Cítila som len obrovský šok, prechádzala som do režimu prežitia, rozpráva herečka Rose McGowan o znásilnení Harveym Weinsteinom. Investigatívne novinárky Jodi Kantor a Megan Twohey v knihe Stalo sa to aj mne opisujú začiatky vyšetrovania aféry hollywoodskeho producenta týkajúcej sa sexuálneho obťažovania a zneužívania v zábavnom priemysle.
Búrlivé 90. roky: Ako sa Rusi snažili zastaviť rozširovanie NATO, opisuje Martin M. Šimečka. „Americká historička prepátrala archívy svetových politikov a cez prekvapujúce detaily vyrozprávala dramatický súboj o budúcnosť strednej a východnej Európy.“
O osudoch ľudí a kníh píše Viliam Klimáček. „Stovky ruských intelektuálov, hudobníkov, vedcov, spisovateľov odsúdili Putinovu agresiu, no stále na nich padá jej krvavý tieň.“
V bratislavskej Novej Cvernovke je dnes a zajtra hlavná časť knižného festivalu BRaK. Na programe sú čítačky a diskusie 30 spisovateľov a spisovateliek aj prezentácie 50 vydavateľstiev.
Nedajte sa opäť vtiahnuť do kómy, radí bieloruský spisovateľ Saša Filipenko. Jeho kniha Bývalý syn, ktorá práve vyšla v slovenskom preklade, najprv zmizla z bieloruských pultov a nevôľa totalitného systému nakoniec vytlačila do emigrácie aj samotného autora.
Šiori Itó v knihe Black Box rúca tabu o Japonsku, ktoré sa považuje za jednu z najbezpečnejších krajín na svete. Novinárka opisuje, ako ju znásilnil prominentný reportér a jej prípad odmietli vyšetrovať. Šiori Itó dnes o 17.30 vystúpi v Bratislave na festivale BRaK.
Tolstojevskij za všetko nemôže, píše Michal Hvorecký. “ Ani tyran Putin nič nezmení na tom, že Anna Kareninová patrí k najlepším románom všetkých čias.“
Niekoľko zastavení v apokalypse opísala spisovateľka Katarína Kucbelová. „S istou subverzívnou pasiou si v rámci cesty žánrom dokážem pozrieť aj úplne zlé blockbustery.“
Laureátom Ceny Dominka Tatarku za rok 2021 sa stal básnik Erik Jakub Groch za jeho zbierku poézie Viety. Cena je určená autorovi alebo autorke za výnimočné dielo, ktoré napĺňa humanistické tradície slovenskej kultúry a v tomto zmysle nadväzuje na duchovný odkaz Dominika Tatarku.
Dnes v knižnej edícii Denníka N vychádza kniha, ktorá mapuje historický úspech slovenského hokejového tímu na MS v hokeji 2002 v Göteborgu, ale aj vzostup, vrchol a pád slovenského hokeja. Športový reportér Štefan Bugan urobil množstvo rozhovorov s vtedajšími aktérmi a našiel viacero doteraz nezverejnených detailov a prekvapivých súvislostí.
Nová zbierka básnika Ivana Štrpku Hermovská chôdza sa na čitateľa valí, píše v recenzii Ján Púček. Kniha, ktorá vyšla vo vydavateľstve Modrý Peter, sa podľa neho vymyká tomu, ako na Slovensku vyzerajú básnické zbierky. „Nie je to tichá a nenápadná kniha, ale poriadne výživná masa textu vo formáte rozsiahlejšej novely. Je to výkrik!“
Vybrali sme desiatku kníh k výročiu konca druhej svetovej vojny. Je medzi nimi publikácia, ktorá si vyslúžila označenie Vojna a mier 20. storočia, iný pohľad na dôležitú bitku o Stalingrad, či komiks o holokauste a dôsledkoch svetovej vojny.
Psychoterapeutky pre deti z Ukrajiny pripravili terapeutický príbeh o klokanovi. Je dostupný na stiahnutie, v ukrajinskom, slovenskom aj maďarskom jazyku. Príbeh deťom pomáha spracovať zážitok z úteku z domova pred vojnou.
Sú aj dobré správy. Napríklad, že je na internete Timrava, píše Tomáš Ulej. „Ak existuje niečo ako “Slováci”, potom ona napísala definíciu už pred sto rokmi a pokojne si ďalších sto rokov vystačíme len s ňou.“
Nový román českého spisovateľa Josefa Holcmana Třetí cesta vznikal vyše dvadsaťpäť rokov. Kniha opisuje fiktívnu cestu troch nerozlučných priateľov – legendárneho cestovateľa Miroslava Zikmunda, etnografa Karla Pavlištíka a spisovateľa Ludvíka Vaculíka. Sprevádza ich autor, ktorý si počas rokov zaznamenával autentické vety, glosy, komentáre a úvahy svojich kamarátov.
