Záhrada

Boli sme sa pozrieť v záhrade záhradnej architektky Jany Bielikovej, ktorú posledné tri roky buduje so svojím partnerom. Prvý rok záhradu len čistili, v súčasnosti v nej už majú obľúbené zákutia s lavičkou alebo ležadlami. „Bolo to tu prerastené, chodila sem divá zver – diviaky a daniele, v hornej časti boli zvyšky chaty a stavebný odpad,“ hovorí Bieliková.

Možno až polovica včiel okolo nás sú muchy, len o tom nevieme, vraví zoológ Marek Semelbauer v rozhovore o opeľovačoch, záhradách či kosení. Vysvetľuje, prečo včely medonosné nie sú efektívny opeľovač, aký špecifický typ opeľovania vyžadujú čučoriedky alebo ako šetrne kontrolovať stav vošiek, ktoré ničia rastliny v záhrade.

O záhradách s dokonalými trávnikmi a tujami si myslíme svoje, vravia Silvia a Štefan Szabóovci, ktorí sa venujú dizajnovaniu klimatických záhrad. „Vykosený trávnik je niečo ako pacient na hadičkách, ktorý melie z posledného. Sám by neprežil, preto musí byť hnojený, zavlažovaný, prevzdušňovaný, pravidelne kosený.“

Tri susedky z Petržalky získali cenu za najkrajšiu bratislavskú predzáhradku. Spojila ich práca na záhone pred panelákom. Výhru v súťaži plánujú použiť na nový kovový plot a obrubníky. „Už sa stalo, že sme nasadili skalničky a zmizli, alebo že na kvety niekto vylial farbu,“ hovoria v rozhovore.

Kladieme na seba vysoké nároky, rovno si navrhneme desať vyvýšených záhonov, no nie sme schopní postarať sa ani o dva, hovorí záhradný architekt Ferdinand Leffler. „Je to potom veľmi demotivujúce, keď zistíte, že vám tie záhony prerastajú cez hlavu, a je to veľká škoda, lebo stratíte elán, ktorý ste mali na začiatku.“

Aj v zime vás záhrada môže baviť, rodinu tam môže prilákať oheň alebo sauna, hovorí záhradný architekt Ferdinand Leffler. V rozhovore vraví, že toto obdobie je ideálne na založenie ohňa a sedenie pri ňom spolu s deťmi.

Je v poriadku povedať si, že na záhrade budem sedieť maximálne na terase a ďalej už nepôjdem, lebo nemám čas, vraví v rozhovore architekt Ján Augustín. Tomu sa potom podľa neho všetko prispôsobí a môže to veľmi dobre fungovať. „Veľakrát však ľudia do záhrady nejdú, lebo nemajú dôvod tam ísť, nie je tam čo robiť.“

Dobrá záhrada je taká, z ktorej mám radosť, radí architekt Ján Augustín. V rozhovore hovorí, že veľa ľudí ho oslovuje práve v momente, keď už záhradu majú, no nenapĺňa ich predstavu. „Chceli si vytvoriť príjemný priestor, ale zo všetkých strán sa na nich pozerajú susedia, majú tam veľmi teplo, nie je tam nič, čo by im robilo radosť.“

Ruže či karafiáty? Krásne je súkvetie mrkvy, hovorí pestovateľ kvetov Jozef Teplan. „Súkvetia z mojej mrkvy sa nachádzali aj v aranžmánoch v Prezidentskom paláci počas inaugurácie nového prezidenta. Veľmi krásne sa v kyticiach ukážu aj plody žeruchy či súkvetie ovsa. V bratislavských kvetinárstvach sa za nimi idú zblázniť,“ povedal v rozhovore.

Ak pestujete v záhrade rastliny v nádobách, je dobré myslieť na to, že na horúčavy reagujú citlivejšie a počas dlhotrvajúcich horúčav im hrozí úpal a prehriatie koreňového systému. „Rastliny v takomto prípade premiestňujeme do tieňa, prípadne môžeme kvetináč zakopať do pôdy,“ radí Dagmar Štefunková z Ústavu krajinnej ekológie SAV.

Ľudia u nás veľmi preceňujú, koľko vody trávnik potrebuje – niekedy sa zavlažuje až nadmerne, hovorí Marcel Raček z nitrianskej SPU. „Niekedy si stačí povedať, či naozaj potrebujeme trávnik, ktorý vyzerá ako z obrázka, alebo aby bol trávnik funkčný, čistý a pohodlný. Zavlažovacia dávka potom môže byť nižšia až o tretinu.“

Polievanie záhrady má svoje pravidlá, ľudia však pri ňom robia veľa chýb. Kvetinové záhony a záhony so zeleninou treba podľa Dagmar Štefunkovej z Ústavu krajinnej ekológie SAV zalievať raz za tri-štyri dni až raz za týždeň podľa individuálnych nárokov.

