Príroda

Minister životného prostredia Ján Budaj označil za nezmysel tvrdenie rezortu pôdohospodárstva, že enviropolícia nenašla žiadne nelegálne vnadiská v poľovnom revíri Poľana. „To je nezmysel a stanovisko enviropolície si vyjasňujeme aj s vedením polície.“ Poľovníci podľa Budaja robia na Poľane vnadiská vo veľkom, do lesa vozia stovky kilogramov potravy kvôli raticovej zveri. (hiking)

Mesto Bratislava je pripravené v boji proti premnoženiu komárov aj v tomto roku použiť drony. Oznámila to námestníčka primátora Kratochvílová. S monitorovaním liahnísk začalo mesto už v marci.

Problém predpovedí búrok je, že nikdy presne neviete predpovedať, na ktorom kopci sa budú vyvíjať, vraví Miroslav Šinger, špecialista na nebezpečné javy počasia. Podľa neho sa vďaka novému superpočítaču budú zlepšovať aj predpovede modelu Aladin.

Delfíny v Čiernom mori záhadne umierajú. Morská biologička vysvetľuje, že to mohli spôsobiť vojenské sonary. Sonar, ktorý námorníctvo využíva na odhaľovanie nepriateľských ponoriek, totiž vydáva zvuk na rovnakej frekvencii ako ten, ktorým komunikujú veľryby či delfíny.

Na breh gréckeho ostrova Rhodos vyplavilo more mŕtvu veľrybu, v žalúdku mala 15 kg plastov. Podľa odborníkov to zvieraťu bránilo v správnom trávení a následne spôsobilo smrť. (ekathimerini)

Energetici zo Stredoslovenskej distribučnej zničili chránené rastliny v hodnote pol milióna eur v rezervácii Mackov bok v Nízkych Tatrách. Cez chránené územie vybudovali nepovolenú cestu, aby opravili elektrické vedenie, obísť to mohli inou cestou.

Slovenská lesnícka komora kritizuje envirorezort, že problémové medvede usmrcuje iba zásahový tím ochranárov a nie poľovníci. Odvolávajú sa na program starostlivosti o medveďa hnedého na Slovensku, ktorý pripúšťa aktívne zásahy do medvedej populácie poľovníkmi. Tento dokument však nie je záväzný.

V ramennej sústave Dunaja sa tento rok začnú simulované záplavy 13. mája. Trvať budú 30 dní. Nadväzovať na ne bude 11-dňová letná záplava, potvrdilo ministerstvo životného prostredia.

Skialpinistická sezóna v Tatranskom národnom parku sa skončila 15. apríla. Hoci podmienky na lyžovanie vo vyšších polohách sú ešte dobré, v národnom parku sa už vyhrabávajú svište, ktoré sa dokážu páriť len niekoľko hodín. Ich vyrušenie môže spôsobiť, že ostanú bez mláďat.

Vedci sú o niečo bližšie k zvráteniu starnutia, omladili kožné bunky 50-ročnej ženy tak, aby vyzerali ako 20-ročné. Nie je to cesta k nesmrteľnosti, ale v budúcnosti nám to možno zabezpečí o niečo zdravšiu starobu.

Život mohol vzniknúť už 300 miliónov rokov po sformovaní Zeme, uvádza nová štúdia. Vedci si myslia, že ak sa život na Zemi dokázal ujať tak rýchlo, „mimozemský život môže byť rozšírenejší, než sa pôvodne myslelo“.

Ministerstvo životného prostredia a štátni geológovia v roku 2021 monitorovali 21 lokalít zosuvov a svahových deformácií, z toho 14 bolo nových. Najhorší zosuv bol v obci Svätý Anton (okres Banská Štiavnica), kde bola vyhlásená mimoriadna situácia.

Liek na liečbu úzkosti účinkuje aj na kôrovce, ukázal výskum rakov – a že aj raky pociťujú úzkosť podobne ako človek. „Liek im pomohol prekonať úzkosť z elektrických šokov,“ hovorí výskumník Jonathan Birch.

Chobotnice cítia bolesť podobne ako človek a neexistuje rozumný dôvod, prečo by sme ich mali vkladať živé do vriacej vody, hovorí výskumník Jonathan Birch, ktorý presvedčil Britániu, že aj hlavonožce majú pocity.

Príslušníci povojnovej generácie „baby boomers“ (narodení 1946 až 1964) sú najväčšími znečisťovateľmi planéty, tvrdí nórska štúdia, ktorú cituje časopis Nature Climate Change. Ide o generáciu, ktorá tvorí najväčšiu uhlíkovú stopu zo všetkých generácií.

Naša planéta bola svedkom piatich hromadných vyhynutí. V prebiehajúcom šiestom americká novinárka Elizabeth Kolbert skúma, akú úlohu zohral človek pri drastickej klimatickej zmene, ktorá ohrozuje vyhubenie mnohých druhov rastlín a živočíchov vrátane ľudstva.

