Duševné zdravie

Naživo: Diskusia o tom, aký obraz o duševnom zdraví na Slovensku vytvárajú médiá a či dokážu médiá pomáhať pri destigmatizácii duševných ťažkostí. Diskutujú Vitalia Bella, zástupkyňa šéfredaktora Denníka N, psychiatrička Vanda Valkučáková a Henrich Krejča, riaditeľ centra spravodajstva a publicistiky TV Markíza.

Týždeň v zdraví:

  • Depresia spôsobuje aj to, že je človeku často až fyzicky zle.
  • Ako chlad škodí telu? Neprospievajú nám najmä teplotné výkyvy.
  • Motivácii môže pomôcť jeden konkrétny antioxidant.

Vo svete sa cítim ako v rozzúrenom oceáne, každý podnet so mnou metá na všetky strany, opisuje dvadsiatnik Jakub život s ADHD. Keď pred tromi rokmi nastúpil do svojho prvého zamestnania, začal mať výrazné zdravotné problémy. Trpel úzkosťami, nespavosťou, k čomu sa pridružili aj fyzické symptómy. Nakoniec sa ukázalo, že má poruchu pozornosti spojenú s hyperaktivitou.

Jakub Kovács. Foto - archív J. K.

Pri liečbe schizofrénie hrá veľkú rolu sociálna a finančná situácia, hovorí psychiater Miroslav Roš. „Mám klientku, ktorá je iba pečivo a zemiaky, pretože si nič iné nemôže dovoliť. Potom je veľmi ťažké ľuďom odporúčať stredomorskú diétu s dostatkom omega 3 mastných kyselín, listovú zeleninu, vitamín D a fitko trikrát do týždňa,“ opisuje v rozhovore.

Schizofrénia je stigmatizovaná, chorý na ňu môže žiť úplne normálny život, hovorí psychiater Miroslav Roš. „Všeobecne sa traduje, že ľudia so schizofréniou sú nespoľahliví, nevypočítateľní, nebezpeční a agresívni, pritom je u nich riziko agresívneho konania rovnaké ako v bežnej populácii.“ Vysvetľuje aj to, podľa čoho sa schizofrénia diagnostikuje a prečo môže u ľudí prepuknúť.

Pôrod sa rozbehol, a ja som syna porodila do svojich rúk. „Mala som krásny, prirodzený pôrod, ako som chcela, ale bez plačúceho dieťaťa,“ hovorí Stanislava Cifra Beňová, ktorá v deviatom mesiaci prišla o syna. „Mala som ho hodinu na sebe. V tom momente som si priala len to, aby začal plakať, otvoril oči a bol živý.“

Ak by odhodlanie stačilo na to, aby ste boli triezvi, nepil by som už 20 rokov, ale nie je to o tom, hovorí herec Matthew Perry o boji s alkoholizmom. „Jediná vec, ktorá ma nútila obmedzovať moje užívanie liekov a pitie, bola tá, že som mal najlepšiu prácu na svete. Nemohol som o ňu prísť,“ vraví seriálový Chandler v otvorenom rozhovore.

Stanislava Cifra Beňová prišla o syna v deviatom mesiaci tehotenstva. „48 hodín po pôrode som sedela v pohrebníctve a riešila jeho pohreb,“ hovorí. „V živote by som si nepomyslela, že v takom skorom štádiu môjho života budem riešiť pohreb niekoho blízkeho.“

Foto - archív Stanislava Cifra Beňová

Bojím sa samoty a vlastnej mysle, hovorí o svojom boji s alkoholizmom a so závislosťou herec Matthew Perry. „Cítim sa pohodlnejšie, keď rozprávam pred 1500 ľuďmi, ako keď sedím na gauči a pozerám televíziu,“ povedal v rozhovore. Vraví, že nebyť jeho práce, zrejme by skončil na ulici.

Keď herec Matthew Perry natáčal Priateľov, denne užil aj 55 vicodinov proti bolesti. „Chandler dospel rýchlejšie než ja,“ vraví o svojom dlhoročnom boji s alkoholizmom a závislosťou. Perry za život absolvoval 65 detoxikačných kúr a vyše 6-tisíc stretnutí anonymných alkoholikov, teraz o tom napísal knihu.