Richard Lintner, Štefan Bugan a Michal Červený budú v pondelok 9. mája diskutovať o tom, či je slovenský hokej na ceste späť na vrchol alebo bol bronz z olympiády v Pekingu len jednorazovým úspechom. Diskusia je organizovaná pri príležitosti vydania knihy s názvom Majstri sveta.
Na Novom Zélande objavili vzácny výtlačok Biblie z roku 1631, ktorý v dôsledku preklepu v desatore nabáda ľudí, aby smilnili. Na svete existuje asi 20 kópií tejto knihy, v ktorej tlačiarom vypadol z textu anglický zápor „not“. (guardian)
V novom diele seriálu Čo prekladáš? píše Máría Ferenčuhová o práci na preklade komiksu Persepolis od Marjane Satrapiovej. Autorka v ňom hovorí o iránskej revolúcii, o svojom detstve poznačenom vojnou a neskôr náboženskou totalitou, o emigrácii a o osamelom dospievaní v Rakúsku, o návrate do Iránu po maturite, o neslobode počas vysokoškolského štúdia, ale aj o svojom neveľmi vydarenom manželstve.
Škola nie je príjemné miesto pre deti, ktoré nie sú populárne v kolektíve, hovorí autorka knihy pre mladých Jaternice tiahnu na Paríž. Francúzska spisovateľka Clémentine Beauvais hovorí o zaobchádzaní so šikanou, s traumami a komplexmi v tínedžerskom veku.
Najnovšia kniha rozhovorov, ktorú Ján Štrasser pripravuje, bude s hercom Richardom Stankem. Dokončil už však aj knihu rozhovorov samého so sebou. „Trvalo to jeden rok až do mojich 76. narodenín. Kniha je už vlastne hotová. Nejak sme to dali, ale budú to už musieť posúdiť čitatelia,“ povedal Štrasser.
V novom diele seriálu Čo prekladáš? píše Jitka Rožňová o práci na cestopisnej knihe grófa Emanuela I. Andrássyho. Ako zanietený cestovateľ absolvoval trojročné putovanie po exotických krajinách Ázie i Afriky a svoje skúsenosti vydal v roku 1853 v 350-stranovej knihe Cesty po východných Indiách.
Žijeme v dobe, v ktorej sa kariéra biológa čoraz častejšie podobá skôr na paleontológiu, píše v recenzii knihy Šieste vymieranie bloger Jozef Kuric. „Kniha Šieste vymieranie je fascinujúcim čitateľským zážitkom. Je napísaná sviežim popularizačným štýlom a pohybuje sa na pomedzí krásnej literatúry a literatúry faktu.“
Českou knihou roka 2021 sa podľa cien Magnesia Litera stala publikácia Gott: Československý příběh od Pavla Klusáka. Cenu v kategórii próza získala Destrukce od Stanislava Bilera, v kategórii náučnej literatúry vyhrala kniha Ohroženi hmyzem? od Jana Žďárka. (magnesia-litera.cz)
Dave Grohl v knihe Rozprávač spomína, čomu sa venoval po tragickej smrti Kurta Cobaina a ako vznikla kapela Foo Fighters. „V kapitole o neidentifikovateľných lietajúcich telesách som našiel slovné spojenie, ktoré armáda používala ako prezývku, a povedal som si, že mi pripadá tak akurát tajomné. Neznelo totiž len ako označenie skupiny ľudí, ale rovno ako názov gangu: Foo Fighters.“
V knižnej edícii Denníka N práve vychádza autobiografia Dava Grohla s názvom Rozprávač. Spomína na svoje vystupovanie, na rozpad skupiny Nirvana a na založenie kapely Foo Fighters, kde pôsobí ako spevák, gitarista a hlavný skladateľ. Kniha vychádza v preklade Samuela Mareca.
Dnes uplynulo 28 rokov od tragickej smrti Kurta Cobaina. Dave Grohl na jeho odchod spomína v knihe Rozprávač. „Na druhý deň som sa zobudil, prešiel do kuchyne a začal si robiť kávu. A vtedy mi to došlo. Už sa nevráti. Je preč. Ako môže niekto len tak… zmiznúť? Pripadalo mi to nereálne. A nespravodlivé.“
Autobiografický román Prišla z Mariupola sa v roku 2017 stal v Nemecku senzáciou, dnes v súvislosti s vojnou na Ukrajine opäť zažíva vlnu záujmu. Autorka Natascha Wodinová sa polstoročie snažila vypátrať niečo o príbehu svojej matky v Mariupole, aby sa jej nakoniec rozkryli hrôzy stalinizmu a tvrdý život rodiny v povojnovom Nemecku.
Báseň na tento deň (114): Pavol Suržin – Krajina schizofrenika
Láska je obrovská sila, aj keď je neopätovaná, hovorí česká fotografka Dita Pepe. Vo svojich 45 rokoch sa beznádejne zamilovala a nevedela, čo s tým. Začiatkom roka vydala knihu Hranice lásky, kde okrem iného hovorí aj o tom, čo v jej manželstve spôsobila nevera a ako sa im ju s mužom podarilo zvládnuť.
