Architektúra a dizajn

V Miláne sa začal najväčší veľtrh nábytkového dizajnu na svete Salone del Mobile. Potrvá do nedele 21. apríla, súbežne s ním sa koná Milano Design Week.

Kreslo T 2403 navrhol dizajnér Viliam Chlebo ešte v roku 1979, no svoje miesto nachádza aj v súčasnom interiéri. Architekti Grau ho použili aj pri riešení zmrzlinárne v centre hlavného mesta. „Chceli sme zároveň ukázať, že aj náš pôvodný dizajn treba chrániť, používať a nebáť sa ho. Mať úctu a bezhlavo všetko nevyhadzovať,“ hovorí architekt Filip Marčák.

Jeho kreslo bolo kedysi takmer v každej kancelárii – aj vo Vile Tugendhat. „Nenechal som sa odradiť, že sa niečo nedá,“ hovorí dizajnér Viliam Chlebo. Kovové kreslo T 2403 sa na zákazku vyrába dodnes, teda viac ako 40 rokov, staršie si ľudia nechávajú repasovať. Tím Grau Architects ho nedávno použil pri realizácii bratislavskej zmrzlinárne.

Slovenské centrum dizajnu spustilo prihlasovanie do 21. ročníka ocenenia Národná cena za dizajn. Tento rok bude hodnotiť komunikačný dizajn, ktorý vznikol za posledné dva roky.

Bartolomej Gönczy kúpil hrad v Kráľovskom Chlmci za 120-tisíc eur a už siedmy rok ho obnovuje spolu s odborníkmi. Pôvodne si tam chcel zriadiť vináreň, no rozsiahly výskum a nečakané objavy zmenili jeho plány. „Nikdy nezačnite budovať vinárstvo s tým, že k nemu kúpite aj hrad,“ vraví so smiechom.

Boli sme sa pozrieť, ako sa vyrába historická betónová dlažba. V Hliníku nad Hronom sa jej výrobe venuje Ľubomír Horák. Používa rovnaké postupy ako jeho predkovia, ktorí vyrábali aj ďalší stavebný materiál vrátane škridly. „Starký vždy hovoril, že škridla aj dlažba musí zvoniť, vtedy je už pevná,“ hovorí Horák.

Pritzkerovu cenu za architektúru získal Japonec Riken Jamamoto. Porota ocenila spôsob, akým prepája verejný a súkromný priestor. Najviac držiteľov prestížneho architektonického ocenenia pochádza práve z Japonska; 78-ročný Jamamoto je už deviatym japonským laureátom.

Ak plánujete, že sa vaša rodina v budúcnosti rozrastie a deti budú v spoločnej izbe, architektky Diana Juhásová a Mária Minariková odporúčajú pristupovať s týmto vedomím už k návrhu izby pre jedno dieťa. „Je dobré zariadenie vymyslieť a rozvrhnúť tak, aby sa ľahko prispôsobilo aj druhému prírastku, napríklad vopred premyslieť, kde bude druhá posteľ,“ hovorí Juhásová.

Ak zvažujete, akú posteľ zadovážiť svojmu dieťaťu, dizajnérka Marianna Markusková radí kúpiť už predškolákovi posteľ v štandardnom rozmere 80/90 × 200 cm, prípadne aj väčšiu posteľ so šírkou 120 alebo 140 cm, ktorú nebude treba v budúcnosti nahradiť väčšou. „Dieťa môže potom pozvať na prespanie kamaráta či kamarátku, a ak je malé dieťa choré, rodič mu môže lepšie asistovať, prípadne sa pri ňom aj vyspať,“ hovorí Markusková.

Dobrá detská izba môže byť aj bez rebrín či lezeckej steny. Hoci dopyt rodičov po podobných prvkoch je v posledných rokoch vysoký, podľa architektiek sú v priestoroch detských izieb trochu preceňované. „Deťom ponúkame mnoho možností na rozvoj a hranie sa, no často na úkor našej prítomnosti,“ hovorí architektka Diana Juhásová z ateliéru Nebojsa architekta.

