Týždeň v práve Rada Procházku

Radoslav Procházka opisuje prípady, v ktorých Najvyšší súd USA rozhoduje o korupčných prípadoch prekvapivo. Príkladom je posudzovanie korupčných „darov“ poskytnutých ex post. „Minulý rok súd jednomyseľným rozhodnutím zrušil tresty osobám odsúdeným za manipuláciu verejných obstarávaní, pretože v čase prijatia úplatku nepôsobili ako nositelia úradnej právomoci.“

Bude teplo, komentuje Rado Procházka verdikt ESĽP, podľa ktorého Švajčiarsko dostatočne nebojovalo proti klimatickej zmene. „Vec je taká zložitá, že sa nedá podrobne predpísať, aké opatrenia musí Švajčiarsko prijať, aby rozsudku vyhovelo.“

Radoslav Procházka píše o konci dlhoročnej tradície v USA, podľa ktorej si realitné kancelárie brali províziu šesť percent. „Od tohto výsledku sa v dôsledku konkurenčného boja očakáva pokles provízií o približne tretinu, čo vraj povedie k zásadnému naštartovaniu tamojšieho realitného trhu, na ktorom dnes platí, že v každom jednom americkom štáte sa finančne viac oplatí si rezidenčnú nehnuteľnosť prenajímať než ju vlastniť.“

Návrh zákona o STaR je vážna vec. Ale predsa len je aj trochu smiešna, píše Rado Procházka. „Nebude sa po Veľkej noci páčiť výsledok prezidentských volieb? Nuž, tak zrušíme prezidenta a spravíme nový orgán, napríklad Hlavu štátu. Voliť ju bude grémium zložené z predsedov poslaneckých klubov.“

Ústavný súd mal podľa ústavného právnika Radoslava Procházku tri možnosti, ako naložiť s podaniami proti novele Trestného zákona, a on sám nepredpokladal, že si vyberie práve tú možnosť, ktorú si vybral. „Je to mimoriadne sebavedomý výkon, z hľadiska asertivity porovnateľný azda len s niektorými nálezmi z 90. rokov.“

Radoslav Procházka upozorňuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu vrátiť do boja o prezidentský úrad Roberta Šveca, pretože parlament dostatočne nepreukázal, že podpisy pod jeho kandidatúrou sú nepravé. „Novinkou sa môže javiť fakt, že komisie posudzujúce petície musia svoje závery o nepravosti podpisov podporiť dôkazmi,“ píše Procházka.

České súdy riešia spor o to, či sa musia dobrovoľníci registrovať ako „tretia strana“, upozorňuje Radoslav Procházka. Občianske hnutie Milion chvilek dlhodobo agituje proti Babišovmu ANO, úrad dohliadajúci na politické strany to vyhodnotil ako porušenie pravidiel.

Podľa Radoslava Procházku EÚ nepozastaví Slovensku čerpanie eurofondov, ani keď v parlamente prejde zrušenie špeciálnej prokuratúry. „Táto hrozba je spojená skôr so situáciou, ak by malo dôjsť k zásadnému zníženiu trestov za trestné činy korupcie, poškodzovania finančných záujmov EÚ či marenia výkonu úradného rozhodnutia,“ píše.

Ústavný právnik Radoslav Procházka vo svojom seriáli o práve píše o rozhodnutiach Ústavného súdu. „S judikatúrou Ústavného súdu sa v politickom priestore šibrinkuje podľa aktuálnej potreby, ale to bolo vždy tak a nie je to ozajstný problém; ten by nastal, ak by na nej prestalo záležať. To momentálne zjavne nehrozí, skôr naopak.“

Štát ukazuje, že nemá na to, aby občanom zabezpečil adekvátnu ochranu pred sebou samým, píše Radoslav Procházka o rušení špeciálnej prokuratúry. Argument, že ľudské práva sa nedajú ochrániť inak ako čo najrýchlejším zrušením jedného zo štátnych orgánov, je podľa neho použiteľný v situácii, keď sa mení alebo rozpadá štátny režim.

