Architektúra a dizajn

Historička architektúry Laura Krišteková hovorí, že po rekonštrukcii športovej haly Pasienky je to zrazu iná stavba. Developer sľuboval, že zachová jej „ikonický vzhľad“, okná však zamuroval a nahradil nepriehľadným sklom. „Mám veľkú pochybnosť o tom, či si autori vôbec uvedomovali, čo robí vzhľad tejto budovy ikonickým, lebo rekonštrukciou oň prišla,“ vraví.

Pri rekonštrukcii športovej haly Pasienky v Bratislave odstránili jedinečnú presklenú konštrukciu, steny zamurovali a dali na ne sklo len ako falošné okná. Obnovu robili za štátne milióny bez architektonickej súťaže a dedičov autorských práv architekta sa ani neopýtali na názor.

Riešenie rastúceho objemu dopravy v mestách nespočíva v pridávaní jazdných pruhov pre autá, ale v umožnení rôznych spôsobov mobility. Bývalá komisárka pre dopravu v New Yorku Janette Sadik-Khan hovorí o nutnosti mestskej revolúcie. Podarilo sa jej vytlačiť autá z newyorského Times Square a prekresliť rušné autostrády na priestor pre chodcov a cyklistov.

Univerzita Komenského zateplila budovu od architekta Vladimíra Dedečka ako v 90. rokoch, píše historička umenia Zoja Droppová. „Necitlivo riešené exteriéry sa budú už len ťažko naprávať, otázna je ich životnosť a kvalita materiálov.“

Lucii a Tomášovi Štolcovcom nezostal po kúpe bytu rozpočet na komplexnú rekonštrukciu, a tak sa pustili do postupnej svojpomocnej prerábky, ktorú zachytávajú na Instagrame. Čoraz väčšou témou je pre nich udržateľnosť. Ľudí napríklad inšpirujú k tomu, aby si všímali nábytok, ktorý sa necháva pri kontajneroch.

Manželský pár z projektu Pekne bývať sa delí o svoje skúsenosti zo svojpomocnej prerábky bytu a upozorňuje na chyby, ktorým sa dá vyhnúť, napríklad na kúpu lacnej podlahy, ktorá sa po položení začala olupovať. „Vtedy sme si povedali, že s niektorými vecami môžeme aj trochu počkať a časom kúpiť niečo kvalitnejšie, aby sa nám takéto problémy nestávali.“

Rekonštrukcia vidieckeho domu v Lozorne je príkladom, že aj stará nehnuteľnosť sa môže zmeniť na súčasné bývanie, zachovať si pôvodné prvky a neskryť ich pod hrubú vrstvu polystyrénu. „Veľa sme pracovali s tým, ako zachovať dobrú proporciu, ako a kam dať izoláciu, aby sa dom nenafúkol a nepôsobil komicky,“ vraví architektka Patrícia Botková.

Medzi Najkrajšími knihami Slovenska za rok 2022 sú knihy o sochách Juraja Gavulu aj o Alžbete Gwerkovej-Göllnerovej, najkrajšou detskou knihou roka je kniha Lebopreto, ktorú napísal Michal Hvorecký.

Niektoré výrobky z ocele zlacneli až o polovicu a drevo o deväť percent, opisuje konateľ zlatomoravských stavebnín BenátCentrum Igor Štrba. Ušetriť môžu najmä tí, ktorí si projekt zvládnu urobiť svojpomocne a bez úveru.

V talianskom Miláne sa začal 61. ročník najväčšieho veľtrhu nábytkového dizajnu na svete Salone del Mobile. Jeho súčasťou je aj prehliadka tvorby dizajnérov do 35 rokov SaloneSatellite. Veľtrh trvá do nedele 23. apríla, naraz s ním v meste prebieha aj Milano Design Week.

Penta ukázala, ako chce pretvoriť petržalskú stranu Dunaja. Zverejnila víťazný návrh projektu Southbank. Do súťaže sa prihlásilo viac ako 52 kolektívov. Dátum začatia stavebných prác nie je známy, Penta odhaduje, že potrvajú desať rokov.

Byt architekta Mateja Honča prináša inšpiráciu, ako sa dá pracovať s panelákovými bytmi. „Najväčší limit panelákov je, že steny sú zväčša nosné a pracuje sa s nimi oveľa náročnejšie ako v bežnom tehlovom dome. To však neznamená, že sa to nedá,“ vraví Honč. Pozrite si jeho bývanie.

