Knihy

Dánska spisovateľka Tove Ditlevsenová v memoároch nazvaných Kodanská trilógia približuje svoj boj so závislosťou od liekov. Je v nich úprimná voči sebe, svojej rodine aj spoločnosti. Píše priamočiaro, tvrdo a bez fňukania o svojom nešťastnom osude, ktorý ukončila samovraždou.

Vo veku 91 rokov zomrel čilský spisovateľ Jorge Edwards, držiteľ Cervantesovej ceny z roku 1999. Edwards bol známy najmä vďaka románu Persona non grata, v ktorom opisuje svoje rozčarovanie z kubánskej revolúcie. (el país)

V piatok je posledný deň zbierky na vydávanie kníh ukrajinských spisovateľov. Denník N tento rok v novej edícii vydá tri preklady ukrajinskej literatúry, počet ďalších titulov ovplyvní výsledok ešte prebiehajúceho crowdfundingu.

Môj recept na Putina za posledných desať rokov je, že ho jednoducho musíme pritlačiť k stene, hovorí Bill Browder, ktorý po tom, čo v Rusku zavraždili jeho právnika, presadil globálny systém sankcií známy ako Magnitského zákon. „Mali by sme použiť všetky nástroje, ktoré máme, aby sme ho potrestali a obmedzili. A nemyslím si, že všetko, čo urobíme, bude eskalovať vývoj. Ak však bude Putin eskalovať situáciu, mali by sme byť naňho čo najtvrdší a držať ho v kúte.“

Niekdajší najväčší investor v Rusku Bill Browder hovorí, že Putin je vystrašený muž, ktorý sa bojí, že stratí moc a príde o všetko. „Putin je prezidentom už 23 rokov a za ten čas ukradol obrovské množstvo peňazí, pretože to k tomu jednoducho patrí. Teraz sme však uviazli vo veľmi ťažkej situácii, pretože nejde len o peniaze. Je to aj o tom, že Putin sa bojí, že z nejakého dôvodu príde o moc.“

Britská expremiérka Theresa Mayová pripravuje knihu o zneužívaní moci. Bude opisovať aj tragédiu na štadióne Hillsborough z roku 1989 či požiar londýnskej budovy Grenfell Tower z roku 2017. (guardian)

O knižnom veľtrhu v Bologni a umelej inteligencii píše Dado Nagy. „Vydavateľstvá zvyčajne sledujú najmä zisk a z úsporných dôvodov dajú prednosť ilustrátorským remixom, ktoré umelá inteligencia dodá takmer okamžite a za minimálnu cenu.“

Uvedenie knihy rozhovorov Jána Štrassera a Richarda Stankeho sa bude konať v nedeľu 19. marca v Modrom salóne Činohry SND. Knihu vydal Denník N.

Vo vydavateľstve Denníka N štartujeme edíciu Ukrajina, prvou knihou je Slovník vojny Ostapa Slyvyského. Rozsahom útla, no mimoriadne silná kniha sa žánrovo pohybuje na pomedzí poézie a reportáže. Množstvo kníh, ktoré v najbližších dvoch rokoch v tejto edícii vydáme, závisí od výsledkov aktuálneho crowdfundingu.

Vo vydavateľstve Denníka N vychádza kniha Príkaz na zmrazenie, v ktorej známy kritik Kremľa Bill Browder opisuje, ako sa stal úhlavným nepriateľom Putina, lebo odhalil pranie špinavých peňazí. Jeho ďalšie aktivity vyústili do prijatia tzv. Magnitského zákona zameraného na sankcionovanie porušovateľov ľudských práv a kleptokratov vo svete. Knihu preložil Peter Tkačenko.

Pri každom knižnom rozhovore sa zvlášť teším na osobné témy, pokojne ich nazvite softbulvárnymi, vraví Ján Štrasser. Publicista a spisovateľ vysvetľuje, že partnerov na rozhovory musí poznať, ale nie tak dobre, aby sa ich nemal na čo opýtať. „Nemusí to byť blízky vzťah, ale musí tam byť priazeň. Pretože knihu robím niekedy aj rok a chcem sa pri tom aj trochu baviť.“

Najpredávanejšie knihy z vydavateľstva Denníka N za posledných 7 dní:

1. Michael Pollan: Dilema všežravca

2. Tomáš Gális, Monika Kompaníková: S Rusmi o Rusku 

3. Tim Spector: Čo naozaj jeme? Pravdy a mýty o jedle

4. Ľudovít Ódor: Rýchlokurz geniality

5. Eva-Maria Schnurr (ed.): Kresťanstvo

Tip redakcie: V pondelok 13. marca vychádza kniha Príkaz na zmrazenie od autora Billa Browdera. Prečítajte si ukážku.