Na exotických rastlinách by som koncepciu záhrady určite nestaval, hovorí odborník na zeleň Marcel Raček. V rozhovore približuje, ako záhrada reaguje na teplú zimu, čím ju odporúča hnojiť aj ako sa pripraviť na potenciálne teplé leto.

Ľudia si myslia, že strom si poradí so všetkým, ale nie je to tak, hovorí odborník na zeleň Marcel Raček. „Predstava je, že keď stromu necháme nejakú štrbinu, vytvorí si niekoľkometrový koreň a v hĺbke si nájde vodu a živiny. Žiaľ, takto to nefunguje.“

Na jar sa niektorí ľudia rozčuľujú, že majú malé kopčeky od dážďoviek v trávniku. „Pritom môžu byť radi, že majú zadarmo prevzdušňovanie pôdy,“ vraví záhradná architektka Jana Bieliková a vyberá päť kníh o záhradách.

V záhrade aj v živote bojujeme s vecami, s ktorými vôbec nemusíme bojovať, myslí si záhradná architektka Jana Bieliková. „Prílišným bojom nevytvárame harmóniu a symbiózu,“ vraví a odporúča päť kníh o záhradách a prírode.

Betónové ploty nepovažuje krajinná a záhradná architektka Lenka Hlubinová Vargová za estetické riešenie, preto sa ich v záhradách vždy snaží prekryť. „To robievam pomocou kríkov, stromov a popínaviek umiestnených tesne pri plote alebo v priestore záhrady. Pomáham si aj trelážami, dreveným obkladom či oceľovými sieťami upevnenými na plote,“ hovorí odborníčka.

Najhoršou alternatívou betónových plotov sú tie, ktoré sa tvária, že nie sú betónové, teda majú štruktúru dreva, kameňa či tehál. „Takéto ploty sú iba napodobeniny pôsobiace extrémne umelo,“ vraví krajinná a záhradná architektka Lenka Hlubinová Vargová. Okamžitý efekt, ktorý v záhrade prináša betónový plot, sa dá podľa odborníčky dosiahnuť aj použitím vzrastlých rastlín. Tie sa častejšie používajú vo verejnom priestore a svoje miesto nachádzajú aj v súkromných záhradách.

Na balkóne v kvetináči môžete pestovať aj maliny a ríbezle, hovorí legendárny 91-ročný záhradkár Ivan Hričovský, ktorý ešte stále vystupuje v záhradkárskych reláciách a každý štvrtok odpovedá ľuďom na otázky cez telefón a v piatky zase cez Facebook. „Keď vás ľudia chcú v staršom veku, dodáva vám to nadšenie a energiu,“ vraví v rozhovore.

Tento víkend sa koná podujatie Víkend otvorených parkov a záhrad. Ľudia môžu navštíviť vyše 110 verejných i súkromných parkov a záhrad na celom Slovensku. (vopz.sk)

Izbovým rastlinám sa treba venovať celoročne, nielen vtedy, keď sa im nedarí, hovorí Matúš Varsik, ktorý sa venuje ich predaju. Zima je pre rastliny náročná a ľudia by na ňu mali myslieť už vtedy, keď si rastlinu prinesú domov a hľadajú jej vhodné miesto. „Je dobré, ak môže zostať na jednom mieste počas celého roka a nemusí sa veľmi presúvať.“

Koniec sezóny je podľa záhradnej architektky Lenky Hlubinovej Vargovej vhodným obdobím na plánovanie úprav. „Leto bolo extrémne horúce, takže kým to má každý majiteľ pozemku v pamäti, môže si spísať, čo mu na záhrade fungovalo a čo nie.“ V rozhovore hovorí aj o tom, kde v záhrade vodu míňame neefektívne a prečo je dôležité vytvárať v nej tieň.

Záhradná architektka radí, ako pripraviť záhradu na ďalšie suché a horúce leto. Jednou z ciest je využívanie dažďovej vody. „Prívalové dažde sa striedajú s obdobiami sucha a tepla. Jeden extrém strieda druhý. Preto je dôležité v čase veľkých zrážok vedieť zachytiť čo najviac vody. Tú môžeme využívať v období, keď je zrážok menej,“ vraví Lenka Hlubinová Vargová.

Na Slovensku rastie sedemdňová incidencia covidu. Za posledný týždeň narástol priemerný výskyt ochorenia o 26 percent. Najhoršia situácia je v Bratislave, Košiciach, Pezinku, Senci a Trnave. Rastie denný počet prípadov aj počet hospitalizovaných pacientov na covid. Momentálne je s covidom v nemocniciach 305 pacientov, u 153 z nich je covid dôvodom hospitalizácie. Na umelej pľúcnej ventilácii je sedem pacientov.

