Reforma súdnictva

Dôvodom odchodu sudkyne Eleny Berthotyovej zo súdnej rady sú aj zdravotné komplikácie. „Odchádzam s nádejou, že súdna rada bude dôstojnou a rešpektovanou autoritou pri plnení zverených právomocí,“ uviedla v stanovisku.

Správny súd v Banskej Bystrici má zatiaľ 14 z potrebných 23 sudcov, no už rozbehol svoju činnosť. Situácia na ňom je podľa ministerky Jany Dubovcovej lepšia ako v Bratislave, kde chýba väčší počet sudcov i odborných zamestnancov.

Súdna rada po mesiaci opäť riešila, či Pamela Záleská nepochybila v prípade mafiána Lehela Horvátha. Blízki muža, ktorého prezývajú aj hrobár podsvetia, tvrdili, že sudkyňa neumožnila počas pojednávania v apríli prestávku, aby si Horváth mohol pichnúť inzulín, v dôsledku čoho skolaboval.

Podnikatelia v Bratislave a Košiciach si pre súdnu reformu budú musieť meniť údaje na zmluvách, webe či objednávkach, upozorňuje Slovenská komora daňových poradcov. Okresné súdy sa zmenili na mestské, týka sa to aj registrových súdov.

Nová súdna mapa nestačí, niektorí sudcovia potrebujú kompas, píše v Udalostiach týždňa Zuzana Petková. Otázne podľa nej je, či by justícia nepotrebovala zásadnejšiu personálnu reformu. „Naznačujú to zvláštne rozhodnutia v citlivých kauzách.“

Nová súdna mapa je napriek okresaniu úspechom, píše v Newsfiltri Tomáš Gális. Reforma začala platiť 13 mesiacov po tom, čo ju schválil parlament. „Napriek rozdielom oproti pôvodnému návrhu ide nepochybne o úspech Márie Kolíkovej. Kiežby sme aspoň takú reformu videli aj v iných rezortoch.“

Reforma súdnej mapy prinesie od štvrtka vznik mestských súdov v Bratislave a Košiciach i troch správnych súdov. Na reformu nadväzujú aj investície z plánu obnovy do súdnych budov, ktoré majú priniesť lepšie podmienky pre sudcov a iných pracovníkov aj šetrenie prevádzkových nákladov.

Súdy sú pripravené na zmenu súdnej mapy, ktorá sa má spustiť od júna, i keď problémy zo začiatku treba očakávať, vraví minister spravodlivosti Viliam Karas. Preto už teraz „verejne poprosil o trpezlivosť a porozumenie“. S ďalším odkladom však už minister nepočíta. Pôvodne sa totiž reforma, ktorú presadila ešte Karasova predchodkyňa Mária Kolíková, mala spustiť od januára.

Mária Kolíková odmieta vyjadrenia sudcu Františka Moznera, ktorý tvrdí, že ho disciplinárne stíhajú za kritiku súdnej reformy. Exministerka pripomína, že v siedmich Moznerových prípadoch vrátane nástenkového tendra našli prieťahy.

Transparency zverejnilo svoje nové hodnotenie sudcov okresných súdov. Ako problémový z neho vychádza napríklad súd v Čadci, naopak, medzi najúspešnejšími sudcami v ratingu sú viackrát tí z Rimavskej Soboty.

Prípad bratislavského krajského sudcu Milana Chalupku je prvý v histórii, keď súdna rada žiada odvolanie z funkcie za nevysvetlenie pôvodu majetku. Je za tým zhruba rok dlhé preverovanie jeho majetkových pomerov.

Mária Kolíková spochybňuje postup svojho nástupcu Viliama Karasa, ktorý chcel zvrátiť jej odvolanie jedného z predsedov súdu a teraz si to rozmyslel. „Minister nemôže konať spôsobom, že všetkým chce dať za pravdu. Musí mať jasné vyjadrenia k problémom, preto je minister, nie mediátor ani sudca, ani akademik. Jednoducho minister, politik,“ hovorí Kolíková.

Bilancia roku 2022 v justícii je podobná tej celospoločenskej, hodnotí emeritná sudkyňa a členka súdnej rady Katarína Javorčíková. „Sú zlé aj dobré výsledky a z nich vyplývajúce otvorené otázky aj výzvy. Rozdiel je v tom, že súdna moc si v právnom štáte na rozdiel od politickej moci musí udržať svoju nezávislosť a nestrannosť.“

Mária Kolíková hovorí, že premiér Eduard Heger ju viackrát sklamal – pri súdnej reforme a aj vtedy, keď Igor Matovič blokoval mnohým ministrom rôzne zmeny. „Pri súdnej reforme sa určite dalo urobiť zo strany premiéra viac, mohla prejsť oveľa skôr. Návrhy blokovali minister financií aj Sme rodina a premiér mi v tom nepomohol.“

Viliam Karas poveril plnením úloh predsedníčky Správneho súdu v Bratislave Jeanette Hajdinovú, súčasnú podpredsedníčku Krajského súdu v Bratislave. Minister nevysvetlil svoje rozhodnutie odvolať poverenie pre Evu Behranovú, ktorá uspela v lete vo výberovom konaní.

