Duševné zdravie

Vo svete existuje 63 krajín, ktoré úplne zakázali telesné tresty detí – v škole, rodine a kdekoľvek inde, no Slovensko k nim nepatrí. Denník N skúmal, ktoré výchovné prostriedky považuje zákon o rodine za „primerané“. Podľa právničky Tamary Čipkovej by sa telesné tresty detí v rodine mali explicitne zakázať, lebo spoločnosť by tak vyslala signál, že také správanie neakceptuje.

Facka nič nerieši. Deti potrebujú hranice, ale nemožno ich vynucovať telesnými trestami či psychickým násilím, vravia psychologičky. Z trestu si deti neodnášajú žiadne ponaučenie a telesné tresty im dávajú signál, že ubližovať druhým je v poriadku.

Pri depresii sa začali samovražedné myšlienky prichádzať automaticky, opisuje svoj boj s duševnou chorobou redaktor Denníka N Matej Ondrišek. „Najdesivejšie na tom bolo, že sa mi v istej chvíli dokonca páčili. Vždy som však mal toľko duchaprítomnosti, aby som vedel, že spáchať samovraždu je zlé a zničí to nielen môj život, ale aj životy mojich blízkych.“

Depresia vás pripraví o dušu a zmení vás na nepoznanie, píše redaktor Denníka N Matej Ondrišek. „Okrem zničenej psychiky sa depresia prejavuje aj fyzicky. U mňa išlo v najhoršej fáze o pravidelné napínanie na vracanie, výrazný úbytok na váhe a rôzne nevysvetliteľné bolesti. Srdce mi raz bilo ako divé a inokedy sa zdalo, že nebije takmer vôbec,“ opisuje svoju skúsenosť s depresiou.

Reportér Denníka N Matej Ondrišek opisuje, ako premýšľal o samovražde a ako sa snaží žiť s depresiou. „Cítil som sa ako nefunkčná troska neschopná prežívať emócie, ktorá celé dni len leží v posteli,“ píše o akútnej fáze depresie. Život mu vrátila až psychiatrická hospitalizácia.

Dominika Bleščáková sa snaží búrať mýty o duševných ochoreniach. „Stále počúvame, že prežijú len silnejší, aj okolie zvykne ľudí so psychickými problémami presviedčať, že sú len slabí a nevedia sa prekonať. Je preto logické, že sa potom snažíme presviedčať seba aj okolie, že sme v poriadku,“ hovorí.

Dominika Bleščáková sa na Instagrame venuje témam duševného zdravia a body positivity. Začala s tým po tom, čo si sama pred dvoma rokmi prešla depresiou a anorexiou. V rozhovore hovorí o tom, ako u nej prepukli psychické problémy, ako sa dobrovoľne dala hospitalizovať na psychiatrii a ako sa potom zmenil jej pohľad na seba aj svoje okolie.

Deti si na internete samy určujú diagnózu, sú z nich profesionálni pacienti, hovorí psychoterapeut Dan Horyna v rozhovore. „Príde sem človek a povie: ‚Tak ja som typický hraničiar alebo mám generalizovanú úzkostnú poruchu.‘ A začne hovoriť, ako to má načítané, ako to na sebe všetko pozoruje a ako sa pridal do chatovacích skupín ľudí, ktorí tým trpia tiež. Naraz sa z nich stávajú takí znalci ochorení.“

Bývalá austrálska tenistka Jelena Dokićová povedala, že pre problémy s duševným zdravím chcela spáchať samovraždu. „Mala som v hlave začarovaný kruh. 28. apríla som skoro vyskočila z balkóna z 26. poschodia,“ uviedla niekdajšia svetová desiatka.

Prinajmenšom 150 lektorov už na Slovensku ponúka tzv. metódu ThetaHealing. Sľubujú, že uvedú mozog do hladiny theta, v ktorej dokáže človek hovoriť s vlastným podvedomím alebo so stvoriteľom. Podľa religionistu Zdeňka Vojtíška je to nový typ klientskeho náboženstva s komerčnými prvkami, ktorému sa darí aj preto, že človek je „nevyliečiteľne náboženský tvor“.

Na Slovensku sa už nejaký čas darí meditačnej technike ThetaHealing, ktorá dokáže podľa svojich protagonistov liečiť ochorenia. Kurzy či sedenia ponúkajú aj Slávka Halčáková či Andrea Vadkerti. Americká zakladateľka ThetaHealingu na jednej prednáške tvrdila, že jej technika má takú moc, že vďaka nej dokáže človeku dorásť noha.

