 12 miliónov eur, ale zdvihli aj výdavky na platy o 17 %.

SaS stojí za svojím členom, dobrovoľným strážcom prírody Miroslavom Martinkom, ktorý zrejme čelí zastrašovaniu. Ochranár vlani pri kontrole odhalil nelegálnu ťažbu dreva. Koncom marca mu zapálili auto.

Poverený riaditeľ štátnych lesov Matej Vigoda odmieta kritiku ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana pre novú nájomnú zmluvu na poľovnícku chatu pri Leviciach, ktorú podpísal s predsedom poľovníckej spoločnosti Čierny vŕšok, stíhaným Norbertom Bödörom.

Odstupné podľa kontroverznej kolektívnej zmluvy v Tatranskom národnom parku zatiaľ žiada jeden z bývalých zamestnancov vo vedúcej pozícii. Štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča pre Denník N povedal, že rezort stále skúma platnosť kolektívnej zmluvy, predbežné indície však naznačujú, že bola uzatvorená v rozpore s platnou legislatívou.