Ako to číta Ivan Mikloš

Na Ukrajine sa hrá o čas a Putin ho má viac, píše Ivan Mikloš. Rusko sa spolieha na vyčerpanie ľudských zdrojov na Ukrajine, na voľby v USA, na únavu voličov na Západe a na narastanie ekonomických nákladov finančnej a vojenskej pomoci. Jediným riešením je však jej zvýšenie a urýchlenie.

Americká vláda sa chce riadiť novou ekonomickou doktrínou, ktorá reaguje na čiastočnú stratu priemyslu v USA a vzostup Číny, píše Ivan Mikloš. Program postavený na masívnych investíciách má podľa neho slabiny – napríklad dotácie ohrozujú európskych partnerov a zvyšujú výdavky štátneho rozpočtu.

Putinovmu Rusku chýba líderstvo a to spôsobuje rýchle narastanie nespokojnosti v dvoch protichodných táboroch ruských elít, píše Ivan Mikloš. To je niečo, čo síce prieskumy verejnej mienky nezachytávajú, no môže to zohrať veľmi dôležitú úlohu v budúcom priebehu vojny.

Fiškálny populizmus nie je len slovenský problém, píše Ivan Mikloš. Tento fenomén je rozšírený na celom svete a špeciálne v rozvinutých krajinách EÚ, v USA, Japonsku, ale aj v Číne. A intenzita tohto problému narastá čoraz rýchlejšie.

Toto nie je len vojna Putina a jeho režimu, píše Ivan Mikloš vo svojej pravidelnej rubrike a podopiera to výsledkami prieskumu verejnej mienky nezávislého centra Levada. Podľa nich po začatí vojny stúpla popularita Putina aj podpora vojne a na vysokej úrovni sú doteraz. Pri takomto vývoji nemá Putin žiadny dôvod ustúpiť a nepokračovať v zločinnej vojne.

Čína od roku 2035 nebude vyrábať ani dovážať autá so spaľovacími motormi, dala si teda rovnaký záväzok ako EÚ, píše Ivan Mikloš. Rovnakou cestou sa vybrali aj USA. Slovensko na automobilovú revolúciu doplatí vtedy, ak „naše“ automobilky nezvládnu elektrifikáciu. „Alebo ak ju síce zvládnu, ale nie na Slovensku“.

Napriek rozšírenej predstave o slabnúcom postavení USA vo svetovej ekonomike sa deje presný opak, píše Ivan Mikloš. V porovnaní s inými bohatými štátmi sa v USA prudšie zvýšili napríklad reálne príjmy, hodnota veľkých firiem aj počty pracovníkov a zlepšilo sa vzdelanie.

Zmrazenie a zablokovanie devízových rezerv Ruska by spolu s vyčerpaním Fondu národného blahobytu znamenalo, že ešte v tomto roku ruské verejné financie skolabujú, píše Ivan Mikloš. Kremeľ si bude musieť vybrať medzi inflačným tlačením peňazí alebo krutými rozpočtovými škrtmi, čo by znamenalo nemožnosť ďalšieho financovania vojny alebo zásadné negatívne následky pre obyvateľstvo.

Na trhoch aj po krachoch bánk v USA a Švajčiarsku prevláda optimizmus a nie je dôvod na paniku, píše Ivan Mikloš. No je tu jedno ale. Situácia pripomína liečbu choroby len zvyšovaním liekov proti bolesti. Čistenie trhov je nedostatočné a je také aj vinou neustáleho rastu záchranárskych akcií vlád a centrálnych bánk.

Rusko do konca februára vytvorilo takmer 90 % celoročného deficitu, píše Ivan Mikloš. Ministerstvo financií potvrdilo, že za prvé dva mesiace roka boli verejné príjmy medziročne nižšie o 25 % a verejné výdavky vzrástli o 52 %.

Macron sa rozhodol správne, keď dôchodkovú reformu pretlačil napriek silnému odporu verejnosti aj bez hlasovania v parlamente, píše Ivan Mikloš. „Ak by vláda Mikuláša Dzurindu ustupovala tlaku odborov či štrajkujúcim železničiarom, tak by sa žiadne reformy neurobili a Slovensko by na tom bolo dnes omnoho horšie.“

Americká vláda svojou reakciou na krach banky SVB v zásade upokojila trhy, ale všetky problémy nevyriešila, píše Ivan Mikloš. Ak bude výsledkom pomalší rast úrokových sadzieb, ohrozí to úspešnosť boja s infláciou a záchrana bánk znamená posilňovanie morálneho hazardu, upozorňuje.