Matthew Perry. Foto - Jelani Rice/Washington Post

Dvadsiatnička Paulína Samašová opisuje svoju skúsenosť s vyhorením. „Najhoršie boli pocity bezmocnosti, zlyhania a strata všetkej motivácie ďalej fungovať. Myslela som si, že nedopísaním bakalárskej práce sa skončil môj akademický aj profesionálny život,“ hovorí. Medzi príčiny zaraďuje vo svojom prípade priveľa aktivít popri štúdiu v Anglicku a tiež covidové obdobie.

Paulína Samašová. Foto - Patrícia Marková

Dve nové knihy skúmajú otázku, ako nám môžu dáta pomôcť pri náročných životných rozhodnutiach. „Zatiaľ čo jedna myšlienku využívania dát v našich osobných a dôležitých rozhodnutiach obhajuje, tá druhá je voči nej skeptická,“ píše Karolína Klinková o dielach dátového analytika Setha Stephens-Dawidowitza a ekonóma Russa Robertsa.

Fat-shaming – alebo „zahanbovanie obéznych“ – je forma šikanovania, ktorú pozná mnoho Sloveniek a Slovákov. Štyria z nich teraz prehovorili o svojej skúsenosti. „Rodina si neraz nedáva servítku pred ústa. Myslí si, že ťa týmto spôsobom podporuje, ale môže to viesť k ešte horšiemu,” hovorí Ema, ktorú poznámky o jej postave dohnali až k záchvatovému prejedaniu sa.

Necitlivé informovanie o samovraždách môže viesť k tomu, že niekto tento čin napodobní. Novinári by nemali označovať oblasti s vyššou koncentráciou samovrážd ako „obľúbené miesta samovrahov“. Nemali by ani opisovať niektoré spôsoby samovraždy ako rýchle alebo bezbolestné, lebo tým môžu zvýšiť jej atraktivitu.

Detský psychológ Viktor Križo opisuje prípad rodiny v problémoch a chudobe, kde sa museli psychológovia vyzbierať na pomoc deťom a vybavovali im príspevok od štátu. „Po polročnej práci v týchto dňoch vidíme prvé ovocie, že sa konečne podarilo systém sfunkčniť. Musel som sa však neustále dožadovať, písať riaditeľovi sociálky a žiadať, aby niečo začali robiť,“ vraví.

Všetci si všimnú dieťa, ktoré kričí, nikto si však nevšíma tiché neviditeľné deti, ktoré majú problém sa začleniť, hovorí detský psychológ Viktor Križo. „K nám do poradne sa dostanú až vtedy, keď skončia na psychiatrii, keď sa pokúsia o predávkovanie alebo sú dorezané,“ vraví.

Bývanie s ľuďmi so psychickými problémami je ťažké, tvrdí Alena Müllerová, ktorá vychovávala duševne chorého syna. „O Jáchymovej chorobe som najskôr vôbec nehovorila. A keď sa do toho pridali drogy, tak som sa hanbila a kládla si to za vinu,“ hovorí.

Počúvanie vtáčieho spevu zlepšuje duševnú pohodu, tvrdia vedci. Londýnska štúdia navrhuje, že každodenné stretnutie so vtáčím štebotom by mohli lekári predpisovať ľuďom napr. na liečenie depresie. (guardian)

Hokejista Marek Svatoš mal v čase svojej smrti v roku 2016 chronickú traumatickú encefalopatiu (CTE) sprevádzanú depresiami a stratami pamäti. Vyplýva to z výskumu patológov z Bostonskej univerzity, ktorým darovala mozog manželka zosnulého hokejistu.

Newsfilter k ďalšiemu útoku sekerou na škole: Situácia je alarmujúca a psychické zdravie detí je už roky rizikové, no zatiaľ nemáme žiadne systémové riešenia. „Útoky sú podľa učiteľa a psychológa Viktora Križa jasným signálom, že školy sa musia transformovať z inštitúcií zameraných najmä na vedomosti na inštitúcie zamerané na rozvoj človeka ako celku,“ píše Tomáš Gális.

Deti prejavujú čoraz viac otvorenej agresie a ochota rodičov prijať za to zodpovednosť klesá. „Deti dnes cítia a vidia okolo seba veľa nenávisti. Na našich klientoch vidíme, že sú agresívnejší, ak niekto čo i len nie je podľa ich predstáv. To majú z domu,“ hovorí psychiater Ľubomír Gábriš.