Sudkyňa Eva Behranová hovorí, že si nie je vedomá žiadnych pochybení, ktoré mohli viesť k jej odvolaniu. Na rozhodnutie ministra spravodlivosti Viliama Karasa zrušiť jej poverenie viesť Správny súd v Bratislave reagovala stručne. „Zrušenie môjho poverenia je jednou z právomocí ministra, ktorú využil.“

Minister spravodlivosti Viliam Karas zrušil poverenie viesť novovznikajúci správny súd v Bratislave úspešnej kandidátke na tento post Eve Behranovej. Pôvodne mali nové správne súdy v Bratislave, Banskej Bystrici a v Košiciach vzniknúť od januára budúceho roka. Odkladom reformy súdnictva sa však oddialil aj ich vznik na jún 2023.

Ústavnoprávny výbor neprerokoval odklad súdnej reformy, ktorý v stredu predložil poslancom minister spravodlivosti Viliam Karas v skrátenom konaní. Výbor nebol uznášaniaschopný. Z 12 členov prišli len štyria – podpredseda Alojz Baránik, Mária Kolíková (obaja SaS), Lukáš Kyselica (OĽaNO) a Juraj Šeliga (Za ľudí).

Poslanci posunuli do druhého čítania návrh o odklade súdnej reformy, ktorý v skrátenom konaní predložil minister spravodlivosti Viliam Karas. Definitívne by mali návrh prerokovať vo štvrtok.

Parlament súhlasil, aby poslanci v skrátenom konaní rokovali o odklade súdnej reformy. Návrh predložil minister spravodlivosti Viliam Karas, ktorý argumentuje, že reforma nie je dostatočne pripravená.

Prezidentka považuje posunutie účinnosti súdnej reformy za potrebné a nevyhnutné. „Minister ma zároveň uistil, že takáto zmena alebo takýto posun v čase a zmena niektorých podmienok nebudú mať žiaden vplyv na čerpanie finančných prostriedkov z fondu obnovy,“ uviedla Zuzana Čaputová po stretnutí s Viliamom Karasom.

Viliam Karas chce zrušiť previerku pre sudcov, ktorí chcú prejsť na správne súdy v Bratislave, B. Bystrici a v Košiciach. Exministerka Mária Kolíková hovorí, že v takom prípade by zriadenie správnych súdov ako nových inštitúcií vlastne stratilo opodstatnenosť.

Súdna rada podporila posunutie účinnosti súdnej mapy, ktoré navrhuje nový minister spravodlivosti Viliam Karas. „Navrhované legislatívne opatrenie sa žiadnym spôsobom netýka zmyslu a podstaty už prijatej reformy a nedotýka sa ani záväzkov, ktoré máme voči EÚ pri čerpaní peňazí z fondu obnovy,“ uviedol predseda rady Ján Mazák.

Ústavný súd posúdi súlad niektorých častí reformy súdnictva s ústavou. Opozičný návrh prijal na ďalšie konanie. Zároveň odmietol návrh v časti namietaných zmien v rámci reformy v samotnej ústave.

Nová súdna mapa by mala byť implementovaná rýchlo a bez zbytočných odkladov, píše organizácia Via Iuris. Minister spravodlivosti Karas avizoval zámer posunúť začiatok účinnosti o päť mesiacov od 1. júna 2023.

Eduard Heger priamo neodpovedá na otázku, či súhlasí s návrhom Viliama Karasa odložiť reformu súdnej mapy. „Predseda vlády sa chce osobne oboznámiť s výsledkami auditu, a preto plánuje v najbližších dňoch stretnutie s ministrom spravodlivosti,“ odkázala hovorkyňa.

Minister Viliam Karas tvrdí, že posunutie novej súdnej mapy o päť mesiacov reformu nezmení a ohrozené vraj nie sú ani peniaze z plánu obnovy.  „Vytvárame si len časový priestor, aby sme mohli pokojne pripraviť nástup novozorganizovaných zväčšených obvodov súdov,“ vyhlásil.