S oneskorením, ale predsa začali západné sankcie dopadať na ruský rozpočet, píše Ivan Mikloš. Vláda reaguje pokusmi viac žmýkať biznis „dobrovoľnými“ príspevkami, vyššie dane sú už pripravené pre ropný sektor.

Väčšina Turkov, Číňanov aj Indov vníma Rusov ako spojencov alebo partnerov, keďže Rusko pre nich nie je dosť dôležité, aby ho nenávideli, zhodnotil bulharský politológ Ivan Krastev, ktorého myšlienky rozoberá v komentári Ivan Mikloš.

V konečnom dôsledku bude počet obetí a nákladov ruskej vojny proti Ukrajine nie priamo, ale nepriamo úmerný množstvu a kvalite zbraní, ktoré Západ dodá Ukrajine, píše Ivan Mikloš. Aj pre samotné Rusko a jeho úspešnú budúcnosť je čo najrýchlejšia porážka Putina a jeho režimu nevyhnutným predpokladom, hovorí bývalý minister financií.

Sedem rokov od referenda o brexite je evidentné jedno – Británii nepomohol, píše Ivan Mikloš. „Netreba mať doktorát z ekonómie, aby sme chápali, že ak sa krajina odstrihne od svojho najväčšieho zahraničného trhu, musí to mať zásadné negatívne dôsledky.“

Bidenova administratíva presadila v americkom kongrese tri zákony, ktoré zásadne menia doktrínu ekonomickej politiky USA, píše Ivan Mikloš. Pre EÚ bude podľa neho kľúčové, aby sa nedostala so Spojenými štátmi do obchodnej vojny. Pre Slovensko je zase „životne dôležité“ byť aktívnym a lojálnym spoluhráčom v Únii.

Peniaze sú drahšie, no nie je ich menej, píše Ivan Mikloš. Upozorňuje na článok ekonóma Michaela Howella, podľa ktorého americký Fed skryto pristupuje ku kvantitatívnemu uvoľňovaniu. Otázna je udržateľnosť, dodáva bývalý minister financií.

Ekonomické fórum v Davose sa nieslo v optimistickom duchu, čo mnohých mohlo prekvapiť, píše Ivan Mikloš. Uvoľnenie covidových reštrikcií v Číne, pokles cien energií alebo naštartovanie zelených investícií v USA naznačujú, že vývoj bude lepší, ako sa predpokladalo.

Ukrajina musí získať Krym a Rusi musia pochopiť, že Putin je lúzer a že ich straty a utrpenie sú zbytočné, píše Ivan Mikloš. „Až potom je reálna šanca, že príde mier. Západ preto musí Kyjivu dať viac zbraní a pomoci s výcvikom.“ 

Investori, ale aj politici, ktorí majú kariéru stále postavenú na takmer neobmedzenom prístupe k lacným peniazom, budú strácať, píše Ivan Mikloš. V prípade firiem ich nahradia iní víťazi, v prípade politikov a krajín však môžu prísť aj horší, upozorňuje.

Podpora vojny, Putina a jeho režimu Rusmi nemá formu nadšenej, spontánnej a demonštratívnej podpory, píše Ivan Mikloš. „Je to skôr akýsi rezignovaný súhlas a pasívna podpora ako dôsledok bezalternatívnosti v danej situácii. S tým súvisí aj fakt, že čoraz viac ľudí volí stratégiu utiahnutia sa do vlastnej ulity.“

Finančné trhy v roku 2022 najviac zasiahol koniec lacných peňazí, keď centrálne banky v reakcii na infláciu prudko zdvihli úrokové sadzby, píše Ivan Mikloš. Éra lacných úverov sa podľa neho už určite nevráti, napríklad americký Fed očakáva, že základný úrok sa nezníži pod 2,5 percenta. 

Aký bol rok 2022 v svetovej ekonomike a politike? Ivan Mikloš píše, že aj v tomto hroznom roku sa dali vidieť záblesky svetla. „Dôvodov na optimizmus naozaj nie je príliš veľa, ale nejaké predsa len existujú a bolo by chybou ich nevidieť.“

Názor, že bežní Rusi nie sú spoluzodpovední za vojnu na Ukrajine, je možno milosrdná, ale lož, píše Ivan Mikloš. Ruskí občania majú vplyv na to, čo sa deje, a ich pokračujúca vysoká podpora Vladimira Putina aj po tom, ako rozpútal konflikt, dáva režimu politickú legitimitu, dodáva bývalý minister financií.

Oficiálne výsledky ruskej ekonomiky sú prikrášlené a nafúknuté výdavkami na vojnu, ktoré nezlepšujú životy ľudí, vyplýva to z analýzy ruského ekonóma Vladimira Milova, ktorú vo svojom komentári rozoberá Ivan Mikloš. Viaceré odvetvia podľa analýzy trpia – výroba áut sa prepadla o 77 %, lokomotív o 20 – 30 % a práčiek o 58 %.

