Človek

Ľudia, ktorí sa v komunikácii cítia nevypočutí, majú v skutočnosti často sami problém s počúvaním, hovorí psychologička Andrea Hladká. „Majú na tom podiel vzorce správania z našej primárnej rodiny a z prostredia, v ktorom sme vyrastali. Ak sme nevideli, že by naši rodičia aktívne počúvali jeden druhého alebo nepočúvali ani nás ako deti, tak sme sa to nenaučili ani my.“

Častou chybou pri organizácii domácnosti sú priveľké ciele. Minimalistka Mirka Čechová odporúča začať pomaly a po menších krokoch, napríklad jednou poličkou alebo zásuvkou. „Viem, že je lákavé urobiť hneď veľkú reorganizáciu a veľké vytrieďovanie, no mohlo by sa stať, že všetko vypraceme, napríklad celú skriňu, dostaneme sa do polovice a pri tom množstve stratíme chuť, silu a motiváciu,“ vraví.

Prečo vidíme iluzórne tváre, napríklad Ježiša na toaste? Tento sklon sa počas života mení a rolu môže hrať aj oxytocín, naznačuje nový výskum. Napríklad matky v šestonedelí, ktoré majú zvýšenú hladinu tohto hormónu, vo zvýšenej miere vidia iluzórne tváre. „Pravdepodobne to podporuje vzťah medzi matkou a dieťaťom,“ píše sa v štúdii.

Predkovia ľudí boli pred 900-tisíc rokmi na pokraji vyhynutia, uvádza štúdia uverejnená v Science. Podľa nej v tom období, ktoré trvalo až stotisíc rokov, výrazne poklesla populácia predkov človeka. Mnohí vedci sú však k tvrdeniam skeptickí.

Aj keď mnohí ľudia trávia za obrazovkami neúmerné množstvo času, celkovým voľnočasovým trendom je fyzicky a kultúrne aktívnejšia populácia – vrátane väčšieho dôrazu na sebavzdelávanie a spoločenské kontakty, hovorí sociológ Ivan Chorvát, ktorý skúma voľný čas. V rozhovore vysvetľuje, prečo ho často máme viac, než si myslíme, prečo je dovolenka jednou z mála vecí, ktoré nezvykneme ofrflať, a ako sa dovolenkovalo v minulých storočiach.

K popularite opaľovania a odhaľovania tela prispelo aj mimoriadne teplé leto v Anglicku v roku 1928, ktoré podporilo výrobu opaľovacích krémov, plaviek a slnečných okuliarov, hovorí sociológ Ivan Chorvát, ktorý skúma, ako trávime voľný čas. V rozhovore vysvetľuje, čo má slovo „cestovať“ spoločné so starosťami, ako vyzeral predchodca Erasmu pre mladých šľachticov a aké voľnočasové aktivity sú na Slovensku najobľúbenejšie dnes.

Podľa štatistík trávia ľudia v práci stále menej času, no napriek tomu vám väčšina povie, že voľný čas nemá, hovorí sociológ Ivan Chorvát. V rozhovore vysvetľuje, kam sa nám voľnočasové hodiny strácajú, čo si myslí o štvordňovom pracovnom týždni, a opisuje voľnočasové aktivity ľudí v minulých storočiach.

Okolo polnoci chodia von so psami, nakupujú aj športujú. Horúčavy menia návyky a biologické hodiny Američanov, denné aktivity presúvajú na chladnejšie nočné hodiny. Novému rytmu sa prispôsobujú aj samosprávy.

Vedci vyvrátili mýtus, že lovcami boli len muži. Ženy lovili vo väčšine spoločností, používali oštepy či pasce a trúfli si aj na veľkú zver, ukazuje nový výskum.

Súčasná UFO mánia popiera cnosti vedy, píše v komentári Otakar Horák. „Veda nie je založená na viere, výpovediach z druhej ruky ani bombastických tvrdeniach tam, kde sa ponúka skôr skromnosť a prirodzené vysvetlenie. Myslime na to predtým, než nám z úst vypadne nejaká šialenosť. Ako nám ukázala pandémia, takéto myslenie zabíja. Mimoriadne tvrdenia vyžadujú mimoriadne dôkazy.“

V USA schválili liek Leqembi používaný na liečbu pacientov s Alzheimerovou chorobou. Ide o prvý prípravok, pri ktorom sa presvedčivo preukázalo, že mierne spomaľuje úbytok funkcií ovplyvňujúcich pamäť a myslenie tým, že pomáha pri odstraňovaní mozgového plaku.