Distres – nadmerný či chronický stres nám môže uškodiť. Týždeň v zdraví vysvetľuje, aké má príznaky, aj opisuje stratégie, akými sa stres dá zvládať.

Halucinogénne huby môžu pomôcť pacientom s depresiou, naznačuje nová štúdia. Látka psilocybín, ktorú obsahujú, dokáže lepšie poprepájať mozog a pomôcť pacientom vymaniť sa z depresívnych myšlienok.

Deti môžu prostredníctvom hry na vojnu bezpečne vyriešiť svoje vnútorné konflikty, zbaviť sa strachov a vyrovnať sa s traumou. „Tie fantázie sú tu presne nato, aby sa deti zbavili úzkostí, ktoré by ich inak mohli strašiť v noci ako nočné mory. Alebo by mohli začať byť agresívne,“ hovorí psychoterapeut Peter Pöthe.

Šťastie nespočíva v tom, že sa snažíte všetko zlé na svete napraviť, ale v tom, že to skúsite prijať a naďalej s tým existovať, vraví novinár Oliver Burkeman, ktorý desať rokov písal stĺpčeky o tom, ako žiť šťastne. Všíma si, že kým predtým hľadali ľudia odpovede o živote najmä u autorít a v náboženstve, dnes takto siahajú po knihách o osobnom rozvoji.

Desať rokov som písal stĺpčeky, ako žiť šťastný život, a žiadna z techník na mňa nezabrala, vraví anglický novinár Oliver Burkeman. „Tradičné príručky o sebarozvoji stoja na myšlienke, že pokiaľ sa vám nedarí, je to vaša chyba. V dnešnom svete to už dávno neplatí,“ vraví autor bestsellera 4000 týždňov.

Sklon k alkoholizmu sa častejšie prejavuje v rodinách, kde už s ním bojovali rodičia, starí rodičia alebo iní blízki príbuzní. „Je však dôležité vedieť, že túto dispozíciu môžeme buď rozvíjať, alebo si na ňu môžeme dávať pozor – či už u seba, alebo u svojich detí -, a potom sa vôbec nemusí rozvinúť,“ hovorí psychologička Ilona Preslová.

Nový Týždeň v zdraví vysvetľuje, čo je syndróm podvodníka a ako s ním bojovať. Ten, kto syndrómom trpí, nemusí byť podvodník, len má pochybnosti o tom, či je dostatočne kompetentný – nech ide o čokoľvek. So syndrómom, ktorým trpia paradoxne inteligentní a úspešní ľudia, sa pritom dá úspešne zabojovať.

Čerstvé matky môžu zažívať aj pocity zúfalstva, beznádeje a pochybnosti o svojej novej úlohe. „Je dôležité hovoriť o tom, že tieto emócie môžu sprevádzať novú rolu mamy a že ich milujúca mama môže pociťovať,“ hovorí psychologička Jana Zemandl.

Spoluautorka bestselleru Psychológia pre milujúcich rodičov odpovedá na najčastejšie otázky rodičov detí do jedného roka. „Zapnutá televízia vplýva na slovnú zásobu dieťaťa, lebo vtedy má rodič tendenciu sa mu menej venovať. Nie sú však žiadne dôkazy, že v tomto veku by sa dieťa niečo učilo z obrazoviek. Neuškodí mu, ak obrazovku uvidí, ale nemá z toho ani žiadny benefit,“ hovorí Jana Bašnáková.

Rozmaznať bábätko? To je mýtus, vysvetľuje v rozhovore psychologička a neurovedkyňa Jana Bašnáková. „Ak však všetko robíme za dieťa, napríklad ho obliekame do troch rokov alebo nerešpektujeme jeho vôľu, skôr takto vychováme rozmaznané, nesamostatné dieťa.“

Nemocnice reprofilizujú lôžka pre deti so psychiatrickými problémami. Rezort zdravotníctva vysvetlil, že pandémia a vojna na Ukrajine zvýraznila nedostatočné kapacity na hospitalizáciu detských psychiatrických pacientov.

Počet detí a dospievajúcich trpiacich mentálnou anorexiou sa v Nemecku počas pandémie zvýšil. Zároveň sa znižuje vek, v ktorom pacienti a pacientky začnú ochorením trpieť – postihuje aj osem- či deväťročné dievčatá.

Olympijská víťazka Maggie MacNeilová bude na MS v plávaní súťažiť iba v štafetách. Kanaďanka bude absentovať v individuálnych súťažiach, pretože chce uprednostniť svoje dušené zdravie. MacNeilová získala na olympiáde v Tokiu zlatú medailu na 100 m motýlik.