Magnitského zákon môže zasiahnuť srdce Putinovho režimu, tvrdí americko-britský investor a kritik Ruska Bill Browder, ktorý sa stal Putinovým úhlavným nepriateľom po odhalení rozsiahleho daňového podvodu. Magnitského zákon zameraný na sankcionavanie porušovateľov ľudských práv vo svete, ktorým vyústila Browderova snaha o spravodlivosť, prijalo 34 krajín. Prečítajte si úryvok z knihy Príkaz na zmrazenie.

Prispejte na vydávanie ukrajinskej beletrie v slovenčine. Ešte tento rok vydá Denník N tri preklady a budúci rok v tom budeme pokračovať. Garantmi edície sú spisovatelia Monika Kompaníková a Marek Vadas.

Potravinový priemysel nás presviedča, že varenie je strata času a urobí to za nás. Je to nebezpečné, hovorí autor knihy Dilema všežravca. „Aj pri varení používate cukor, soľ či tuk, no ťažko ich spotrebujete toľko, ako keď pre vás varí priemysel,“ dodáva Michael Pollan.

Baťove výbušné memoáre ako návod na zvyšovanie politickej gramotnosti voličov, píše Andrej Svorenčík. „Knihe by prospelo, keby sa Baťo explicitne vyrovnal so súčasnou rolou politika. Keďže politické ambície v knihe nespomína, tak sa ľahko kritizujú jeho možné úmysly.“

Kniha Fenomén samizdat ponúka ucelený obraz o paralelnej (česko)slovenskej kultúre v poslednom desaťročí pred novembrom 1989. Ján Púček predstavuje novú publikáciu a zároveň sám vysvetľuje princípy fungovania a témy undergroundu.

Z kníh o Jamesovi Bondovi britskí vydavatelia odstránia rasistické výrazy vrátane slov ako „neger“. Deje sa tak krátko po tom, ako vyvolalo kritiku prepísanie kníh Roalda Dahla, z ktorých odstránili slová, ktoré by mohli byť urážlivé.

V knižnej edícii Denníka N práve vychádza kniha rozhovorov Jána Štrassera s Richardom Stankem, ukážku z nej sme zverejnili. „Ľudia nám závidia popularitu a zároveň nami pohŕdajú,“ vraví Stanke.

Podporte vydávanie prekladov ukrajinských kníh. Denník N štartuje edíciu, v ktorej dáme priestor súčasným ukrajinským autorom. Veríme, že lepšie spoznáme svojich susedov a zároveň podporíme ukrajinskú tvorbu.

Islandský spisovateľ Jón Kalman Stefánsson vysvetľuje, odkiaľ sa berie jeho knižný smútok, prečo zamestnáva aj čitateľove uši a ako sa mu ušla rola vo filme podľa jeho vlastnej predlohy. Jeho knihy si našli veľa čitateľov aj na Slovensku, práve vychádza dotlač jeho románu Tvoja neprítomnosť je tma.

Vo vydavateľstve Denníka N práve vychádza kniha Dilema všežravca. Americký novinár a spisovateľ Michael Pollan píše o tom, kde sa začínajú a končia jednotlivé potravinové reťazce, a zamýšľa sa nad morálnymi následkami našich stravovacích návykov. Knihu preložila Mária Mlynarčíková.

Choďte sa prejsť, nikto okrem ľudí to nedokáže, vraví v novej knihe Prečo chodíme neurovedec Shane O’Mara. Kladie si otázky, ako je možné, že aj bezhlavé kura ešte chvíľu pobehuje, v čom všetkom je pre ľudí chôdza prospešná a ako by sme v jej prospech mali lepšie upraviť naše mestá.

Choďte sa prejsť, nikto okrem ľudí to nedokáže, vysvetľuje v novej knihe Prečo chodíme neurovedec Shane O’Mara. Kladie si otázky, ako je možné, že aj bezhlavé kura ešte chvíľu pobehuje, v čom všetkom je pre ľudí chôdza prospešná a ako by sme v jej prospech mali lepšie upraviť naše mestá.