Architekti Richard Kilo a Matej Honč ukazujú, ako prerobiť panelákový byt bez možnosti zmeny dispozície tak, aby vyhovoval potrebám mladých rodín. Aby priestor viac otvorili, vytvorili v ňom priehľady a odstránili vnútorné dvere.

Cenu verejnosti v hlasovaní o najkrajšiu národnú kultúrnu pamiatku získal kostol sv. Jána Krstiteľa v Liptovskom Jáne. Ďalších víťazov 16. ročníka súťaže Fénix – Kultúrna pamiatka roka vyhlásia počas galavečera, ktorý odvysiela RTVS 8. mája na Jednotke. 

Zložiť obraz sveta je ťažké, umelec Ladislav Čarný si na pomoc berie prírodu, náboženstvo i dejiny umenia. Niekoľko dekád jeho tvorby sumarizujú nedávno vydaná publikácia a výstava v Považskej galérii umenia v Žiline.

Dom Maríny Pischlovej v Banskej Štiavnici bol pred požiarom viac ako len turistickou atrakciou Banka lásky. Boli tam gotické kamenné okná zo 14. a 15. storočia a mnohé architektonické vrstvy z čias renesancie a baroka. „Bol najlepšie zreštaurovaný,“ hovorí vedeckovýskumná pracovníčka Katarína Terao Vošková.

Na stredovekej Baštovej otvoria butikové kino Edison Filmhub a aj vďaka tomu sa v Bratislave rozvinie nielen ponuka krčiem, ale aj kultúry, píše Rado Augustín. „K tomu si prirátajte vynovené SNG, kde idú tiež premietať filmy, a aj otvorenie Domu tanca na Laurinskej. Možno práve toto je jedna z podôb nového centra Bratislavy, ktoré sa musí naplniť obsahom po vysatí obchodov do priestorov nákupných centier.“

V Umeleckopriemyselnom múzeu v Berlíne otvorili výstavu Retropia aj so slovenskou účasťou. Diváci na nej uvidia napríklad Vládny salónik od Vojtecha Vilhana a Jána Bahnu s predelovými stenami od Vladimíra Kompánka, nábytkovú tvorbu od Viktora Holešťáka-Holubára, príbor Jána Čalovku aj utopickú architektúru Jozefa Jankoviča.

Vždy sa hádame a každý projekt je boj, hovoria autori víťazného konceptu na obnovu bratislavských kúpeľov Grössling. Trojica talianskych architektov v rozhovore hovorí, ako projekt našli, prečo sa doň zamilovali a prečo im Staré Mesto pripomína Florenciu.

Súťaž na obnovu kúpeľov Grössling sme našli v podstate náhodou a do projektu sme sa zamilovali, hovoria autori víťazného konceptu. Trojica talianskych architektov v rozhovore hovorí, čím im Bratislava pripomína Florenciu a čo pre nich znamená slovo Adagio, ktoré vyjadruje filozofiu ich štúdia.

Po priestore najskôr behám s telefónom, hovorí fotograf architektúry Matej Hakár, ktorého tvorbu v súčasnosti vyhľadávajú oceňované domáce ateliéry aj občianske združenie Čierne diery. Vysvetľuje, prečo mu fotenie domu či bytu zaberie celý deň, ako vzniká výber fotiek, ktorý sa dostane do médií, aj či sú vydavatelia ochotní za publikovanie fotografií platiť.

Do tridsiatky sa fotke vôbec nevenoval, v súčasnosti patrí Matej Hakár k najvyhľadávanejším fotografom architektúry u nás. Jeho fotografie definuje čistý štýl a snaha nezasahovať do nich retušou. „Všetko sa snažím robiť na prvú snímku, preto je pre mňa dôležité pripraviť si priestor,“ hovorí. V rozhovore približuje, prečo sa pri fotení nezaobíde bez mobilu aj či mu architekti do procesu zasahujú.

Banská Bystrica má víťazný návrh na revitalizáciu Mestského parku. Súťažilo dvanásť tímov, zvíťazil kolektív Gulačová + Šereš. Park na Tajovského ulici s rozlohou takmer 80-tisíc štvorcových metrov je národnou kultúrnou pamiatkou.

Musíme sa naučiť čítať mesto, hoci úplne sa pochopiť nedá, vraví česko-japonský architekt Osamu Okamura. V rozhovore hovorí, aká štruktúra mesta je človeku blízka, či nás mesto robí tolerantnejšími a či je možné mestskú politiku preniesť na štátnu úroveň.