Poslanci odmietli petíciu Za lepšiu ochranu prírody, ktorú podpísalo vyše 103-tisíc ľudí. Do parlamentu ju predložilo Lesoochranárske zoskupenie VLK v októbri minulého roka, požadovalo zredukovať základné režimy ochrany v chránených územiach na dva.

Envirorezort pripravuje Akčný plán ochrany vôd na Žitnom ostrove. Chce zabezpečiť, aby využitie zdrojov pitnej vody pre obyvateľov malo prioritu pri krajinnom a územnom plánovaní pred hospodárskym a iným využitím územia.

OSN preveruje, či by mali Veľký koralový útes zaradiť medzi ohrozené prírodné pamiatky. Odborníci posúdia, či austrálska vláda robí dosť na ochranu útesov pred zmenami klímy a ďalšími nebezpečenstvami. Koralom škodí najmä stúpajúca teplota morskej vody, ktorá spôsobuje ich blednutie. (guardian)

Dnes o 16.33 hod. nastane na Slovensku jarná rovnodennosť. V tomto okamihu sa začne astronomická jar. Na severnej pologuli Zeme je tak 20. marec 2022 prvým jarným dňom, na južnej pologuli prvým jesenným.

Slováci získavajú 80 % pitnej vody z podzemných vôd a 20 % z povrchových, tvrdí Zelená linka ministerstva životného prostredia. Najväčšou zásobárňou pitnej vody v strednej Európe je Žitný ostrov, ktorý je chránenou vodohospodárskou oblasťou.

Nižná Slaná žiada štát, aby čo najrýchlejšie riešil znečistenie rieky Slaná, kým nenastane ekologická katastrofa. Rieka sa vo februári sfarbila dočervena, príčinou je vytekanie banských vôd z bane v areáli bývalého podniku Siderit.

Viacerí ochranári považujú súčasný systém ochrany prírody za zastaraný a neprehľadný. „V podstate by stačili dva stupne ochrany, bezzásah a aktívny manažment,“ hovorí ochranár Erik Baláž. Považuje za absurdné obmedzovať pohyb ľudí tam, kde sa poľuje a ťaží drevo.

Viacerí štátni aj neštátni ochranári volajú po zmiernení pravidiel, ktoré zakazujú vstup do prísne chránených rezervácií. Či je to vhodné a či by sa mal prehodnotiť súčasný systém ochrany prírody, odpovedá 12 odborníkov vrátane ministra Jána Budaja, riaditeľa TANAP-u Pavla Majka či europoslanca Michala Wiezika.

Niektoré z malých vodných elektrární sa zrejme budú musieť zbúrať pre škody, ktoré spôsobujú na životnom prostredí. Problém je, že štát roky vydával povolenia na stavbu elektrární bez súťaže, neposudzoval ich vplyv na životné prostredie a nevymáha dodržiavanie podmienok prevádzky.

Vo funkcii riaditeľa Mestských lesov v Bratislave vo februári končí Matej Dobšovič, pretože prijal ponuku viesť reformu národných parkov. Od marca má organizácii dočasne šéfovať súčasný zástupca riaditeľa Marek Páva.

Za zabitie žeriava kráľovského bude v Ugande hroziť doživotné väzenie alebo vysoká pokuta – v prepočte vyše 5 miliónov eur. Ešte v roku 1989 v Ugande žilo 35-tisíc týchto vtákov, teraz ich je asi 8000.

Faerské ostrovy začínajú prehodnocovať kontroverzný lov delfínov. Petícia s takmer 1,3 miliónmi podpisov vyzýva vládu, aby zakázala tento zvyk. Väčšia diskusia sa začala vlani v septembri po tom, ako nezvyčajne rozsiahly masaker vyše 1400 delfínov vyvolal pobúrenie. (phys)

Diviaky sú aj v okolí Bratislavy premnožené, v meste ich však vidíme najmä preto, že sa rozširujeme stále viac k lesu, vraví ochranár Jakub Mrva. „Z diviakov sa urobil obávaný predátor bratislavských lesov,“ vraví a dodáva, že v skutočnosti nie je nebezpečný.

Francúzsko chce spolu s USA chrániť antarktické oblasti pred zmenou klímy. Súčasťou spoločných plánov má byť aj rozšírenie ochrany Francúzskych južných a antarktických území. Ide o jeden zo záverov samitu One Ocean, ktorý v Breste usporiadalo francúzske predsedníctvo v Rade EÚ.

Diviaky nie sú nebezpečné, neútočia, skôr sú to plaché zvieratá, vraví bratislavský ochranár a poslanec Jakub Mrva. „Keď ma diviak nepočuje, zastal by som a hlasno by som prehovoril alebo zatlieskal, aby ma začul. V tom momente by mal diviak utiecť preč. Dôležité je ho neprenasledovať, psa zobrať na vôdzku.“

Diviaka, ktorý behal okolo novej budovy Slovenského národného divadla, uspali a usmrtili, vraví ochranár a bratislavský poslanec Jakub Mrva. „Bol viditeľne rozrušený, v panike a strese. Ani diviaky na električkovej trati neútočili, skôr hľadali cestu, ako utiecť preč,“ vraví v rozhovore.