Sudcovská iniciatíva Za otvorenú justíciu (ZOJ) podporuje ministra spravodlivosti Viliama Karasa v jeho zámere navrhnúť odklad reformy súdnej mapy. Iniciatíva to považuje za rozumné riešenie, informovala hovorkyňa iniciatívy a členka súdnej rady Katarína Javorčíková.

Mária Kolíková po odklade súdnej mapy hovorí, že jej reforma bola pripravená na spustenie už od 1. januára. „Beriem rozhodnutie ministra na vedomie a je mi to ľúto,“ povedala.

Súdna mapa sa nezastaví, vyhlásil v rozhovore minister spravodlivosti Viliam Karas. Dodal, že ju bude implementovať v zásade v podobe, ako ju schválil parlament, no s prihliadnutím „na organizačno-technické výzvy“, ktoré sú. Čo to znamená, priamo nevysvetlil. Najskôr chce o riešení hovoriť so sudcami, potom ho prezradí verejnosti.

Exministerka spravodlivosti Mária Kolíková reaguje na stanovisko Európskej asociácie sudcov, ktorá nesúhlasí s možnosťou preložiť sudcu bez jeho súhlasu: „Reforma neráta s presunmi sudcov bez ich súhlasu. Samozrejme, ak nejaký súd zaniká, lebo sa stane súčasťou iného súdu, musí byť zrejmé, kam patria jeho sudcovia.“

Európska asociácia sudcov nesúhlasí s možnosťou preložiť sudcu bez jeho súhlasu. Reaguje tak na zmeny súdnej mapy na Slovensku a žiada o zavedenie opatrení, ktoré by svojvoľnému preloženiu sudcov zabránili.

V Košiciach majú prípravu mestského súdu zabezpečenú tak, aby mohol od januára 2023 plniť svoje základné úlohy. Potvrdil to predseda Okresného súdu Košice I Radoslav Lacko, ktorý sa stane aj predsedom nového súdu.

Predseda Okresného súdu Bratislava I René Milták hovorí, že na súde pripravujú rozvrh práce na budúci rok, keď majú súdy začať fungovať po novom. Vtedy sa z tohto súdu má stať mestský trestný súd. Milták pripúšťa, že na začiatku môžu vznikať neprehľadné situácie.

Predseda Krajského súdu v Bratislave Boris Tóth má o spustení reformy v hlavnom meste od 1. januára 2023 vážne pochybnosti. „Zákonom predpokladané spustenie súdnej mapy v územnej pôsobnosti krajského súdu nie je reálne možné. Určite nie v celom rozsahu,“ myslí si. Najväčší problém vidí pri štyroch nových mestských súdoch.

Minister spravodlivosti Viliam Karas podľa premiéra považuje reformu súdov za prioritu a pokračuje v nej podľa plánu. „Ubezpečujem ľudí, že aj napriek zmene vo vedení ministerstva spravodlivosti bude pokračovať kontinuita zavádzania už prijatých reforiem do praxe,“ dodal Eduard Heger.

Nový minister spravodlivosti Viliam Karas žiada odklad súdnej mapy, uviedol Peter Pčolinský zo Sme rodina. „Sudcovia hovoria, že v januári tu bude justičný armagedon a súdy sa zaseknú. Konštatuje to aj minister, ktorý nás požiadal, aby sme prijali zákon odkladajúci účinnosť súdnej mapy o niekoľko mesiacov, pretože ministerstvo to nie je schopné aplikovať do praxe.“ (pravda)

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková reagovala na text Radoslava Procházku, že začiatkom roka hrozí na súdoch po zavedení súdnej mapy chaos a „logistické peklo“ na bratislavských súdoch. Vysvetľovala, že so sudcami z Bratislavy minulý týždeň hovorili, ako budú od 1. januára nastavené rozvrhy práce a ako sudcovia preberú nové prípady v rámci svojej špecializácie aj v prípade, že ešte nebudú fyzicky premiestnení na súd, na ktorom budú pracovať.

Ústavný právnik Radoslav Procházka očakáva, že súdna reforma sa o štyri mesiace prejaví chaosom. „Nepatrí sa kuvikať, ale s pojednávaniami v januári a pravdepodobne aj vo februári jednoducho nepočítajte. Napokon mnohí sudcovia dodnes nevedia, kde budú od januára sedieť a kam majú pojednávania vytyčovať,“ tvrdí.

Ministerka spravodlivosti poverila vedením Správneho súdu v Košiciach sudcu Ondreja Hvišča, ktorý bol doteraz predsedom správneho kolégia košického krajského súdu. Vznik troch prvostupňových správnych súdov v Košiciach, Banskej Bystrici a Bratislave je súčasťou reformy súdnej mapy.