Radoslav Procházka píše o šanciach Roberta Fica uspieť na Európskom súde pre ľudské práva so sťažnosťou na odposluchy z poľovníckej chaty. „Nie sú úplne márne, pretože sťažnosť už prešla cez filter tzv. zjavnej neopodstatnenosti a bude ju skúmať príslušná formácia súdu. Ak sa štát so svojím premiérom nejako nedohodne, rozhodne sa v Štrasburgu.“

EÚ prijala 11 balíkov sankcií proti Rusku, Maďarsko hlasovalo za každý z nich, píše Radoslav Procházka. „Keď už nevieš nebyť ako Viktor (Orbán), buď ako Viktor, nechaj si kolaborantské reči pre domáce publikum a tam, kde na tom záleží, sa správaj hrdo, odborne a slušne, rozumej pragmaticky.“

Boris Kollár a Peter Pčolinský neboli zvolení za poslancov, zostanú však vo vedení parlamentu, kým sa nepodarí zvoliť ich nástupcov. V parlamente tak bude istý čas 152 ľudí. „Čo ponúka peknú otázku: môže byť niekto (pod)predsedom parlamentu a zároveň nebyť poslancom? Ústava sa tvári, že áno,“ píše Radoslav Procházka.

Radoslav Procházka píše o sýrskych utečencoch, nórskej sociálke aj ukrajinskom obilí. „Žaloba Ukrajiny na zákaz dovozu jej obilia do Poľska, Maďarska a na Slovensko ponúka príležitosť na briskné psychologické a geopolitické postrehy alebo na nezáživné osvetové okienko. V tejto rubrike sme asi povinní zaťať zuby a vybrať si tú druhú, nevďačnú polohu.“

Radoslav Procházka píše o novom prístupe Európskeho súdu pre ľudské práva k slobode prejavu. „ESĽP sa neobmedzuje na skúmanie zákonného základu a primeranosti zásahov do slobody prejavu, ale obsah týchto prejavov pomeriava tým, čo označuje za základné hodnoty demokratickej spoločnosti. Ochranu priznáva len tým, ktoré tento morálny rámec neprekračujú.“

Prvý január aj prvý september sú podľa Radoslava Procházku formalistická nuda bez reálneho obsahu, za významné pre slovenskú štátnosť považuje iné dva dátumy: 29. august a 17. november. „Fakt, že práve o ich interpretáciu dnes zvádzame ideové a hodnotové súboje, im neuberá na vážnosti, ale presne naopak. Čím hlbší je spor, tým väčší význam má,“ píše vo svojom seriáli.

Právni zástupcovia muža, ktorý chcel odškodné za úraz spôsobený posuvným vozíkom v chodbičke lietadla, zverili prípravu podania na ChatGPT a ten si judikáty v ich prospech vymyslel. „Protistrana ich nikde nevedela nájsť, sudca tiež nie. Napokon sa advokáti priznali,“ píše Radoslav Procházka vo svojom seriáli o práve.

Komentovať to, že si ukrajinskí utečenci vyberali viac Česko než Slovensko ako nevyužitú príležitosť, je už zažitý refrén, píše Radoslav Procházka. „Zaslúžil by si ochranu ako súčasť kultúrneho dedičstva. Tak veľmi sme odkázaní na úspech, že si všetky tie nevyužité príležitosti môžeme dovoliť.“

Vytváranie kandidátok z viacerých strán bez toho, aby formálne kandidovali ako koalície, je podľa Radoslava Procházku obchádzanie zákona. „Reálne idete viacerí spolu, ale formálne to spravíte tak, aby pre vás platil nižší limit. Účel takéhoto postupu teda celkom zjavne obchádza účel zákonnej úpravy,“ píše.

Radoslav Procházka kritizuje zverejnenie informácie z tajnej služby o tom, že sa Rusko snaží ovplyvniť voľby na Slovensku. „To, že sa k utajovanej skutočnosti tohto typu dostane minister obrany, je vecou úvahy spravodajskej služby, to je lege artis. Nikdy sa to však neposkytuje s povolením zdieľať informáciu so šírym svetom, to podlieha relatívne zložitému procesu,“ píše Procházka.