Vedecký novinár Petr Koubský zostavil zoznam desiatich užitočných poznatkov, ktoré na školách neučia. Pripomína, že veda funguje a netreba ju spochybňovať, vysvetľuje, prečo je klamanie ľahšie ako vyvracanie lží, a radí nerobiť si starosti z toho, čo si o vás myslia cudzí ľudia.

Samota je spojená s kratším životom, uvádza štúdia, ktorá skúmala údaje od 2,2 milióna ľudí. Podľa vedcov spoločenská izolácia a osamelosť už prerastajú do možnej krízy verejného zdravia. Lekárka si myslí, že spoločenské aktivity, aby ľudia neboli sami, by sa „mali predpisovať rovnako, ako sa predpisujú lieky“.

Úpadok morálky je falošný problém, vyplýva z prieskumov, ktoré sa naprieč desaťročiami vykonali v desiatkach krajinách sveta. Domnelý pokles morálky možno vysvetliť sklonom všímať si najmä negatívne javy a spomienkovým optimizmom. Zlatý vek mravov existuje len v našej hlave.

V Afrike vedci údajne objavili najstaršie pohrebisko aj umenie, vytvorili ho pravdepodobne naši príbuzní z praveku, Homo naledi. Pozostatky našli hlboko v jaskyni, zrejme tak používali oheň, spolupracovali a používali jazyk. Kritici namietajú, že chýbajú dôkazy.

Martina Fehérová skúma, ako na Slovensku vylepšiť darcovstvo krvi a plazmy. Odborníčka tvrdí, že plaketa nemá veľký vplyv, a s kolegami vypracovala behaviorálny register darcov. „Umožňuje personalizovať požiadavky darcu tak, aby mu čo najviac vyhovovalo, kedy daruje. Vďaka registru vieme, ktorí ľudia sú za akých podmienok ochotnejší prísť darovať aj iné zložky krvi,“ vraví v rozhovore.

Vedci objavili mozgové signály, ktoré ukazujú, ako človek prežíva chronickú bolesť. Tvrdia, že ich práca by mohla smerovať k účinnej liečbe ľudí, ktorí žijú s dlhotrvajúcimi bolesťami, ktoré nie sú utíšiteľné bežnými liekmi. (guardian)

Aj zvuky, ktoré nepočujeme, nám môžu poškodiť zdravie, hovorí audiovedkyňa Raquel Castrová. „Existujú medicínske výskumy, podľa ktorých sa dlhodobé vystavenie nízkofrekvenčným zvukom môže podieľať na vzniku kardiovaskulárnych ochorení alebo epilepsie.“ Ďalej vysvetľuje, prečo nikdy nenosí slúchadlá alebo prečo sa ľudia nezhodnú na tom, čo radi a neradi počujú.

Ľudia sa bozkávali na pery z lásky a náklonnosti už pred najmenej 4500 rokmi. Je to o celé tisícročie skôr, než sa doposiaľ predpokladalo. Uviedli to vedci v novej štúdii, ktorú zverejnili v prestížnom časopise Science.

Mladí ľudia nie sú zvyknutí na striedanie úspechu s neúspechom, hovorí nobelistka Emmanuelle Charpentierová, vďaka ktorej vieme upravovať genóm. V rozhovore opisuje potenciál pri liečení genetických chorôb či rakoviny a svoju cestu k prelomovému objavu.

Vedci predstavili prvý ľudský „pangenóm“, teda doposiaľ najúplnejší súbor ľudských genómov, sekvenovaných od 47 ľudí rôzneho etnického pôvodu, ktorý lepšie odráža svetovú populáciu. Dúfajú, že pomôže vysvetliť príčinu mnohých chorôb a výrazne rozšíri možnosti personalizovanej medicíny.