Ľubomír Gábriš. Foto N – Tomáš Benedikovič

Psychiatrička Mária Matisová počula od svojich klientov veľa pozitívnych skúseností s coming outom, no mnohí jej opisovali aj negatívne zážitky. „Bývajú to rôzne extrémy, ako napríklad keď rodina chce zavolať exorcistu alebo poslať syna/dcéru na konverznú terapiu… Niekedy sú to vyhrážky, že ho vydedia, vyhadzovy z domu, bitky.“

Psychiater Jozef Hašto v rozhovore opisuje, ktoré nebezpečné rysy diktátorov možno pozorovať u Vladimira Putina. „Najnebezpečnejšie je, keď človek, ktorý má veľkú politickú moc, vykazuje rysy takzvaného malígneho narcizmu,“ hovorí. Ruský prezident má podľa neho zrejme narušenú osobnosť. To však neospravedlňuje takého človeka, keď pácha zlo, dodáva.

Foto N - Vladimír Šimíček

Mnohé deti si počas pandémie zvykli, že doma je dobre, niektoré tam aj popíjali, hovorí psychiatrička Terézia Rosenbergerová. Mnoho detí podľa nej žiada individuálny študijný plán. „Mala som siedmaka, ktorý si otvoril fľašku vína, zapálil si cigaretu a fajčil tak, aby to učiteľka videla na obrazovke. Keď sa ho spýtala, čo to robí, odvrkol, že je doma. Nohy na stole a provokoval.“

Deti zomierajú, lebo sa o nich nemá kto starať, vraví v rozhovore detská psychiatrička Terézia Rosenbergerová. Spomína prípad 15-ročného dievčaťa, ktoré nevzali na oddelenie pre dospelých ani pre deti. „Mala depresiu s poruchami správania. A nakoniec spáchala samovraždu. Ak by sme jej vedeli poskytnúť pomoc, nemuselo sa to stať. A nie je jediná.“

Foto - UNLP

Otec nemal rád Ameriku, bol to preňho cudzí svet, vysvetľuje v rozhovore dcéra slávneho skladateľa Emmericha Kálmána Yvonne. „Miloval Viedeň, Budapešť aj Prešporok, život, ktorý v nich viedol, medzi ľuďmi, ktorých poznal. Do smrti mu toto prostredie chýbalo.“

Emmerich Kálmán s rodinou. Foto - archív Y. K.

Bývalý futbalista Ronaldo povedal, že už dva a pol roka navštevuje psychológa. „Boli sme vystavení veľmi, veľmi silnému psychickému stresu. Začalo sa to s érou internetu. Rýchlosť šírenia informácií začala prudko rásť a o psychické zdravie hráčov sa nikto nestaral,“ uviedol 46-ročný Brazílčan.

Epidemiologička Alexandra Bražinová pripravuje výskum stavu duševného zdravia na Slovensku. Prieskum z roku 2021 ukázal, že 20 % populácie má úzkostné poruchy a 30 % depresívne poruchy. „Hovorím o stredne ťažkých až ťažkých poruchách,“ vraví v rozhovore. Situácia sa podľa nej výrazne zhoršila.

Otcovia pri smrti dieťaťa čelia niekoľkým vrstvám bolesti, vraví riaditeľka organizácie Dítě v srdci Alena Peremská. „Pre mužov je to náročná situácia, pretože sa v našej spoločnosti nepredpokladá, že by výrazným spôsobom prejavovali svoje emócie.“ Vysvetľuje, v čom sa trúchlenie mužov často líši od žien a ako im možnosť čerpať otcovskú dovolenku môže uľahčiť situáciu.

Človeku s depresiou nehovorte, aby sa vzchopil, zhodujú sa odborníci v ankete Denníka N. „Vetami ako ‚svet je krásny‘ jeho frustráciu len prehĺbite,“ tvrdí psychologička Hana Ševčíková. „Povedať človeku s depresiou ‚vzchop sa‘ je ako povedať to isté človeku s angínou – absolútne nevhodné,“ dodáva psychológ Dušan Fábik. Mali by sme sa radšej viac zaujímať a pýtať sa, než radiť a inštruovať.