Radoslav Procházka komentuje minulotýždňový súdny verdikt nad Zsuzsovou a Kočnerom a následnú verejnú debatu o ňom. „Každý sa vyjadril, všetci majú hotový názor. Z oboch strán je to hrach o stenu. A to sú strany, ktoré ešte aspoň predstierajú záujem o konverzáciu, čiže strany tvoriace v národe síce vplyvnú, ale predsa len menšinu,“ píše Procházka v seriáli o práve.

Čerstvý verdikt Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý potvrdil zodpovednosť jedného francúzskeho politika za nenávistné komentáre pod svojím postom na Facebooku, je podľa Radoslava Procházku dôležitý aj pre Slovensko. „Nejde len o čerstvý spor medzi prezidentkou a lídrom opozície ani o to, že nás údajne čaká ohavná kampaň. Máme to tu každý deň,“ komentuje Procházka vo svojom seriáli o práve.

Ak chce mať parlament aký-taký vplyv na zloženie Ódorovej vlády, musí jej vysloviť dôveru, píše Radoslav Procházka. „A naopak: ak chcú mať vládni ‚úradníci‘ pokoj, najistejšou cestou je prehrať hlasovanie o dôvere.“

V USA prebieha súdny spor medzi jednou z firiem zabezpečujúcich technológiu na sčítavanie hlasov vo voľbách a Fox News, ktorá šírila Trumpove tvrdenia o volebnom podvode. „V Európe by sa to skončilo na štrasburskom súde, tu sa to asi skončí – akurát o desať, dvanásť rokov skôr – na Najvyššom súde vo Washingtone,“ píše Rado Procházka

Bývalému politikovi Petrovi Ďuračkovi sa bulvárny týždenník ospravedlnil za článok starý 15 rokov. Ústavný právnik Radoslav Procházka to považuje za príklad nezmyselnej sankcie. „Obchodný model bulváru sa mu vypláca a bude vyplácať. Spôsob, akým systém chráni nemajetkové práva od ich porušovania, nieže nikoho neodrádza, on na to nabáda,“ píše Procházka.

„Premiér“ Heger hľadá kultúru sebaúcty. Zatiaľ márne, píše Radoslav Procházka vo svojom seriáli o práve. „Človek, ktorý dnes ako nominant najsilnejšej vládnej strany vedie vládu aj ministerstvo financií, nebol schopný zabrániť ani tomu, aby prešiel zákon s významným vplyvom na verejné financie, s ktorým nesúhlasil.“

Podľa Radoslava Procházku hľadá premiér Eduard Heger márne kultúru sebaúcty. „Človek, ktorý dnes ako nominant najsilnejšej vládnej strany vedie vládu aj ministerstvo financií, nebol schopný zabrániť ani tomu, aby prešiel zákon s významným vplyvom na verejné financie, s ktorým nesúhlasil.“

Zo Slovenska sa stala úniková hra, píše Radoslav Procházka. „Keď parlament položí tehlu na plyn, prezidentka pustí volant, vláda sa jaší na zadnom sedadle, a po streche dupoce vyšinutý šéf opozície, je čas zavrieť oči, vystúpiť a utekať kade ľahšie. Sami pre seba tomu hovoríme eskapizmus.“

V tomto volebnom období sa obe vlády zaviazali posilniť stabilitu a predvídateľnosť právneho poriadku. „To sa, možno s výnimkou dvoch-troch prípadov týždenne, aj darí, ak teda odhliadneme od toho, že sú to vlády s najväčším podielom zákonov prijatých v skrátenom legislatívnom konaní,“ píše Radoslav Procházka.

Radoslav Procházka pripomína, že pri septembrovom termíne predčasných volieb by vláda Eduarda Hegera zostala vládnuť až dovtedy, kým sa nepodarí vymenovať novú vládu. „Všetko jednoducho nasvedčuje tomu, že vláda odvolaná v decembri 2022 bude vládnuť minimálne do konca októbra 2023, pri istej konštelácii dokonca aj dlhšie,“ píše Procházka vo svojom newsfiltri o práve.

Radoslav Procházka kritizuje časť „pražskej kaviarne“, ktorá vytiahla na Andreja Babiša národnostnú kartu. „Odhliadnuc od nízkej estetickej úrovne, pokrivkáva aj tá kognitívna: z Babiša si hviezdu spravili a ďalej robia iba Česi a jeho úspech v tamojšej politike vypovedá veľa o Česku a vôbec nič o Slovensku. My máme vlastných grázlov,“ píše.