Tri samostatné migračné vlny boli potrebné na kolonizáciu Európy modernými ľuďmi pred zhruba 54000 až 42000 rokmi, keď vytlačili neandertálcov, tvrdia vedci, ktorí skúmali jaskyne v údolí rieky Rhôny. V oblasti objavili dôkazy, že druh Homo sapiens musel podniknúť trojicu pokusov o výpravy zo západnej Ázie smerom na západ a sever, kým sa na kontinente usadil.

Peniaze kazia ľudí a bohatí jedinci sa správajú ako nemorálni darebáci, zneli zistenia štúdie z roku 2012. „Bohatstvo vedie k uvažovaniu, že ‚moje záujmy sú na prvom mieste‘, čo sa ospravedlňuje ideológiou bezuzdného sebectva,“ hovorili vedci. Lenže ani túto populárnu štúdiu sa teraz nepodarilo zopakovať. Denník N preto zisťoval, či je psychológia v kríze, ak sa jej nedarí replikovať ani klasický výskum.

Vedci objavili novú metódu, vďaka ktorej bude možné diagnostikovať Parkinsonovu chorobu pred objavením prvých príznakov. Štúdiu zverejnili v časopise Lancet Neurology. Objav by mohol pomôcť aj v snahách vyvinúť liek na toto ochorenie.

Ľudia už v dobe bronzovej dlhodobo konzumovali drogy, zistili španielski vedci po analýze zvyškov vlasov z pohrebiska na ostrove Menorca. Ide o prvý priamy dôkaz užívania drog v Európe v takých dávnych časoch.

Ľudia sa na zimný spánok neukladajú, no nová štúdia naznačuje, že v zime potrebujeme spať viac. „Aj keď cez zimu podávame nezmenené výkony, ľudská fyziológia je regulovaná smerom nadol a vo februári alebo marci sa dostavuje pocit behu naprázdno,“ hovorí spoluautor štúdie Dieter Kunz, podľa ktorého by sa naše povinnosti mohli upravovať podľa ročných období.

Spolužiakov som doučovala na balkóne, aby som si mohla dovoliť štúdium, hovorí nositeľka Nobelovej ceny Ada Yonath. „Ľudia si zo mňa radi uťahovali a označovali ma za bláznivú či dokonca hlúpu ženu s priveľkou predstavivosťou.“ V rozhovore tiež opisuje, prečo sú ribozómy základom pre život na zemi a ako ju k jej najvýznamnejšiemu objavu inšpirovali ľadové medvede.

Týždeň v zdraví analyzuje, či vieme, čo je ľudské vedomie. Čerstvá štúdia publikovaná v Nature Communications rieši funkčnú geometriu mozgovej kôry, kódujúcu dimenzie vedomia. Veľmi zjednodušene: prepojenia nie sú „2D“ medzi jednotlivými funkčne oddelenými oblasťami či sieťami mozgu, ale celé to funguje vo viacerých „3D“ dimenziách.

Vedci tvrdia, že päť minút chôdze každú polhodinu významne zmierňujú následky sedavého životného štýlu. Medzi nepriaznivé účinky nedostatku fyzickej aktivity a príliš častého sedenia patria cukrovka či srdcové ochorenia. (le monde)

Návštevy parkov, záhrad a iných zelených plôch môžu ľuďom v meste pomôcť znížiť spotrebu užívania liekov, uviedla nová fínska štúdia. Pozitívne účinky je možné sledovať už po troch-štyroch vychádzkach za zeleňou, dodali vedci s tým, že štúdia sa týkala liekov na úzkosti, nespavosť, depresiu či vysoký krvný tlak. (guardian)

Psy sa od vlkov geneticky oddelili približne pred 23-tisíc rokmi. Vedci, ktorí skúmali interakciu batoliat a psov, naznačujú, že k domestikácii mohlo prísť aj vďaka našej vzájomnej priateľskosti a altruizmu.

Výskum interakcií batoliat so psami ukázal, že snaha pomôcť druhým nemusí prameniť len z viery, že tým v budúcnosti získame výhody. Vedci zistili, že deti vedia odčítať, čo zviera chce a pomôcť mu to dosiahnuť. Takáto priateľskosť nám mohla pomôcť v rámci evolúcie.

Pacient si ku mne prišiel po lieky na spanie, povedal som mu, aby menej pil, píše psychiater Richard A. Friedman. Obmedzenie alkoholu alebo úplná abstinencia môžu výrazne prispieť pri liečbe depresie, úzkostí alebo nespavosti. „Začiatok roka je ideálnym časom na prehodnotenie roly alkoholu vo vašom živote,“ radí Friedman.