Eurokomisia vedie štyri právne konania voči Slovensku v oblasti životného prostredia. Okrem iného máme aktualizovať mapy povodňového ohrozenia. Brusel nás taktiež vyzýva, aby sme chránili životné prostredie pred inváznymi nepôvodnými druhmi.

Keď na Antarktíde nefúka, je tam úplne hrobové ticho a hmla má rovnakú farbu ako povrch zeme. Jednoducho ste v bielej ničote, vraví cestovateľ Petr Horký. Cesta do polárnych oblastí by podľa neho mohla fungovať aj ako liečba depresie, pretože v extrémnych podmienkach bytostne pocítite, že chcete prežiť.

Vo chvíli, keď som dorazil na severný pól, priletela tam helikoptéra s talianskym zájazdom, spomína na svoju výpravu cestovateľ Petr Horký. „Vyliezli a začali si pripíjať šampusom, potom sa otriasli, že je im kosa, nasadli späť do helikoptéry a zase odleteli. A my sme tam stáli ako pakovia, čo sa dvanásť dní s nikým nerozprávali.“

Na južnom póle sme mali v noci 15 stupňov, tak sme spali v rozopnutom spacáku iba v trenírkach, vraví český cestovateľ a filmár Petr Horký. Opisuje, čo tam jedol na Silvestra, ako sa na Antarktíde chodí na záchod aj to, ako ho prekvapilo, keď na južnom póle stretol slečnu od hlavy po päty oblečenú v značke Louis Vuitton.

Island plánuje od roku 2024 ukončiť komerčný lov veľrýb. O hospodárskej výhodnosti tejto činnosti je podľa vlády k dispozícii len malé množstvo presvedčivých informácií. Za posledné tri roky Island zabil len jednu veľrybu – vráskavca malého v roku 2021.

Štátna ochrana prírody nevidí reálne povoliť v prírodnej rezervácii Pralesy Slovenska voľný pohyb ľudí, hoci občianske združenie Prales, ktoré projekt rezervácie pripravovalo, v tom problém nevidí. Štátni ochranári nie sú stotožnení ani s voľným pohybom ľudí v novej bratislavskej rezervácii Vydrica.

Nová prírodná rezervácia zachránila pred ťažbou dovtedy ohrozené pralesy, no zároveň do nich znemožnila prístup turistom. Do vyše dvadsiatich lokalít, kam nevedie značený chodník, sa už nedostanú.

Vedci žiadajú Európsku komisiu, aby pozastavila výstavbu plota na poľsko-bieloruskej hranici, kým sa posúdi vplyv projektu na územia zaradené do sústavy Natura 2000 a kým sa prehodnotí tak, aby sa minimalizoval vplyv na cenné druhy rastlín, živočíchov a prirodzené biotopy.

V bratislavských mestských lesoch vznikla oddnes prírodná rezervácia Vydrica. Povolené v nej budú formy mäkkého turizmu ako turistika, bicyklovanie či bežkovanie, budú tam vyhradené aj miesta na opekanie.

Ropná škvrna zasiahla prírodnú rezerváciu na východe Ekvádora a znečistila rieku Coca, ktorá je jedna z najväčších v ekvádorskej Amazónii a zásobuje vodou domorodých obyvateľov.

Už 1. februára vznikne v lesoch nad Bratislavou prírodná rezervácia Vydrica. Hoci takmer celá leží v najprísnejšom stupni ochrany, zostane v nej povolený voľný pohyb osôb aj mimo značených turistických a cyklistických chodníkov, zber lesných plodov aj kladenie ohňa na vyhradených miestach.

Ornitológ Ján Dobšovič vysvetľuje, prečo ľudia nedokážu prilákať vtáky k svojim kŕmidlám, keď sú príliš vysoko. „Sýkorka si vezme semiačko a sadne si s ním vedľa na strom. A to na 9. poschodí nevie urobiť.“

Únik ropy pri peruánskom pobreží po výbuchu sopky v súostroví Tonga bol dvakrát väčší, než sa predpokladalo. Podľa úradov ide o „ekologickú katastrofu“, ktorá má v postihnutej oblasti na svedomí úhyn rýb a morských vtákov.

V Anglicku už vtáky zistili, že človek pre ne nie je takým nepriateľom, a odvážia sa zobať mu z ruky. „Čo sa týka našich vrabcov či sýkoriek, povedal by som, že to je len otázka času, možno niekoľkých generácií vtákov a možno niekoľkých generácií ľudí, lebo stále sú prípady, že vtáky sú strieľané a plašené, a ony to vedia,“ hovorí ornitológ Ján Dobšovič.

Vedci objavili vyše 220 nových živočíšnych a rastlinných druhov v širšej oblasti Mekongu, ktorá zahŕňa Thajsko, Kambodžu, Mjanmarsko, Vietnam a Laos. Ide napríklad o desiatky plazov, žiab či rýb. (bbc)