Obnova panelákov je na Slovensku témou nielen pre farebnosť fasád. Architekti Lukáš Kordík a Štefan Polakovič z ateliéru GutGut v rozhovore hovoria, že hlavným problémom u nás je režim správy a vlastníctva. „Z vlastnej skúsenosti vnímam, že sú tam rôzne traumy z minulosti. Sú tam rôzne skupiny ľudí, ktoré sa nemajú rady, a preto sa nepodporujú. Je to politika v malom. Možno to je ten problém, že u nás je veľmi ťažké nájsť dohodu nielen v rámci tohto malého spoločenstva,“ hovorí Lukáš Kordík.

Architekti Lukáš Kordík a Štefan Polakovič, ktorí vedú ateliér GutGut, vyrástli v paneláku, ale na to, že sa stali architektmi, to nemalo zásadný vplyv. Ich obnova paneláka v Rimavskej Sobote, za ktorú získali aj ocenenie CE ZA AR, je pozitívnym príkladom toho, ako sa dá rekonštrukciou panelového domu nehnuteľnosť zhodnotiť, zlepšiť kvalita bývania a podporiť život komunity v dome.

Rekonštrukcia Slovenskej národnej galérie postúpila do užšieho výberu na európske ceny za architektúru. O shortliste Mies van der Rohe Awards rozhodovala odborná porota, galéria postúpila spomedzi 362 nominovaných diel.

Knižnice oblečenia chcú byť nový „sekáč“, píše Zelený newsfilter. V Amsterdame už deviaty rok funguje jedna z prvých a najúspešnejších kamenných knižníc oblečenia – LENA, kde si návštevníci odevy namiesto kupovania požičiavajú. Podobné pokusy sú aj v Čechách a na Slovensku.

Newsletter High 5ive opisuje príbeh najdrahšieho pracovného stola: „Pôsobí ako živý organizmus, jeho jednotlivé časti akoby sa vznášali. Stôl Carla Mollina z roku 1951 spája modernistickú tradíciu s fantáziou surrealizmu. Brali by ste ho?“

Projekt košického kreatívneho centra v areáli na Strojárenskej opäť ožíva. Župa hľadá peniaze aj človeka, ktorý by ho dotiahol do realizácie. Kultúrna scéna tieto kroky víta. „Vnímam z ich strany ochotu a vôľu kreatívne centrum dokončiť,“ hovorí Peter Radkoff, šéf kultúrneho centra Tabačka.

Košická župa chce kreatívne centrum napriek tomu, že vlani jej projekt prišiel o 18 miliónov eur z eurofondov. „Spätne vnímame negatívne, že sme prišli o takú veľkú príležitosť,“ hovorí župan Rastislav Trnka a dodáva, že hľadajú možnosti, ako sľub splniť.

Veľa architektov a interiérových dizajnérov uprednostňuje v interiéroch neutrálne alebo biele steny, ktoré priestor vizuálne nezaťažujú a ľahšie sa kombinujú. „Biela farba je v bytovom dizajne dôležitá, aby si oko malo kde oddýchnuť, a zároveň najlepšie odráža svetlo,“ hovorí architektka Lucia Mészárová. Pri výbere farebnosti interiéru odporúčajú architekti zohľadniť nielen kvality konkrétneho priestoru, napríklad či je dostatočne presvetlený, ale aj o aký priestor ide.

Trend farebných stien bol u nás v minulosti oveľa rozšírenejší ako dnes, neznamená to však, že farebné steny sú prežitok, ktorého sa treba vyvarovať. Zmenil sa však spôsob ich spracovania. „Tým, že dnes máme k dispozícii viacero možností spracovania stien, tak klasické maľovanie stien, aké bolo bežné v 90. rokoch, keď výber nebol taký široký, nie je také časté,“ hovorí architektka Lucia Mészárová.

Zlý stav budov bývalých Baťových závodov v Partizánskom je vlastne odrazom dramatických dejín – areál vznikol v idealistickej atmosfére Masarykovho demokratického Československa, no potom to začalo byť „napínavejšie“. Po roku 1948 závody znárodnili komunisti, v 90. rokoch zažili obuvníci výrobný úpadok a areál sa rozdrobil.

V jednej z budov Baťových závodov v Partizánskom chcú vybudovať kultúrno-komunitný priestor. Občianske združenie Fabrika umenia, organizácia Spolka a architekti z ateliéru 2021 pracujú na tom, aby sa po rekonštrukcii dala budova využívať okrem kultúrnych akcií aj ako priestor na nové ateliéry, galérie, dielne, kancelárie, trhovisko či ubytovanie.