Na vôľu sa nespoliehajte, s predsavzatiami vám pomôže zmena prostredia či ľudia s podobnými cieľmi. „Namiesto toho, aby sme boli vystavení pokušeniam a dúfali, že im dokážeme odolať, je lepšie sa im úplne vyhnúť,“ píšu vedci o význame zmeny prostredia. Ak vieme, že by sme cestou do školy alebo z práce neodolali lákadlu cukrární, pôjdeme inou ulicou, kde žiadne z nich nie sú. Tam, kde nie je pokušenie, nie je ani riziko, že mu podľahneme.

Vo vydavateľstve Denníka N práve vychádza kniha Lepší spánok. Americká novinárka a moderátorka Diane Macedo napísala praktickú a zábavnú príručku o tom, ako sa dobre vyspať a ako si poradiť s rozličnými druhmi spánkových porúch. Knihu preložila Jana Melcerová.

Počítače nahradia veľkú časť toho, čo dnes považujeme za kreatívnu prácu, píše Petr Koubský. Spoločnosť OpenAI sprístupnila konverzačný program, ktorý vám poradí s výberom vianočných darčekov alebo za vás napíše počítačový program.

Zisťovali sme, prečo dnes žijeme dlhšie než naši predkovia. „Ešte v druhej polovici 19. storočia bola odhadovaná stredná dĺžka života na území Slovenska iba tesne nad hodnotou 30 rokov. „Potom to šlo nahor doslova monumentálne, až niekam k hodnote 50 rokov v 30. rokoch 20. storočia,“ vraví demograf Branislav Bleha.

Šesťdesiatnici žili aj v stredoveku, štatistiky skresľuje vysoká detská úmrtnosť. „Nie je to tak – ako si mylne predstavujeme –, že tridsiatnici boli starci,“ vraví antropologička Mária Krošláková o období stredoveku. V tejto epoche sa v horších časoch „aj polovica detí nemusela dožiť 15. narodenín,“ dodáva demograf Branislav Bleha.

Len 31 % Slovákov a Sloveniek súhlasí s tým, aby gejovia, lesby a bisexuáli mali rovnaké práva ako heterosexuáli. Sme na tom najhoršie zo všetkých krajín EÚ, ukazujú výsledky Eurobarometra z roku 2019. Odborníkov sme sa spýtali, aké dôvody za tým vidia.

Na Slovensku sa považuje za „normálne“ mať voči LGBTI komunite predsudky, hovorí psychologička Barbara Lášticová. „Túto normatívnu klímu ďalej spoluvytvárajú aj politici svojimi aktivitami či vyjadreniami na adresu LGBTI ľudí.“

Vytvorili manuál „zelených postrčení“ a ďalších opatrení, ako ľudí odnaučiť hádzať odpadky na zem. Patria k nim cedule s počtom košov v lokalite, nálepky na zemi s počtom krokov k najbližšiemu košu či tzv. gamifikačný kôš. „Je doba, ktorá si vyžaduje kreativitu, a nájsť v samosprávach ľudí, ktorí sú kreatívni, je nevyhnutnosť. Už nemôžeme len opakovať zabehané cesty,“ vraví Emília Sičáková-Beblavá, odborníčka na behaviorálne vedy.

Ľudia, ktorí sa na seba podobajú a nie sú príbuzní, čiastočnej vykazujú aj genetickú podobnosť a majú aj podobné správanie, tvrdí španielska štúdia. Vedci využili projekt kanadského umelca Brunelleho – ten desiatky rokov fotografuje ľudí, ktorí vyzerajú takmer rovnako.

Autori novej štúdie ubezpečujú rodičov, že je normálne, ak plaču svojho dieťaťa na začiatku nerozumejú. Dekódovať sa ho musia naučiť metódou pokus-omyl. Na pohlaví rodiča pritom nezáleží.

Nové .pod lampou: Genetik Ľubomír Tomáška rozpráva o tom, kto bol zakladateľ genetiky Mendel, čím všetkým odvtedy genetika zmenila ľudský život a či dospejeme k dokonalému človeku.