Ľudia mali odpradávna tendenciu útočiť na seba organizovaným spôsobom. Aká je však príčina, pýta sa Jozef Kuric. „Otázkou stále zostáva, či je agresia a vojna dôsledkom súťaženia o istý objem zdrojov alebo či sú príčinou naše pudy, spoločnosť alebo kultúra, ktorá nám nahovára, aby sme bránili svoje spoločenstvo a bojovali proti tým cudzím.“
Báseň na tento deň (113): Peter Repka – Luminál (4)
V knižnej edícii Denníka N práve vychádza kniha Šieste vymieranie, v ktorej americká novinárka Elizabeth Kolbert vysvetľuje, akú úlohu človek zohráva pri klimatickej zmene. Kniha, za ktorú autorka v roku 2015 získala Pulitzerovu cenu, vychádza v preklade Eriky Mazuchovej.
Báseň na tento deň (112): Ivan Štrpka – Rovinsko, juhozápad. Najdlhší deň
Legendárny český fotograf Josef Koudelka púšťa divákov hlbšie do svojho súkromia a celoživotnej práce. Vychádza kniha Deníky, ktorá ponúka výber z jeho autentických zápiskov aj dosiaľ nikdy nepublikované fotografie.
Báseň na tento deň (111): Ivan Laučík – Pece nezhoria 5/
Román Piata loď spisovateľky Moniky Kompaníkovej v anglickom preklade Janet Livingstone sa dostal na shortlist britského literárneho ocenenia 2022 EBRD Literature Prize. Kniha vyšla v Británii vo vydavateľstve Seagull Books.
Holandské vydavateľstvo stiahne z predaja spornú knihu s názvom Zrada Anny Frankovej. Podľa nej skrýšu, v ktorej sa schovávalo židovské dievča aj s rodinou, vyzradil židovský notár Arnold van den Bergh, to však viaceré organizácie a historici označili za „neopodstatnený záver“. (reuters)
Báseň na tento deň (110): Anna Ondrejková
Báseň na tento deň (109): Jozef Mihalkovič – Rodina
Krst knihy Poriadok v hlave od Martina Poliačika a Lindy Lančovej sa bude konať v pondelok 21. marca v Novej Cvernovke. Diskusiu o knihe bude moderovať Ján Markoš.
Historik Miloslav Szabó tvrdí, že rasizmus nepramení len zo pseudovedeckých teórií, ale predovšetkým zo strachu z rasového miešania. Tento strach sa pretavil nielen do zákonov, ktoré upravovali vzťahy mužov a žien, ale aj do literatúry. Zobrazeniu rasy a rodu v literatúre sa venuje vo svojej novej knihe Kráska a zvrhlík, ktorá dnes vychádza v knižnej edícii Denníka N.
Báseň na tento deň (108): Michal Baláž – etuda
Báseň na tento deň (107): Dana Podracká – Lomcujúce ticho veterných katedrál
O úteche v dobe temna píše Martin M. Šimečka. „Kanadský historik Michael Ignatieff napísal knihu príbehov vzdelancov, ktorí vzdorovali zúfalstvu a depresii dielami, ktoré sú nám dispozícii aj dnes, ak hľadáme útechu.“
Lana Lux, spisovateľka narodená na Ukrajine a žijúca v Nemecku, v osobnom texte píše o tom, ako znovu nadviazala puto so svojím rodiskom. „Vždy, keď sa deti na Ukrajine hrali na vojnu, žrebovalo sa, kto musel hrať Nemcov. Ani jedno dieťa nechcelo hrať dobrovoľne nacistu. Budú si ukrajinské deti v budúcnosti žrebovať, kto bude hrať Rusov?“
Všetky rozhodnutia v Rusku pochádzajú od Putina, lenže Putin nie je len jeden človek, upozorňuje ruský novinár Michail Zygar v knihe Všetci mocní Kremľa, ktorá vyšla aj v slovenčine. V nej objasňuje premenu pôvodne prozápadne naladeného vládcu na autokrata.
Rubikova kocka pobláznila hlavy miliónom ľudí a stala sa fenoménom. V autobiografii jej tvorcu Ernőho Rubika s názvom V kocke však nejde len o populárny hlavolam. Ide hlavne o to, že zvedavosť a hravosť by mali byť stálou súčasťou našich životov.
Pri príležitosti dnešného Medzinárodného dňa žien máte možnosť kúpiť si knihu Problémové ženy od novinárky Helen Lewisovej so zľavou 30 %. Akcia platí do dnešnej polnoci a vzťahuje sa aj na elektronickú verziu knihy.
Prečo by mal mať štát právomoc nútiť vás pokračovať v tehotenstve proti vašej vôli, pýta sa Helen Lewis, autorka knihy Problémové ženy. „Štát vám nemôže zhabať obličku, žiadať, aby ste sa stali darcom spermií, či nútiť vás žiť v konkrétnej oblasti, alebo si vziať určenú osobu.“