Fotografka Jana Šturdíková 10 rokov fotila detaily starého bratislavského domu, ktorý prežil arizácie, znárodnenie, reštitúcie aj developerov. Nedávno však prešiel rekonštrukciou a všetky pôvodné prvky z 30. rokov zmizli. „Milovala som to tam – a vedela som, že je len otázka času, kedy ten dom skrátka zmizne tak, ako som ho zažila,“ vraví.

Urbanistka Milota Sidorová vybrala päť kníh o tom, ako zlepšiť život v mestách. „Dobrý život je tam, kde sú aj ďalší ľudia,“ vraví v rozhovore.

Architekt Ondrej Marko pred desiatimi rokmi presvedčil vedenie Leopoldova, aby budúcu podobu mestského úradu hľadali architektonickou súťažou. Dnes má Leopoldov tri ocenenia CE ZA AR, priebežne sa rozvíjajúcu mestskú infraštruktúru a množstvo realizovaných, budovaných či pripravovaných projektov. „Mňa samého prekvapuje, koľko zadaní pre architektov môže ponúknuť mesto so štyrmi tisíckami obyvateľov,“ vraví Marko.

Jeden z najväčších bunkrov z obdobia nacizmu bolo takmer nemožné zničiť, domáci si potom k nemu našli cestu a teraz prechádza veľkou rekonštrukciou. Kryt proti náletom v Hamburgu ukazuje, ako by sa mohol zmeniť vzťah ľudí aj ku komunistickým budovám na Slovensku. 

Dušan Manduľák stojí za nápadom bicykla Sharvan, ktorého veľkosť sa dá prispôsobiť deťom aj dospelým. Inšpirovali ho „rastúce korčule“, ktoré sa dokážu prispôsobiť rýchlo rastúcim detským nohám. „S bicyklami je to podobné. Kým dieťa vyrastie, máte doma 4-5 bicyklov a čo s nimi?“

V prešovskej fabrike kompletne vyvinuli a vyrobili prvý rastúci bicykel s viacerými inovatívnymi prvkami. Tento týždeň získal Sharvan Národnú cenu za dizajn. „Je to odvodené od slova šarvanec, ako hovoríme malému nezbednému chlapcovi s vetrom vo vlasoch u nás na východe,“ hovorí autor nápadu Dušan Manduľák.

Bratislava chce v spolupráci s developermi vo východnej časti Mlynských nív vybudovať modernú štvrť. Metropolitný inštitút pripravil návrh urbanistickej štúdie, ktorý môže verejnosť pripomienkovať do 31. októbra. Ešte dnes a zajtra máte možnosť v Zichyho paláci vidieť prezentáciu a rozprávať sa o nej s odborníkmi.

Rodičia často zasahujú do toho, ako má vyzerať bývanie ich dieťaťa, vraví v rozhovore dizajnér Michal Staško. „Hovoria, ako to má byť – že musí mať dlažbu a obklad v kúpeľni až po strop, lebo tak to robili oni a tak je to najlepšie. Potom prídeme my a celú tú pyramídu im zrušíme. Bývajú tam veľké nepochopenia.“

Z reklamy na depresiu sa stáva kultúrne centrum Gemera. Revúca má za sebou rok s titulom Mesto kultúry. Boli sme sa pozrieť, ako to dnes v meste vyzerá a či sa jej investíciu podarilo využiť. „Zrazu si mnohí uvedomili, že Revúca má čo ponúknuť,“ hodnotí uplynulý rok Revúčan Peter Číž.

Hlasujte za najlepšiu architektúru – v aktuálnom ročníku ocenenia CE ZA AR sa do finále dostal aj Nový pavilón urgentného príjmu v Nemocnici Bojnice. Tomuto alebo inému dielu spomedzi finalistov môžete dať hlas v Cene verejnosti.

Hlasujte za najlepšiu architektúru – v aktuálnom ročníku ocenenia CE ZA AR sa do finále dostala aj Rekonštrukcia, dostavba a modernizácia SNG v Bratislave. Tomuto alebo inému dielu spomedzi finalistov môžete dať hlas v Cene verejnosti.

Hlasujte za najlepšiu architektúru – v aktuálnom ročníku ocenenia CE ZA AR sa do finále dostala aj Kaviareň Norma v Piešťanoch. Tomuto alebo inému dielu spomedzi finalistov môžete dať hlas v Cene verejnosti.