Dianie v parlamente považuje Radoslav Procházka za veľkú hanbu. „Ak sa to vôbec dá, tak ešte o kúsok horšie je predstierať, že v parlamentnej republike má záchrana demokracie spočívať vo vláde bez dôvery parlamentu, a naopak, zánikom demokracie majú byť voľby. Po 33 rokoch od Novembra sme v situácii, keď vrchnosť argumentuje proti slobodným voľbám tým, že ľudia sú príliš sprostí na to, aby si vedeli správne vybrať.“

Paktovanie Matoviča a Fica s Orbánom proti Európskej komisii považuje Radoslav Procházka za hrubú nedbanlivosť pri ochrane základných záujmov štátu. „Nedbanlivosť preto, lebo pripísať schopnosť úmyslu jednému z nich by znamenalo zľahčovať jeho diagnózu a pri druhom môže byť otázne, koľko neurónov mu ešte pláva nad hladinou,“ píše Procházka vo svojom seriáli o práve.

Radoslav Procházka kritizuje, že poslanec má možnosť predložiť zákon bez toho, aby prešiel pripomienkovým konaním. „Pripomienkové konanie je naozaj oštara. Hocikto vám do toho mudruje, niekedy dokonca aj verejnosť, trvá to, treba robiť rozporové konanie, často sa príde na to, že niečo fakt nesedí, tak to treba opraviť, a podobne,“ komentuje.

Radoslav Procházka komentuje rozhodnutie Ústavného súdu o referende. „Každý politik či sudca, ktorého sa spýtajú, sa bez zábran prihlási k podpore pre hlas ľudu, a výsledkom je štát, ktorého zdroj moci smie medzi voľbami rozhodovať o maximálnej obstarávacej cene áut používaných štátnymi úradníkmi či o možnosti škôl učiniť povinnou účasť na predmete ‚sexuálna výchova‘, ale nesmie rozhodovať o výmene vlastnej mocenskej reprezentácie.“

Smrť Bruselu, nech žije Budapešť! píše vo svojej pravidelnej rubrike Radoslav Procházka. „Za tvrdšiu formu vlády pléduje na Slovensku kvantum ľudí, ktorí ešte nedávno pred pravidlami uprednostňovali ich výklad potulnými šarlatánmi a zhora nadiktované obmedzenia vlastného pohodlia označovali za diktatúru.“

Radoslav Procházka pochybuje o prezidentkinom poverení premiérovi dočasne riadiť ministerstvo školstva. V ústave sa síce píše, že prezident určí, ktorého člena vlády poverí vedením rezortu po prijatí demisie jeho predchodcu, no zároveň ústava poctivo rozlišuje medzi členmi vlády a jej predsedom.

Slovensko čaká skúsenosť, čo robí s krajinou systém, kde nemá stabilnú väčšinu ani vláda, ani opozícia. „Menšinová vláda, ktorej agenda a reálne politické zloženie sa bude tvoriť na pôde parlamentu, znamená, že faktickým premiérom sa stáva Boris Kollár,“ píše Radoslav Procházka.

Radoslav Procházka píše o rozhodnutí súdu týkajúcom sa Zuzany Čaputovej a Ľuboša Blahu. „O žalovanom, a ešte častejšie o jeho straníckom šéfovi sa dá často započuť, že sú to výnimočné komunikačné talenty. Nie sú, celý zázrak spočíva v absencii zábran povedať úplne čokoľvek a v neschopnosti hanbiť sa.“

Radoslav Procházka opisuje bizarný spôsob, akým je potrebné komunikovať so štátom prostredníctvom elektronickej schránky, ak chce byť občan úspešný. „Elektronická komunikácia so štátom je alchymistická disciplína, kde okrem zručnosti a intuície potrebuješ mať šťastie. A možno aj kus empatie s umelou inteligenciou,“ píše ústavný právnik.

Ústavný právnik Radoslav Procházka pripomína, že podľa súčasnej legislatívy sú len tri možnosti, ako skrátiť volebné obdobie, a pri všetkých hrá kľúčovú rolu prezidentka. „Prinajmenšom tá časť opozície, ktorá v hlave štátu vidí nepriateľa, si pád vlády v situácii, keď parlament nevie vlastným rozhodnutím skrátiť volebné obdobie, ani nemôže želať. V skratke, kto je Tarabovi, Kuffovi či Ficovi milší? Heger alebo Čaputová?“ píše Procházka.