Odnaučili sme sa tešiť z malých vecí, vraví novinárka Veronika Folentová v rozhovore o duševnom zdraví, o ktorom s kolegyňou Vitaliou Bellou napísali knihu. „Ani ja nevnímam veci, ktoré sú v živote pekné a pozitívne, ako niečo dlhodobé. Aj preto často negatívne veci prebíjajú to ostatné, lebo tomu peknému nevenujeme toľkú pozornosť,“ hovorí.

Keď vás desiatky ľudí berú ako niekoho, kto im pomôže, tak vám to lichotí. Pre mňa to je dvojsečná zbraň, lebo máte pocit, že sa musíte venovať všetkým, hovorí novinárka Veronika Folentová v otvorenom rozhovore o duševnom zdraví v novinárskej profesii. Spolu s Vitaliou Bellou napísali knihu s názvom Ako byť šťastný?, v ktorej sa snažia spolu s odborníkmi a odborníčkami na duševné zdravie zachytiť hľadanie šťastia v rôznych etapách ľudského života.

Veronika Folentová, Vitalia Bella. Foto N - Tomáš Hrivňák

Škola a povinnosti boli pre mňa na prvom mieste, až niekde na konci som bola ja, opisuje Zuzana Čižmárová boj s anorexiou. Choroba u nej naplno prepukla počas strednej školy. Detská psychiatrička vtedy dala Zuzane a jej mame na výber – môžu ju rovno hospitalizovať, alebo môžu skúsiť bojovať s chorobou doma. Vybrali si druhú možnosť.

Zuzana Čižmárová. Foto N - Vladimír Šimíček

Beseda a krst knihy Ako byť šťastný? bude vo štvrtok o 18.00 h v bratislavskom Martinuse. Okrem autoriek knihy Veroniky Folentovej a Vitalie Bella budú diskutovať aj ďalší spoluautori a spoluautorky. Moderovať bude Veronika Cifrová Ostrihoňová.

Ako byť šťastný? Pozývame vás na krst knihy spojený s debatou o duševnom zdraví. Na krste sa zúčastnia autorky knihy Veronika Folentová a Vitalia Bella, Martin M. Šimečka aj odborníci a odborníčky, ktorí sa vyjadrovali v knihe. Krst moderuje Veronika Cifrová Ostrihoňová.

Žijeme v nezrelej, roztrieštenej, neistej, zakomplexovanej spoločnosti, hovorí psychológ Dušan Ondrušek. „Veľká časť ľudí je sama sebou neistá a vyhovuje im nejaký silný vodca, ktorý by nás viedol, na ktorého to môžeme zhodiť a ktorý za nás niečo povie. Nie sú pripravení niesť sami za seba zodpovednosť. Je pre nich jednoduchšie, že oni – páni – za to môžu a aj tak sa nič nezmení.“

Časť spoločnosti výrazne zhrubla a časť sa stiahla a neodváži sa prejavovať – takýto spôsob komunikácie je jej cudzí, hovorí psychológ Dušan Ondrušek. „Grobianstvo je nákazlivé, keď to niekto zavedie ako normu, veľmi rýchlo sa šíri. A keď to nezastavíme, neskôr sa z toho stáva prijateľná norma.“

Foto N - Tomáš Benedikovič

Keď vám v tridsiatich troch rokoch stanovia diagnózu, zrazu sa vám život od základov zmení, vraví Barbora Dubinová, ktorej pred pár rokmi diagnostikovali úzkostnú poruchu a ktorá teraz ako peer konzultantka pomáha iným pacientom. „Táto práca mi dala nádej a chcem ju aj ja dávať ostatným. Ako peer im rozumiem, pretože som to sama zažila, a to je v niektorých chvíľach viac než roky štúdia teórie.“

Peer konzultanti sú v Česku súčasťou odborných tímov v centrách duševného zdravia aj na nemocničných oddeleniach. Ide o vyškolených laických konzultantov, ktorí majú skúsenosť s duševným ochorením a môžu tak pomôcť iným, čo bojujú s podobnou diagnózou. O zavedenie peer konzultantov sa na Slovensku usiluje Liga za duševné zdravie.

Blogerka Erika Mokrý v rozhovore opisuje, ako bojovala po narodení syna s popôrodnou depresiou. „Moja prvá úzkosť a neskutočná búrka hormónov prišli na piaty deň po pôrode. Držala som sa však toho, že je to v poriadku, som v polovici baby blues a odznie to. No opak bol pravdou. Nepríjemné pocity sa stupňovali.“

Erika Mokrý so synom. Foto - archív E. M.

