Denník N v Poprade

Od 16. do 27. augusta sa časť redakcie Denníka N presťahuje do Popradu. Poprad, Tatry a Spiš sa tak stanú hlavným regiónom nášho novinárskeho záujmu. Naši reportéri tu budú pracovať na reportážach, robiť rozhovory, organizovať diskusie a stretávať sa s občanmi. Viac informácií na našom facebookovom evente.

Denník N pripravuje magazín o 80. výročí deportácií Židov a vy môžete svojím príspevkom pomôcť tomu, aby sa dostal k čo najväčšiemu počtu stredoškolákov. V spolupráci s historikmi a pamätníkmi zrekonštruujeme, ako prebehol prvý transport 25. marca 1942 z Popradu, ako Tiso rozhodoval o výnimkách a aká bola situácia Židov na Slovensku a v Maďarsku.

V okrese Poprad prudko rastie počet prípadov koronavírusu. „Došlo k nárastu v porovnaní s predchádzajúcimi týždňami o 150 %, pričom 35 % prípadov tvorí mládež a deti do 18 rokov,“ uviedla regionálna hygienička Mária Pompová.

Tatranské názvoslovie tvorili nielen Slováci, ale aj Poliaci, Gorali, Nemci a Maďari. Pomenovania vrcholov a horských prvkov vznikali v týchto jazykoch často aj súbežne. Navyše poľskí turisti a horolezci vytvárali často vlastné pomenovania a nerešpektovali už zaužívané názvy.

Foto - TASR

Názvy tatranských štítov vznikali aj omylom alebo ako pokus zapáčiť sa politikom. Gerlach premenovali na Stalinov štít a premenovali ho celkom sedemkrát, Lomnický štít najskôr prezývali Otec.

Foto - TASR

Fotograf Robo Kočan vytvoril najväčšiu ručne zväčšovanú čiernobielu fotografiu na svete, pomáhal digitalizovať plastiky a sochy pre Slovenskú národnú fotografiu a dodnes fotí inscenované fotografie. „Mnohí študenti, ktorí chodia ku mne na konzultácie, fotia na výšku. Fotka je pre mňa prevažne obraz na šírku, s príchodom mobilov sa však stalo prirodzeným komponovať na výšku,“ vraví v rozhovore.

Robo Kočan.

Záchranárske psy do Tatier cvičia od šťeňaťa dva a pol roka, ako belgického ovčiaka Didi. „V zime sa dosť často stáva, že pes sa poreže na lyži. Učíme ich, aby išli pred nami alebo za nami, v bezpečnej vzdialenosti. Aj tak sa hlavne mladšie psy porežú, pre niektoré je to koniec kariéry,” vysvetľuje psovod Ján Korenko.

Záchranár Ján Korenko s lavínovým psom Didi. Foto N - Vladimír Šimíček

Pri výbere horských záchranárov v Tatrách robia uchádzači test z miestopisu, kondičnú túru s časovým limitom, ťažké horolezecké skúšky, test z lyžovania a musia byť aj zdravotnícki záchranári. „Človek, ktorý chce prejsť, musí byť niekoľkoročný horolezec aj lyžiar. Podľa pohybov na lyžiach vidíme, či to má v nohách, keď sa zavesí na skalu, ihneď vieme, či je prvýkrát na lane, či sa vie naviazať,” vysvetľuje Miroslav Živčák, náčelník horskej služby.

Snené skútre Horskej záchrannej služby v Starom Smokovci. Foto N - Vladimír Šimíček

Viac než českí turisti horským záchranárom v Tatrách kazia náladu takí, ktorí ich pomoc zneužívajú. „Zavolajú, či by sme po nich neprišli, ale keby sa to dalo tak do štvrtej, lebo štyri dvadsať im už ide električka. Mali sme aj turistu, ktorého sme počas týždňa zachraňovali trikrát,” rozpráva v reportáži o horských záchranároch náčelník Miroslav Živčák.