Hlasujte za najlepšiu architektúru – v aktuálnom ročníku ocenenia CE ZA AR sa do finále dostala aj úprava okolia Pamätníka obetiam extrémizmu v Bratislave. Tomuto alebo inému dielu spomedzi finalistov môžete dať hlas v Cene verejnosti.

Architekt Philippe Rahm tvrdí, že architektúra vždy slúžila na vytvorenie priestorov, ktoré zohľadňujú klimatické podmienky a umožňujú človeku život vo vnútri. S nástupom fosílnych energií a ústredného kúrenia sa však architekti už o túto úlohu nemuseli starať a vrhli sa na estetiku. Rahm si myslí, že v čase klimatickej krízy by sme sa mali vrátiť k pôvodnému nastaveniu.

Hlasujte za najlepšiu architektúru – v aktuálnom ročníku ocenenia CE ZA AR sa do finále dostalo aj priestorové riešenie festivalu Grape na letisku v Trenčíne. Tomuto alebo inému dielu spomedzi finalistov môžete dať hlas v Cene verejnosti.

Priemerný byt stojí 14 ročných platov a Slovensko patrí v dostupnosti bývania medzi najhoršie krajiny v EÚ. Traja mladí ľudia nám porozprávali, aké ťažké je dostať sa k vlastnému bývaniu.

Hlasujte za najlepšiu architektúru – v aktuálnom ročníku ocenenia CE ZA AR sa do finále dostal aj Mestský park v bratislavskej mestskej časti Karlova Ves. Tomuto alebo inému dielu spomedzi finalistov môžete dať hlas v Cene verejnosti.

Témou volieb by malo byť aj to, že mladí ľudia si nemôžu dovoliť vlastné bývanie. Prinášame plány strán, ako by to zlepšili, aj príbehy troch ľudí, ktorí s tým majú problém. Finančný poradca si kúpil byt len vďaka štedrej pomoci rodičov. Psychologička žije v podnájme a nevie, čo spraví, keď bude chcieť deti. A poradkyňa v oblasti rozvoja regiónov nedostala hypotéku a zostala žiť u rodičov.

Hlasujte za najlepšiu architektúru – v aktuálnom ročníku ocenenia CE ZA AR sa do finále dostalo aj výtvarno-priestorové riešenie expozície Zázrak prírody. Tomuto alebo inému dielu spomedzi finalistov môžete dať hlas v Cene verejnosti.

Slovenské centrum dizajnu otvorí dnes o 17.00 h výstavu Národnej ceny za dizajn 2023. Výstava, ktorá sa koná v Pradiarni 1900 v Bratislave, predstaví výber toho najlepšieho z produktového dizajnu, čo vzniklo na slovenskej scéne v uplynulých dvoch rokoch vrátane finálových diel.

Hlasujte za najlepšiu architektúru – v aktuálnom ročníku ocenenia CE ZA AR sa do finále dostali aj vstupné priestory banky TB Lobby v Bratislave. Tomuto alebo inému dielu spomedzi finalistov môžete dať hlas v Cene verejnosti.

Hlasujte za najlepšiu architektúru – v aktuálnom ročníku ocenenia CE ZA AR sa do finále dostal aj showroom obchodu Ioko v Bratislave. Tomuto alebo inému dielu spomedzi finalistov môžete dať hlas v Cene verejnosti.

Rok som fotil Bratislavu, videl som absurditu aj nádej, píše Tomáš Hrivňák, ktorý mal vďaka víťazstvu v súťaži Slovak Press Photo a grantu od magistrátu možnosť rok fotiť premeny hlavného mesta.

Častou chybou pri organizácii domácnosti sú priveľké ciele. Minimalistka Mirka Čechová odporúča začať pomaly a po menších krokoch, napríklad jednou poličkou alebo zásuvkou. „Viem, že je lákavé urobiť hneď veľkú reorganizáciu a veľké vytrieďovanie, no mohlo by sa stať, že všetko vypraceme, napríklad celú skriňu, dostaneme sa do polovice a pri tom množstve stratíme chuť, silu a motiváciu,“ vraví.

Hlasujte za najlepšiu architektúru – v aktuálnom ročníku ocenenia CE ZA AR sa do finále dostal aj Byt 29A v Bratislave. Tomuto alebo inému dielu spomedzi finalistov môžete dať hlas v Cene verejnosti.