Odborníci odhadujú, že až viac než 12 % dospelých trpí minimálne jednou poruchou osobnosti. Týždeň v zdraví popisuje, čo o poruchách osobnosti vieme.

Bývalá úspešná advokátka Zuzana Šimeková napísala knihu Krásni ľudia, ktorá je sčasti inšpirovaná jej vlastnými skúsenosťami. Jej hrdinka Vanda je úspešná manažérka, ktorá sa dobrovoľne prihlási na psychiatrickú liečbu. „Duševné problémy sa naozaj týkajú nás všetkých, často práve tých ‚úspešných‘ a ‚krásnych‘ ľudí,“ hovorí v rozhovore.

Vyspelosť pracovného prostredia by sa nemala merať tým, ako veľmi sa zničíme, hovorí bývalá úspešná advokátka Zuzana Šimeková. Niekoľko rokov pracovala v Londýne a v Paríži. Po tom, čo zažila silné vyčerpanie, sa už k predošlej práci nevrátila. Dnes pomáha iným nevyhorieť. „Odbornú pomoc by sme nemali nutne vyhľadať len vtedy, keď je už naozaj veľmi zle,“ hovorí v rozhovore.

Zuzana Šimeková. Foto N - Tomáš Benedikovič

Internetom sa šíri nový fenomén, podľa ktorého máte v práci urobiť iba toľko, aby vás nevyhodili alebo si vás nevšimli. Termín „quiet quitting“ spopularizovalo virálne video, podľa viacerých odborníkov je však stigmatizujúci a urážlivý, pretože naznačuje, že ľudia, ktorí si normálne robia svoju prácu, ju nerobia naplno.

Melánia Kleinová je považovaná za významnú osobnosť svetovej psychoanalýzy, ale menej známy je fakt, že jedno z najťažších období svojho života prežila v Ružomberku. Po narodení detí trpela popôrodnou depresiou, ktorá sa ešte v tom čase nediagnostikovala. Práve vlastná skúsenosť so psychoanalýzou ju nasmerovala k výskumu detskej psychiky.

Melánia Kleinová a obrázok jedného z jej detských pacientov. Foto - Wikipedia

Na Slovensku pribúdajú ľudia, ktorí premýšľajú nad samovraždou, tvrdí občianske združenie IPčko. „V prvom polroku roku 2022 nás ľudia v tejto súvislosti kontaktovali 8839-krát. V krízovom momente pokusu o samovraždu sa na nás obrátilo 1817 ľudí,“ priblížil psychológ a riaditeľ združenia Marek Madro.

Psychické zdravie mladých sa zhoršuje a dôvody sú zložitejšie než sociálne siete a reči o krehkejšej generácii. „Najviac ma trápi množstvo práce, ktoré od nás v škole vyžadujú,“ vysvetľuje Jakub. „Staršie generácie sú zvyknuté problémy upratovať, nehovoriť o nich nahlas. Stále nám hovoria: Vzchop sa, musíš to pretrpieť,“ dodáva Adam.

Blanka sa ako matka 12-ročného jedináčika niekedy stretáva s pohŕdaním a pasívnou agresivitou zo strany rodičov, ktorí majú viac detí. „Máme v okruhu priateľov a známych väčšinou rodiny s troma deťmi, takže vždy to bolo o tom, že ‚ty sa máš, ty máš len jedno‘, ‚nemôžem prísť načas, to vieš, s troma deťmi‘ alebo ‚nemáme peniaze, nemôžeme si to dovoliť, lebo máme tri deti‘.“ Podľa Blanky je však v skutočnosti výchova jediného dieťaťa náročnejšia.

Rodičia jedináčikov často zápasia s predsudkami zo strany okolia, ktoré považuje rodinu s jedným dieťaťom za „nekompletnú“, ale aj s vlastnými pochybnosťami o tom, či ich dieťa nebude bez súrodenca osamelé. Porozprávali sme sa o tom s rodičmi jedináčikov, s dospelým jedináčikom, ako aj s psychologičkou, ktorá sa venuje výchovnému poradenstvu.