V diele čerstvého laureáta najprestížnejšieho ocenenia za architektúru Davida Chipperfielda je množstvo stavieb pre kultúru. Jeho návrhy a rekonštrukcie múzeí a galérií ukazujú, že pri nich nemá ísť o miesta pre elitu, ale o živé areály, napojené na organizmus mesta.

Inšpiráciou pri návrhu rodinného bývania architektov Moniky a Mareka Ivankovcov boli aj staré stodoly. Obvodové steny chceli najskôr obložiť plechom, ktorý použili na streche, nakoniec sa však rozhodli pre drevo. „Páči sa nám, že drevená fasáda prirodzene starne a splýva s okolím,“ hovoria architekti.

Architekti Monika a Marek Ivankovci si navrhli a postavili veľkorysé rodinné bývanie s výmerou 220 štvorcových metrov. Dom má priestrannú dennú časť a otvorený strop cez dve podlažia. „Otvorených priestorov sa netreba báť. Mesačné náklady na energie tu máme 120 eur, teda nižšie ako v byte,“ hovoria architekti.

Kým na Slovensku máme do 300 slamených rodinných domov, vo Francúzsku sú ich tisíce a zo slamy sa tam stavajú aj verejné budovy, napríklad školy. „Len v Paríži sú minimálne tri školy postavené zo slamy, respektíve zateplené slamou,“ hovorí architektka Zuzana Kierulfová, ktorá sa venuje prírodnému staviteľstvu. Na stavbu iných budov ako rodinných domov u nás chýba potrebná legislatíva.

Dom zo slamy nesfúknete ako v rozprávke o troch prasiatkach, hovorí architektka Zuzana Kierulfová. „Ľudia si myslia, že slama veľmi dobre horí, že ju napadnú myši, že tam budú plesne. Sú to mýty, ktoré treba vysvetľovať,“ hovorí. V rozhovore vysvetľuje, prečo je slama vhodný materiál na stavbu domu, aká je životnosť takých domov aj nakoľko je ich výstavba finančne náročná.

Ministerstvo obrany chce zadať projekt na rekonštrukciu bývalej vojenskej zotavovne na Zemplínskej šírave firme, ktorá vyhrá s najnižšou sumou. „Je to u nás klasika, a potom tie výsledky aj tak vyzerajú,“ upozorňuje teoretik architektúry Peter Szalay.

Rekonštrukcia vojenskej zotavovne na Zemplínskej šírave má stáť ministerstvo obrany do 20 miliónov eur. Spoluautor budovy a architekt Ivan Kočan vraví, že s ním nikto nekomunikoval. „Bol som zhrozený, keď som to videl. Je to tragédia,“ vraví Kočan.

Slováci sú pri zariaďovaní bývania konzervatívni, boja sa odísť od zaužívaných zvykov, hovorí oceňovaný architekt Alan Prekop. Obzvlášť sa to prejavuje vo výbere materiálov, s množstvom predsudkov sa napríklad spájajú kuchyne z nehrdzavejúcej ocele. „Ľudia majú najskôr obavy, no nakoniec sú spokojní. Dá sa na tom krájať, je to hygienické, ľahšie sa to umýva,“ opisuje.

Snažím sa, aby bol každý priestor zapamätateľný, hovorí architekt Alan Prekop, ktorého byt sa stal najlepším slovenským interiérom. „Mám rád veľa priestoru, veľa vzdušnosti a veľa svetla. Keď jednotlivé priestory navzájom komunikujú a nevznikajú malé komôrky. To je pre mňa predstava ideálneho bývania.“

V Bratislave je viac zábradlí, ako je nutné, vhodnejšou bariérou je zeleň, tvrdí Metropolitný inštitút Bratislava. Zábradlia podľa neho znižujú komfort pešieho pohybu či kvalitu verejného priestoru, preto k nim pripravil koncepčné pravidlá.

Bytová politika na Slovensku nepočíta so starnutím populácie. „Populácia starne, máme stále viac starších ľudí, ale domovy dôchodcov nie sú schopné opatrovať všetkých. Treba počítať s tým, že stále viac ľudí bude treba opatrovať doma, no naše byty na to vôbec nie sú prispôsobené,“ hovorí architektka a odborníčka na bezbariérové prostredie Lea Rollová.

Britská kráľovská rodina ukázala logo nadchádzajúcej korunovácie kráľa Karola III., autorom návrhu je bývalý šéfdizajnér Applu Jony Ive. Emblém bude používaný pri pouličných slávnostiach, v propagačných materiáloch alebo na oficiálnych suveníroch.