Ako s ľuďmi hovoriť o vojne? Nesľubujte im, čo neviete splniť, vraví vojenský psychológ Sopoliga. „Našou zásadou je nikdy neklamať. A z faktov hovoriť len toľko, koľko si človek pýta. Dôležité je, aby ste preskúmali potreby osoby, s ktorou sa bavíte: ‚Čo potrebuješ vedieť, aby si bol v pohode?‘,“ hovorí.

Mala som aj takého, čo mi povedal, že keď nebudem jeho, nebudem ničia. A keď som sa s ním rozišla, uniesol ma a zbil, hovorí Veronika, ktorá mala už niekoľko vzťahov so žiarlivými partnermi. Manželovi musela okamžite zdvíhať telefón alebo odpisovať na správy, lebo inak ju podozrieval z nevery. Keď šla k lekárovi, volal do ambulancie, aby si overil, či mu neklamala.

Utečencom z Ukrajiny môžeme pomôcť materiálne, ale najviac im pomôžeme dobrým vzťahom, hovorí psychológ Ján Hrustič. „Tí ľudia v prvom rade potrebujú dobrý vzťah, láskavosť, ústretovosť, to, že ich akceptujeme, že si od nich nedržíme odstup. Blízkosť kontaktu je to, čo im môže najviac psychicky pomôcť,“ vysvetľuje v rozhovore.

Vojna na Ukrajine nám otvorila oči a začíname vidieť v tzv. ruskom vlastenectve inú realitu, hovorí psychológ Ján Hrustič. „To, čo sa dnes deje na Ukrajine, je niečo strašné, totálna katastrofa. Putin tým u mňa stratil akýkoľvek kredit. Je to už odpísaný človek. Už neexistuje ani ako politik, ani ako človek.“

Žiarlivosť nie je láska a romantická sa môže zdať len v piesňach či v rozprávkach, upozorňuje psychologička Anna Stodolová. „Do majetníckej lásky často spadnú najmä muži a ženy s nízkym sebavedomím,“ vysvetľuje. Svoju hodnotu sa niektorí snažia pozdvihnúť tým, čo „vlastnia“ – či už ide o autá, domy, alebo partnerky.

Austrálsky tenista Nick Kyrgios povedal, že Naomi Osaková mu pomohla v boji s depresiami. Štvornásobná grandslamová víťazka z dvojhry sa vlani na Roland Garros odhlásila z turnaja po spore s organizátormi pre mediálne povinnosti s vysvetlením, že skoro tri roky mala depresie.

Rodičia sú stratení najmä vtedy, keď majú zadať dieťaťu hranice, hovorí psychologička Jana Zemandl. Mnohí rodičia podľa nej potrebujú poradiť, keď doma zažívajú „obdobie vzdoru“. „Je to obdobie, keď dieťa začne – vývinovo správne a zdravo – prejavovať svoju vlastnú vôľu, presadzovať svoje potreby, zisťovať, čo chce. Rodičia sa však vtedy začnú cítiť neisto,“ vraví v rozhovore.

Francúzsky futbalista Paul Pogba počas kariéry trpel depresiami. „Nevedel som, kto som, chcel som sa od všetkého izolovať,“ povedal hráč Manchestru United, ktorý často čelil kritike, že nenapĺňa svoj potenciál.

Ako spoločnosť sme v zlej kondícii, no silný tlak zvonku môže rozbité vzťahy aj zjednotiť, hovorí psychologička Vladimíra Čavojová k vojne na Ukrajine. „V spoločnosti je aj určité percento cynikov, ktorí majú na svet antisociálny pohľad a nie sú schopní empatie. S tým sa treba zmieriť a netreba na nich míňať čas a energiu,“ hovorí o ľuďoch, ktorí sa z vojny smejú.

Mladá žena hovorí, ako ju v detstve sexuálne zneužíval jej otec. „Keď si to celé premietam v hlave, sama niekedy neverím tomu, že som to celé prežila,“ vraví Zdenka. „Vedela som, že ak by som to všetko, čo sa stalo, neprijala, skončila by som ako moja mama – ako psychicky chorý človek.“

Bývalá najlepšia tenistka sveta Justine Heninová oceňuje, že športovci začali hovoriť o duševnom zdraví. Heninová opisuje svoju osobnú skúsenosť, keď jej v mladosti zomrela matka, no vtedy ešte nebolo bežné, aby ju otec poslal k terapeutovi.