25-ročná Natália rozpráva o tom, ako jej kamaráti nemali nikdy problém s jej pevnejšou postavou, ale v rodine stále počúvala, že má schudnúť. Problémy sa u nej zosilnili do psychickej poruchy – dysmorfie. Utrpením pre ňu býva aj pohľad na Instagram. „Influenceri a tlak médií na krásu či iné hodnoty tu bol a aj naďalej bude. Potrebujeme sa sústreďovať na vlastnú odolnosť voči tomuto tlaku,“ radí psychologička Jarmila Tomková.

Nové na Dennikn.sk

09:31Komentátori Denníka N: Môžu umierať ľudia, nie je priestor na Matovičove zákernosti 09:19Hladomor v roku 1921 zabil milióny Rusov, krajine pomáhali Američania. Rusko teraz zakázalo dokument o ňom 07:0050 Cent a pašeráci. „Máme len tento veľký štadión a ostatné je katastrofa“ (reportáž z futbalu v Severnom Macedónsku) 06:00300 slov z MS: Deň pred zápasom im polícia poslala varovanie. Iránci tentoraz vlažne spievali hymnuVčera 20:44High 5ive: Goncharov – najlepší film o mafii od Scorseseho, ktorý ste nevideliVčera 20:04Vždy cítim, že existuje nádej a spôsob, ako klimatickú krízu napraviť, hovorí svetoznáma polárna fotografkaVčera 19:13Rozpočet nemá podporu SaS, liberáli zaň nezahlasujú, ani keď v ňom budú výdavkové stropyVčera 19:02Ocenená Lúčom z tmy Gabriela Radičová: rómčina je na našom konzervatóriu povinná, učia sa ju aj žiaci z majorityVčera 19:00Newsfilter: Držme palce ľuďom, ktorí sa od decembra nedostanú na operácieVčera 18:47Graf dňa: Cenový strop na ruskú ropu zatiaľ Kremeľ o príjmy neoberieVčera 18:25Ako oživiť a zútulniť domov? Základom je premyslený koncept, pomôžu farby, textílie aj rastlinyVčera 17:43Výrobca betónových dlažieb Premac po nebývalých ziskoch zdvojnásobí košickú výrobuVčera 17:41Putin ako Stalin: pácha Rusko na Ukrajine genocídu?Včera 17:09Stabilizačný príspevok navrhol politik, ktorého označujú ako nestabilného (udalosti týždňa)Včera 16:36Definitívny záver vyšetrovania smrti Milana Lučanského: Bývalý policajný prezident spáchal samovražduVčera 16:00Rýchlejšie, silnejšie, vyššie. Ako sa Italo Balbo pokúsil vyhrať boj o fašistické neboVčera 15:49Keď sa les zmení na zápalku, ktorá možnosť je lepšia – rúbať alebo ho nechať zhorieť?Včera 15:49Žilinka po roztržke s poslancami priznal, že Fico tlačovkami zasahuje do vyšetrovania káuzVčera 15:26MediaBrífing: Musk našiel nový spôsob, ako zničiť Twitter. Obnoví takmer všetky zablokované účtyVčera 14:50Na Black Friday si dajte pozor na čudné obchody so skvelými ponukami, podvodníkov v čase výpredajov pribúdaVčera 14:42Český týždeň: Miloš Zeman udelil ďalšiu milosť a tentoraz to nie je hanbaVčera 14:14Danglár: My máme lekárov, ty MatovičaVčera 14:11Vývoj bojov (274. deň): Drony čoraz častejšie ukazujú apatické správanie ruských vojakovVčera 14:02Školský týždeň: Nové dáta ukazujú, že do škôlky nechodia všetci predškoláci a ročník opakuje výrazne menej žiakovVčera 13:51Na energetickej kríze ani na pandémii sme nezarobili, aj tak nám chcú zvýšiť špeciálny odvod, kritizuje šéf O2Včera 12:16Aktivista Tichý: Prvýkrát sa štát k migrantom v Kútoch správa ako k ľuďom (+video)Včera 11:00Týždeň v práve Rada Procházku: Destabilizačný diel Včera 10:31Riaditeľ Eura 2024 Lahm: Prezident FIFA Infantino zaútočil na Európu, no prehliadol jeden dôležitý faktVčera 09:46Adrián Guľa trénuje DAC: Odmietol som Ďaleký východ. Na štáb by som dostal milión dolárovVčera 09:22Firemný newsfilter: Slnečné elektrárne vyvolených zarábajú ešte viac ako donedávna a košické oceliarne vyhrali 23-ročný spor