Architekti povedali, ako má vyzerať škola budúcnosti: nemá dlhú chodbu so zatvorenými dverami do tried. Vytvára malé bubliny – klastre, čo sú dve či tri triedy, ktoré majú vlastnú menšiu chodbu. Vďaka tomu je priestor útulnejší, deti si ho osvoja.

Naša najväčšia priorita nie je presvedčiť šoférov, ale chrániť chodcov a deti, hovorí architekt Simon Battisti, ktorý Bratislave pomáha navrhovať bezpečnejšie školské ulice. V rozhovore opisuje, čo ho najviac prekvapilo na Bratislave a či by tu svojim deťom dovolil ísť samým do školy.

Architekt Adam Gajdoš predstavuje tri príklady z blízkeho zahraničia, ktoré ukazujú, ako rekonštruovať modernistické budovy a posunúť ich do 21. storočia. Podľa neho si vo svete s energeticky neefektívnymi budovami zo 70. a 80. rokov dokázali poradiť.

Svet nekultúrneho búrania sa končí, a ak by sme zbúrali Najvyšší súd, bola by to hanba, píše architekt Adam Gajdoš. Reaguje na dohodu Najvyššieho súdu, ktorý začal spolupracovať s Metropolitným inštitútom na príprave rekonštrukcie, hoci zaznievajú aj hlasy za zbúranie budovy.

Česko sa v karlovarskom hoteli Thermal učí, ako vrátiť život odmietanému dizajnu zo 70. rokov, píše v blogu Radoslav Augustín. „Niežeby majiteľ (štát) vyslovene chcel, ale prevládajúci názor o architektúre a dizajne 70. rokov sa zmenil z nenávisti na uznanie a už sa vlastne ani nedá inak ako rekonštrukciu urobiť v duchu pôvodného štýlu.“

Vydricu a pretvorenie hradného brala by sme mali hodnotiť až vtedy, keď ju dostavajú, hovorí Juraj Šujan, nový hlavný architekt Bratislavy. V rozhovore ďalej vysvetľuje, či si developeri zvykli na prísnejšie posudzovanie projektov a prečo vypracovanie nového územného plánu trvá tak dlho.

Vydricu a pretvorenie hradného brala by sme mali hodnotiť až vtedy, keď ju dostavajú, hovorí nový hlavný architekt Bratislavy Juraj Šujan. V rozhovore tiež vraví, či si developeri zvykli na prísnejšie posudzovanie projektov a prečo tak dlho trvá vypracovať nový územný plán.

Po viac ako roku nákupného centra Nivy v Bratislave vidno viaceré zrážky s realitou, je tam mnoho prázdnych nákupných jednotiek, nákupy sa neúspešne maskujú za autobusovú stanicu s parkom, píše Radoslav Augustín. „Keď prechádzate schodiskami na strechu, pochopíte, že celá budova je priestorový klam – vnútri sa zdá priestor obrovský a komplikovaný, tu sa však budova zrazu javí ako jednoduchá – schody na strechu a strecha.“

Rekonštrukciou rodinného domu v Strekove architekti z ateliéru benkobenkova ukazujú, ako sa dá pracovať s typovým domom, ktorý nájdete v obciach na celom Slovensku. Zvonka nenápadný vidiecky dom vnútri žije úplne inak bez nutnosti nákladných nábytkov na mieru. Za jeho rekonštrukciu získali ocenenie za najlepší privátny interiér aj nomináciu na ocenenie CE ZA AR.

Architekti Jana Benková a Juraj Benko navrhli najlepší slovenský súkromný interiér. „Podstatný je dobrý základ a potom už je jedno, akú si človek kúpi sedačku, pokiaľ to, samozrejme, úplne nepreženie,“ hovoria. V rozhovore približujú, v čom by sa mohlo Slovensko inšpirovať Belgickom aj ako by sa malo pristupovať k rekonštrukciám bytoviek.

Ak plánujete vianočnú výzdobu okolo domu, vyhnite sa vianočným palmám a blikajúcim svetielkam, odporúča v rozhovore dizajnér Peter Scholc z firmy IKEA. Svetlá nastavte tak, aby sa o polnoci vypli, inak prispievate k svetelnému smogu.

Na vianočných svetielkach sa dajú ušetriť zaujímavé sumy a správnym skladovaním možno predĺžiť ich životnosť, hovorí interiérový dizajnér Peter Scholc, ktorý pracuje pre spoločnosť IKEA. Ak človek dodrží niekoľko jednoduchých zásad, jedna vianočná reťaz mu podľa neho vystačí na celý život.