Ak kuracie nugetky zapijete prakticky akýmkoľvek nealkoholickým nápojom, znamená to, že ste si ku kukurici dali kukuricu, tvrdí americký novinár Michael Pollan, ktorý skúma vplyv potravín na životné prostredie a dosah na podmienky, v akých žijú zvieratá. Prečítajte si ukážku z jeho knihy Dilema všežravca, ktorá vychádza vo vydavateľstve Denníka N.

Kubánsky spisovateľ Jacobo Machover napísal knihu o umelcoch, ktorí podporovali komunistické režimy v ich najhoršej podobe. Niektorí videli na vlastné oči, ako funguje „revolučná spravodlivosť“, teda popravná čata, napriek tomu názor nezmenili, povedal v rozhovore.

S meškaním štyroch desaťročí preniká sci-fi spisovateľ William Gibson na Slovensko. „Tvorca pojmu kyberpriestor a literárny vizionár digitálneho veku sa po viacerých knihách zo súčasnosti a zbierke esejí napokon vrátil ku koreňom, k fantastike. Svoj jedenásty román The Peripheral umiestnil aj do Londýna roku 2136. Teraz podľa knihy vznikol seriál na Amazon Prime s hviezdnym obsadením,“ píše Michal Hvorecký.

Zuzana Greksáková pracuje na preklade oceňovaného románu Pokrivený pluh od mladého afrobrazílskeho autora Itamara Vieiru Juniora. „Autor je povolaním geograf. Aj preto sú jeho opisy miestnej fauny a flóry priam dokonalé. Bohužiaľ, znamená to aj desiatky miestnych názvov rastlín, stromov, rýb a vtákov, pri ktorých som považovala za úspech, ak sa mi podarilo dohľadať latinský názov.“

Autor dezinfowebu Hlavné správy napísal knihu, v ktorej robí z Mariana Kočnera obetného baránka a píše napr. aj o tom, ako prenikol na „konšpiračnú poradu“ médií, čo bola v skutočnosti verejná diskusia vysielaná na Facebooku. Odhalenie, že spolupracovník Hlavných správ bol ruský špión, označujú v knihe za „veľkú galibu“.

V banskoštiavnickej Galérii Jozefa Kollára dnes o 17.00 uvedú knihu Kosmopol – Ako sa tvorí imaginárium, ktorá sumarizuje proces vzniku oceňovaného divadelného predstavenia Kosmopol.

Persepolis je osobný a politický komiks, ktorého výpoveď je v kontexte protestov v Iráne a vojny na Ukrajine veľmi aktuálna. Je to autobiografická kniha od Marjane Satrapi, ktorá dospievala počas revolúcie a ktorú rodičia radšej poslali do Európy. Satrapi v Iráne už 22 rokov nebola.

Šéfredaktorka denníka Sme Beata Balogová napísala knihu Kornélie, v ktorej spomína aj na svoje detstvo, píše o momentoch, keď sa dieťa stretáva so smrťou. Vysvetľuje, ako ju stará mama učila robiť z každodenných vecí magické. „Od detstva som pracovala na tom, aby som si všetko pamätala. Pomerne skoro som si začala písať aj denníky. Spolu so starou mamou sme si vybavovali spomienky na minulosť, hoci len úplne prosté.“

Sci-fi román Andyho Weira Posledná šanca je veľmi dobre namiešaný kokteil napätia poznania i zábavy, píše v recenzii Patrik Garaj. Kniha však podnecuje aj k zásadným otázkam a pýta sa napríklad, čo sme ochotní urobiť pre záchranu ľudstva.

Pod stromček som dostal knihu Alexander Balogh: Môj český snár. Dávno som nič tak s radosťou nečítal, píše František Mikloško. „Kniha je pre moju generáciu zaujímavá aj tým, že práve 60. roky a obdobie normalizácie boli jedným z najintenzívnejších období našich životov.“

Britský expremiér Boris Johnson píše knihu, ktorá sa bude zameriavať na úlohu politika v centre diania počas jedného z najdramatickejších období nedávnych britských dejín. Vydavateľstvo Harper Collins dátum vydania zatiaľ neoznámilo. (guardian)

Marián Hossa vo svojej knihe rozpráva aj nové príbehy a víťazí nad klišé, píše Matej Ondrišek. Hossa píše, ako ho noviny prirovnali k Arnoldovi Schwarzeneggrovi, ako robieval pred zápasmi 500 drepov či ako v Detroite počas letov popíjal červené víno. „Kniha paradoxne slabne pri opise jeho najväčších úspechov, Hossa sa vyhol aj jednej ťažkej téme,“ hodnotí Ondrišek.