Vyvýšený záhon možno vytvoriť prakticky na akomkoľvek pozemku. Podľa záhradnej architektky Lenky Hlubinovej Vargovej je jedinou nevyhnutnou podmienkou dostatok slnka. „Bez slnka, ktoré na plochu svieti aspoň 10 hodín denne, to nemá zmysel,“ hovorí. Odborníčky vysvetľujú, aké sú výhody vyvýšených záhonov, ako ich vybudovať a čo v nich pestovať.

Záhrady v radovej zástavbe nemusia vyzerať ako cez kopirák. Záhradní architekti sa zhodujú, že hlavne trávnatá plocha sa v súčasných záhradách preceňuje a priestor pre detskú hru sa dá vytvoriť aj inak. „Niekedy stačí pieskovisko, skrýša v zeleni, drobný drevený domček či vaňa s pumpou na vodu,“ hovorí záhradný architekt Ferdinand Leffler.

Traja záhradní architekti radia, ako vytvoriť funkčnú záhradu v radovej výstavbe či satelite. Dá sa to aj bez betónových plotov, ktoré sa budujú pre súkromie. Architektka Jana Bieliková považuje za lepšiu alternatívu drevenú zástenu, pletivo potiahnuté popínavou rastlinou alebo živý plot z tisu či hraba.

Najčastejšou chybou pri rekonštrukcii záhrady je nedostatok konceptu – ľudia postupne dopĺňajú nové časti, ale nemajú víziu. „Vždy hovorím, aby sa pozreli na pôdorys svojej záhrady zhora, vďaka čomu začnú lepšie vnímať súvislosti. Ak nepoznáte súvislosti, dopadne to tak, že si urobíte predzáhradku, potom terasu a následne zistíte, že to spolu nefunguje,“ vraví záhradný architekt Ferdinand Leffler.

Záhradný architekt Ferdinand Leffler odporúča v záhrade uprednostniť lokálne materiály, napríklad kameň z blízkeho kameňolomu. „Máme krásne vápence a žuly. Prečo by sme mali voziť cez polovicu planéty sivý indický pieskovec alebo travertín? Nedáva to zmysel.“

Úplne bezúdržbové záhrady podľa záhradného architekta Ferdinanda Lefflera neexistujú. „Je to podobné, ako keby ste chceli bezúdržbového psa. Takisto je to nezmysel. Aj tomu psovi musíte dať občas nažrať, občas ho vyčesať alebo s ním zájsť k veterinárovi,“ vysvetľuje Leffler, ktorý sa dlhodobo venuje osvete v oblasti záhradnej architektúry. V rozhovore hovorí, ako si záhradu založiť či zrekonštruovať tak, aby vyžadovala menej starostlivosti.

Veľké plochy trávnikov sú určite neekologické, pretože práve trávniky sú najväčšími žrútmi vody, hnojív, ale aj ľudskej energie, hovorí záhradná architektka Jana Bieliková. „Klienti túžia po veľkých trávnikoch najmä kvôli deťom, aby sa mali kde hrať. Ale keď sa vrátim do svojich detských čias, najlepšie sme sa zabavili v zákutiach, kde sme si mohli vytvoriť akési tajuplné súkromie.“

Množstvo ľudí svoje záhrady zbytočne mazná veľkým množstvom hnojív a vody, hovorí záhradná architektka Jana Bieliková, ktorá šesť rokov pôsobila v televíznej relácii Hurá do záhrady. V rozhovore vysvetľuje, ako pristupovať ku konceptu záhrady s ohľadom na meniacu sa klímu a či je lepšie uprednostniť domáce druhy rastlín pred cudzokrajnými.

Urobiť poctivú záhradu alebo park sa ešte len učíme, za Českom zaostávame minimálne sto rokov, tvrdí krajinný architekt Michal Marcinov. V rozhovore hovorí o spolupráci s developermi, ale aj o tom, že na záhradu, ktorá nevyzerá ako podľa šablóny, treba odvahu a dôveru.

Ľudia môžu pestovať ovocie a zeleninu aj na balkóne na prašnej a hlučnej ulici, hovorí v rozhovore mestská záhradkárka Michala Hrnčiarová. „Existujú na to aj štúdie, ktoré hovoria, že vplyv rušnej ulice na potraviny nie je taký zásadný.“ Na svojom balkóne má už aj figu, vypestované bylinky jej pokryjú spotrebu.

Aj na malom balkóne dokážete vypestovať množstvo ovocia či zeleniny, veľmi efektívne sú bylinky, hovorí v rozhovore mestská záhradkárka Michala Hrnčiarová. Ľudia podľa nej často robia chybu, keď pestujú rastliny na balkóne v malých nádobách. Rastlina v nich nemá dostatočný priestor, ale zároveň pôda v malej nádobe veľmi rýchlo vysychá.