Ministerstvo zdravotníctva pripomína Národnú linku na podporu duševného zdravia, na ktorej poskytuje psychologické poradenstvo či krízové intervencie v časoch pandémie covidu-19 a vojny na Ukrajine.

Veda hovorí, že v boji proti úzkosti a depresii pomôže aj 10-minútová prechádzka, odborníci zároveň zverejnili šesť rád, ako si pohybom pomôcť k duševnému zdraviu. Nový výskum vo Švédsku ukázal aj to, že pravdepodobnosť depresie je u aktívnych ľudí až o 60 percent nižšia.

To, čo nám dáva silu prežiť v najťažších chvíľach, je snaha hľadať zmysel, hovorí psychologička Milota Dubovská, ktorá zažila vojnu v Juhoslávii. „Aj z tej najťažšej situácie sa môžeme niečo naučiť,“ vraví.

Najväčšie traumy z vojny majú tí, čo idú bojovať proti svojej vôli, vraví psychologička Milota Dubovská. V rozhovore hovorí o tom, čo prežívajú muži, keď musia narukovať, ako pomôcť ženám a deťom na hraniciach a prečo sa vojna na Ukrajine stáva symbolom boja dobra proti zlu.

Bezmocnosť je pre našu psychiku horšia, ako čeliť priamemu nebezpečenstvu, no mať možnosť niečo urobiť, hovorí psychologička Milota Dubovská. Sama zažila vojnu v 90. rokoch Juhoslávii, kde pracovala na psychiatrii aj s vojnovými obeťami.

Vojne sa čelí ťažšie než pandémii, hovorí psychologička Hana Ševčíková. Vysvetľuje, prečo nám ani dva roky skúsenosti s pandémiou nemusia pomôcť psychicky zvládnuť aktuálnu situáciu, a či je šanca, že vojna na hraniciach spojí rozdelenú spoločnosť.

Deti môžu pociťovať strach a úzkosť z diania na Ukrajine, rodičia by ich pocity nemali bagatelizovať, vraví detská psychologička Eva Smiková. V rozhovore vysvetľuje, aké je nebezpečné deťom hovoriť „Veď neplač!“ alebo „Veľké deti už neplačú.“

Najhoršie je ostať ticho a s deťmi nehovoriť o vojne na Ukrajine, vraví v rozhovore detská psychologička Eva Smiková. Rodičom radí, ako sa s deťmi zhovárať o strachu zo smrti, zabíjaní vojakov či utečencoch.

Hnev, strach, plač, úzkosť – aj vyhrotené reakcie sú v tejto nenormálnej situácii normálne, hovorí psychologička Hana Ševčíková. „Naše emócie nás neochránia pred tým, čo sa v tejto ťažkej situácii deje, ale môžu nás ňou previesť.“

Austrálsky tenista Nick Kyrgios povedal, že v roku 2019 mal depresie a užíval návykové látky. „Mal som samovražedné myšlienky a každý deň som mal problém vstať z postele, nieto hrať pred miliónmi ľudí,“ uviedla niekdajšia svetová trinástka.

Ministerstvo zdravotníctva chce odstrániť legislatívne prekážky a nesystémové kroky v oblasti duševného zdravia. Plánuje sa preto zamerať na tvorbu legislatívy o psychologickej činnosti a výkone psychoterapie naprieč rezortmi. Uviedol to minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský po rokovaní rady pre duševné zdravie.

Poľsko eviduje skokový, 77-percentný nárast v počte mladých, ktorí sa pokúsili o samovraždu. Vlani ich podľa záznamov bolo 1493, pričom 127 z nich zomrelo.

Kedysi sa umieralo v kruhu rodiny, dnes mnohí umierajú osamelí, hovorí Silvia Knapiková zo Slovenského Červeného kríža v Humennom. „Dnes umierajú ľudia v nemocnici, v zariadeniach pre seniorov. A covid spôsobil, že sa nemohli s blízkymi ani tam rozlúčiť,“ opisuje v rozhovore. „Málokedy sa stane, že niekto umiera doma. Vnútorne sa tešíme, ak sa to podarí.“

Miesta na spoločnú prácu známe ako coworkingy prenikajú aj do menších miest Slovenska. Teraz sa spájajú do asociácie, ktorú podporili aj nórske fondy. Michal Stupák z martinského coworkingu Cancel hovorí, že je to lepšie, ako pracovať doma. „Doma má človek stále pocit, že má do večera čas, veď teraz treba vyložiť práčku. A sleduje emaily aj o ôsmej večer.”