V bratislavskom kostole Klarisiek je premiéra adaptácie knihy O kresbe, čo ožila. Dielo spisovateľa Daniela Pastirčáka a ilustrátorky Daniely Olejníkovej spracovalo združenie JivArt, začiatok je o 16.00 h.

Írska autorka Maggie O´Farrellová napísala knihu inšpirovanú životom šľachtičnej Lukrécie Medicejskej. Tá zomrela za nevyjasnených okolností krátko po sobáši ako 16-ročná. Oceňovaná spisovateľka román nazvala Manželský portrét a vykresľuje v ňom postavenie žien v spoločnosti v období renesancie.

Knižný rozhovor, ktorý urobili hudobník Nick Cave a novinár Seán O’Hagan, je veľmi otvorený a úprimný záznam uvažovania o traume zo straty dieťaťa, o hlbokom smútku či o tom, prečo trúchlenie nie je súčasťou spoločenského života. „Nemám už čas na cynizmus,“ tvrdí hudobník.

Spisovateľ Jan Novák opísal, ako sa v šestnástich rokoch dostal za komunizmu do rakúskeho lágra. „Je šialené, aký je človek prispôsobivý. Býval som taký hladný, že mi bolo úplne jedno, čo jem. Zistil som však, že aj v existenčnom bode nula sa dá niečo robiť,“ povedal v rozhovore.

Poľská spisovateľka Weronika Gogola sa v knihe Ufo nad Bratislavou pýta, prečo sú Slováci takí rusofili. Gogola žije na Slovensku sedem rokov a vo svojich reportážach rozoberá podobnosti a rozdiely medzi našimi krajinami.

Ak by Ukrajinci bojovali platonicky, Rusi by už zase boli u nás, hovorí spisovateľ Jan Novák. „Ukrajinci bojujú aj za nás. A bojovať sa musí so zbraňami v ruke,“ hovorí. V rozhovore opísal, ako za komunizmu prežíval v rakúskom lágri a neskôr emigroval do Chicaga.

Autobiografia britského princa Harryho je najrýchlejšie sa predávajúcou nebeletristickou knihou vôbec, uviedol vydavateľ knihy Penguin Random House. Doteraz sa podľa neho predalo 400-tisíc výtlačkov vo všetkých formátoch.

Nezávislé ruské vydavateľstvo čelí vyšetrovaniu pre propagáciu LGBTI+ vzťahov. Vydavateľstvo Popcorn Books vydáva knihy zaoberajúce sa touto témou, čo je v rozpore s novým prísnym ruským zákonom o propagácii „netradičných sexuálnych vzťahov“. (reuters)

Vo veku 65 rokov zomrel ruský prozaik a dramatik Alexej Slapovskij, mal zápal pľúc. Bol známym autorom scenárov pre ruské televízne seriály a filmy. Patril ku kritikom invázie na Ukrajinu.

Keď Američanka Janet Livingstone prišla na Slovensko po revolúcii, po slovensky nevedela ani slovo. Tento rok sa za preklad knihy Piata loď spolu s Monikou Kompaníkovou dostali na shortlist európskej literárnej ceny. Prekladateľka v rozhovore hovorí o divokých 90. rokoch, o skúmaní kultúrnych rozdielov i o tom, čo pre ňu znamená ovládať veľa jazykov.

Sme nútení hľadať nielen dokonalé telo, ale aj dokonalé deti, píše Michelle Obamová vo svojej novej knihe, kde priznáva aj napätie v manželstve s Barackom. „Je ťažké nepozerať sa okolo seba ako matka a nemyslieť si: Robia to všetci perfektne, len ja nie?“ pýta sa.

Manžela som desať rokov nemohla vystáť, priznáva Michelle Obamová vo svojej druhej knihe. Niekdajšia americká prvá dáma v nej opisuje aj pochybnosti, ktoré ju prenasledovali počas výchovy dvoch dcér.

Od úmrtia českého spisovateľa Jaroslava Haška dnes uplynulo presne sto rokov. Michal Hvorecký sa opätovne ponoril do jeho najznámejšieho diela – Osudov dobrého vojaka Švejka a objavil nové súvislosti: „Švejk vie byť krutý, lebo sa ohybným charakterom prispôsobil svetu, v ktorom je hodnota ľudského života nulová. Nie je hlúpy ani naivný, skôr vypočítavý, bezuzdne pragmatický a cynický.“