Brexit mal byť nástrojom pozitívnej divergencie, naštartovania rastu a odpútania sa od stagnujúcej Európy, píše Ivan Mikloš. Zatiaľ sa však zdá, že Británia zažíva a bude zažívať skôr negatívnu konvergenciu. „Smerom k talianskej politickej nestabilite a rastovej stagnácii, ku škandinávskemu daňovému zaťaženiu a eurovej menovej parite.“

Svetová ekonomika zažíva zásadné a dlhodobé zmeny, ktoré presahujú bežný hospodársky cyklus, píše Ivan Mikloš. Upozorňuje na názory ekonóma Mohameda El-Eriana, ktorý sa prihovára za schopnosť poučiť sa z neúspechov, pripraviť si viacero možností a pružne reagovať na zmeny.

Zrejme sa potvrdzuje, že Rusom imperiálne výboje ich vodcu neprekážajú, ani keď sú neúspešné, barbarské a nákladné aj pre nich samých, píše Ivan Mikloš. „Jediné, čo môže podporu vodcu trvalejšie znižovať, je zníženie ekonomickej a sociálnej úrovne. A tu zatiaľ fakty ukazujú, že pokles ruskej ekonomiky je napriek sankciám menší, ako sa predpokladalo.“

Čína svoj rastový model do značnej miery vyčerpala, píše Ivan Mikloš s tým, že udržateľný rast závisí od množstva ľudí, kapitálu a od efektívneho spôsobu využitia ľudí a kapitálu. „To je hlavný dôvod, prečo sa dá pochybovať o reálnosti čínskych ambícií dosahovať v budúcom desaťročí ekonomický rast 5 % ročne.“

Nemecko má problém s prílišnou ekonomickou závislosťou od Číny, píše Ivan Mikloš. Tak ako malo celé desaťročia krátkozraký a naivný vzťah k Rusku, keď profitovalo zo závislosti od ruského plynu a ropy, teraz ho má aj k Číne, ktorá je rovnako alebo aj viac riziková, hovorí bývalý slovenský minister financií.

Krátky politický príbeh bývalej britskej premiérky Liz Trussovej je poučením aj pre Slovensko, píše Ivan Mikloš. „Tak ako stráca Taliansko a Británia rastovú dynamiku voči Nemecku či USA, rovnako ju stráca aj Slovensko voči svojim porovnateľným ekonomikám,“ dodáva.

Nepochybujem, že naratív vždy ruského Krymu žije v mysliach mnohých ľudí na svete vrátane Slovenska aj dnes, píše Ivan Mikloš. „Táto téma je stále aktuálna aj preto, že vedie mnohých, aj vplyvných ľudí k tomu, že sú ochotní pripustiť, že Ukrajina by sa mohla či mala v mene mieru a dohody s Ruskom Krymu vzdať.“

Hrdinský odpor Ukrajiny proti ruskej presile nám podľa historika Snydera pripomína, že demokracia nie je o akceptovaní zjavného verdiktu histórie, je o tvorbe histórie, píše Ivan Mikloš. Zároveň nám ukazuje, že demokracia je aj o „ľudskom riziku a ľudských princípoch“, pričom víťazstvo Ukrajiny môže dať demokracii nový život a svieži vietor.

Historik Timothy Snyder už v roku 2018 napísal, že ruský vpád na Ukrajinu v roku 2014 bol pre EÚ a USA testom, či sú schopní rozlíšiť realitu od fikcie, píše Ivan Mikloš. A pripomína, že jeho záver bol už vtedy jasný a neradostný: „V tomto teste EÚ a USA prepadli.“

Západ a Ukrajina by mali začať riešiť, aby sa miliardy na obnovu krajiny využili efektívne a vo verejnom záujme, píše Ivan Mikloš. Aj keď vzhľadom na prebiehajúcu vojnu sa to môže zdať predčasné, bez koordinácie a kontroly použitia zdrojov sa podľa neho medzi Ukrajinou a Západom nevybuduje dôvera.

Kde vziať peniaze na obnovu vojnou zničenej Ukrajiny? pýta sa Ivan Mikloš. Hlavným zdrojom musia byť podľa neho vojnové reparácie Ruska, ktoré rozpútalo vojnu voči Ukrajine. „Problém je, že Rusko by najskôr muselo vojnu prehrať, pričom platí, že totálna prehra je nereálna, pretože Rusko je jadrová veľmoc a zároveň diktatúra.“

Ekonomická a vojenská sila Ruska je oproti západným krajinám, ktoré podporujú Ukrajinu, zanedbateľná, píše Ivan Mikloš. Sankcie podľa neho fungujú, ale ich efekt odďaľujú ruské príjmy z predaja ropy a plynu. Ak Európa vydrží nasledujúce ťažké mesiace, môže to byť posledná Putinova zima, myslí si Mikloš.