Týždeň v práve Rada Procházku: Rozmarné leto. „Leto-neleto, aj rozmary novej koalície by mali mať svoje hranice.“

Týždeň v práve Rada Procházku je aj o utrpení Igora v strednom veku. „Svet už niekoľko dní upiera pozornosť na utrpenie najprenasledovanejšieho politika v tomto storočí.“

Radoslav Procházka pripomína rozdiel medzi tým, ako posudzujú zlyhania parlamentu pri prijímaní zákonov ústavné súdy v Česku a na Slovensku. „Tamojší ústavný súd totiž súlad procedúry s pravidlami upravenými rokovacím poriadkom zarámcoval ako súčasť princípov právneho štátu, zatiaľ čo ten náš (zatiaľ) trvá na tom, že ak by mal vysloviť nesúlad zákona pre nedodržanie procesných pravidiel, muselo by ísť o pravidlá s výslovným ústavným základom.“

Ústavný právnik Radoslav Procházka varuje pred spôsobom, akým sa rozbehla v Maďarsku nová vláda Viktora Orbána. „V Budapešti zvládnu za jeden deň vymenovať novú vládu, schváliť jubilejnú desiatu novelu ústavy, na jej základe vyhlásiť výnimočný stav (‚stav hrozby‘) a pripraviť daňovú ‚legislatívu‘,“ píše Procházka vo svojom seriáli o práve.

Radoslav Procházka by ako poslanec hlasoval za súhlas s vydaním Roberta Fica, ako sudca by však so samotnou väzbou za súčasných okolností pravdepodobne nesúhlasil. „To nie je akože kompromis, nemáme ho s kým a prečo robiť. Je to rozlišovanie medzi inštitucionálnymi rolami parlamentu a súdu. Národná rada tú svoju nezvládla práve tým, že súdu znemožnila splniť si tú jeho,“ píše Procházka.

Český ústavný súd vydal rozhodnutie o prípade, ktorého podstatou bolo agresívne správanie páchateľa voči ľudskoprávnej aktivistke. Podľa Radoslava Procházku je rozhodnutie dôležité aj pre Slovensko. „Prípadná verejná funkcia obete neznamená, že je na svoju adresu povinná strpieť akúkoľvek oplzlosť,“ vyberá jednu z implikácií nálezu.

Prejavy nenávisti na sociálnych sieťach považuje ústavný právnik Radoslav Procházka za inkubačnú fázu fyzických prejavov. „Čím väčšia špinavosť sa dnes smie povedať, tým väčšia špinavosť sa zajtra bude dať urobiť. A či to zajtra príde o rok, o dva alebo o päť, je v podstate jedno,“ píše vo svojom seriáli o práve.

Trestný zákon je podľa Rada Procházku plne pripravený na aplikáciu voči tým, ktorí ruskú genocídu Slovanov schvaľujú, a nie je plne pripravený na aplikáciu voči tým, ktorí ju popierajú. „Tí, ktorí zločiny, ktorých sa na Ukrajine dopúšťa Rusko, schvaľujú, sa dopúšťajú trestného činu podľa § 338 Trestného zákona (schvaľovanie trestného činu) v spojení napríklad s § 425 (trestný čin neľudskosti). To sú tí, ktorí uznávajú, že Rusi páchajú zločiny, ale ich páchanie schvaľujú, lebo Irak, Vietnam a Hirošima,“ píše Procházka.

Ústavný právnik Radoslav Procházka reaguje na výhrady, že verejnosť nepozná presné dôvody, pre ktoré boli vypnuté niektoré dezinformačné weby. „Pýtať si ešte pred tým, než sa veci chopí súd, verejný prístup k informáciám spravodajskej povahy z oblasti kybernetickej bezpečnosti je podobné, ako chcieť poznať konkrétne dôvody, pre ktoré bol vydaný súhlas na odpočúvanie toho alebo onoho čísla,“ píše Procházka vo svojom seriáli o práve.