Svet čelí vysokej inflácii a pred zimou stojí pred vážnou energetickou krízou, píše Ivan Mikloš. Pripomína, že sú aj ľudia, ktorí tvrdia, že ide len o malú časť problému, ktorému bude musieť svet čeliť. Patrí medzi nich ekonóm Nouriel Roubini, ktorý už predvídal finančnú krízu aj to, že bude mať globálny rozmer.

Spomedzi 27 krajín EÚ je Slovensko najmenej žičlivé k urýchleniu rozširovania Únie vrátane Ukrajiny, píše Ivan Mikloš. Pripomína, že kým v rámci celej EÚ je za 58 % a proti 36 % ľudí, u nás je za 36 % a proti 55 % ľudí.

V novej ére globalizácie je dôležitejšia odolnosť – firmy posilňujú skladové zásoby, poisťujú si záložných dodávateľov a pri presune výroby viac berú do úvahy vzdialenosť, píše Ivan Mikloš o hlavnej téme týždenníka Economist.

V situácii, v akej je dnes ekonomika, musia menová aj fiškálna politika reagovať včas – zvýšiť úrokové sadzby a znížiť deficity, píše Ivan Mikloš. Tento záver však pri pohľade z Bratislavy veľa dôvodov na optimizmus nedáva. Menová politika je v rukách ECB, ktorá nekoná, a fiškálna je v rukách Igora Matoviča, ktorý síce koná, ale opačne, ako by mal.

Ak chceme, aby sa vojna na Ukrajine skončila čo najskôr a s čo najnižšími obeťami a nákladmi, treba čo najviac a čo najrýchlejšie pomáhať, píše Ivan Mikloš. „Zároveň musíme čo najrýchlejšie obmedziť Putinove príjmy z ropy a plynu.“

Prieskumy Levady, ktoré ukazujú vysokú popularitu vojny medzi Rusmi, možno považovať za dôveryhodné, píše Ivan Mikloš. Obyvatelia Ruska však podľa nich majú nereálne optimistické očakávania o svojej životnej úrovni v neskoršej budúcnosti, čo môže byť pre režim problém.

Emmanuel Macron, Olaf Scholz a Mario Draghi naozaj zlyhávajú v otázke Ukrajiny, súhlasí Ivan Mikloš s článkom portálu Politico. Keď európski lídri hovoria o potrebe zastaviť čo najskôr boje na Ukrajine, je to návrat k politike appeasementu a „pragmatickej ekonomickej spolupráce“ s Ruskom, ktoré boli dlhou reťazou chýb a vyústili do napadnutia Ukrajiny.

Ľudstvo čelí bezprecedentnému počtu problémov a výziev, ktorých zvládnutie vyžaduje ak nie globálne riešenia, tak aspoň globálnu spoluprácu, píše Ivan Mikloš. Geopolitická realita a perspektívy potrebnej globálnej spolupráce idú však skôr odstredivým ako dostredivým smerom.

Ostáva len dúfať, že čínsky prezident po súboji s matičkou prírodou neotvorí ďalší front a nezaútočí na Taiwan, píše Ivan Mikloš. „Už sankcie voči Rusku ukazujú, že Západ ich síce uvaľuje rýchlo a rozsiahlo, no v porovnaní s tým, čo by bolo potrebné, aby sa situácia čo najskôr vyriešila, stále pomaly a nedostatočne.“

Niektorí Rusi tvrdia, že „špeciálna vojenská operácia“ na Ukrajine sa deje v záujme Ježiša Krista, všíma si Ivan Mikloš. Odvoláva sa na článok ideológa Alexandra Dugina, podľa ktorého ide na Ukrajine o ochranu pravoslávia pred satanom.

Koniec vojny na Ukrajine do 9. mája je podľa Ivana Mikloša nepravdepodobný, rovnako ako prípadný mierový kompromis, ktorý by musel iniciovať ruský prezident Putin. Vojna preto potrvá dlhšie, píše.

Ruská ekonomika pripomína Potemkinovu dedinu, komentuje Ivan Mikloš. Posilnenie rubľa považuje za umelé a píše, že Rusko sa vlastným rozhodnutím dostane do defaultu, teda platobnej neschopnosti. Dodáva, že je otázkou času, kedy sa Západ odstrihne od ruskej ropy a plynu. „Potom sa kulisy rozsypú a opona spadne.“