Koláž N. Foto - archív HZS

V marci 1942 slovenský režim vypravil z Popradu do Osvienčimu vlak s 999 dievčatami a mladými ženami. Bola medzi nimi aj Hilda Hrabovecká, ktorá neskôr spomínala, že najhoršie znášala neustále ponižovanie. „Tú degradáciu človeka na číslom označené zviera donútené spolupracovať so svojím katom na vlastnej likvidácii,“ hovorila.

Hilda Hrabovecká, jedna z mála žien, ktoré prežili prvý transport do koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz. Foto - Dokumentačné stredisko holokaustu

Transport jedného zraneného turistu z Tatier si môže vyžadovať aj 60 horských záchranárov, hovorí Miroslav Živčák, náčelník Horskej záchrannej služby vo Vysokých Tatrách. Prejsť 500 metrov po balvanoch a suti trvá niekedy dve hodiny. Ľudia si podľa neho neuvedomujú, že aj záchranár musí prekonať tú istú cestu ako turista alebo horolezec.

Miroslav Živčák, náčelník Horskej záchrannej služby vo Vysokých Tatrách. Foto N - Vladimír Šimíček

Podtatranský Lendak sa nepoddal komunistom a odmietol kolektivizáciu, nevolili tam Mečiara ani Fica. Komunisti dedinu trestali – do roku 1992 tam nemali vodovod, kanalizáciu ani poriadne cesty. „Páni súdruhovia vraveli: ak vy nemáte záujem o náš socializmus, my nebudeme mať záujem o vás,“ spomína starosta Pavel Hudáček.

Lendak. Foto N – Andrej Bán

Michal Gerčák upozorňuje, že horskí vodcovia bez licencie môžu turistov ohroziť tým, že ich dostanú do situácie, ktorú nemusia zvládnuť. Ak je dobré počasie, tak denne sprevádza turistov po tatranských vrcholoch. Zásnub na končiaroch už videl toľko, že mu zovšedneli, s farárom na vrchole absolvoval aj omšu.

Horský vodca Michal Gerčák. Foto N - Tomáš Hrivňák

Horskí vodcovia na Slovensku musia absolvovať náročný vstupný pohovor a po ňom štvorročný výcvik. Správny vodca musí byť dobrý horolezec, lyžiar aj skialpinista, vysvetľuje horský sprievodca Michal Gerčák a upozorňuje na riziká hroziace v situácii, ak sa bežný turista vyberie na Gerlachovský či Lomnický štít samostatne.

Popradské letisko si chce privyrábať aj u filmárov. Natáčali sa tu už scény napríklad pre akčný thriller Blood Red Sky pre Netflix. Riaditeľ letiska Peter Dujava hovorí aj o organizovaní svadieb a rekonštrukcii budovy do pôvodnej „baťovskej“ podoby.

Koláž N, foto - archív Letiska Poprad-Tatry

Záchranná akcia vrtuľníkom v Tatrách, to sú aj vibrácie, trasenie, turbulencie, vysvetľuje pilot Ivo Babica. „Ak je pacient pri vedomí, tak ho upozorníme, že ak nemá doktor vyvalené oči, tak je všetko v poriadku,“ vraví v rozhovore.

Štátne lesy Tatranského národného parku vozia denne v polhodinových intervaloch návštevníkov na Sliezsky dom. Podľa Slovenskej inšpekcie životného prostredia môže ísť o trestný čin porušenia ochrany rastlín a živočíchov, podnet prešetruje kriminálna polícia v Poprade.

Pri záchranných akciách sa stáva aj to, že horských záchranárov vrtuľník vyvezie do hôr, no zliezť už musia sami. „Každý rok máme výcviky spolupráce v posádke. Ako ukážky sledujeme letecké nehody. V našej profesii sa veľa učíme z chýb druhých,“ hovorí pilot záchranárskeho vrtuľníka z Tatier Ivo Babica.

Posádka záchranného vrtuľníka. Zľava pilot Ivo Babica, záchranár Patrik Skřehot a lekár Václav Kurej. Foto N - Vladimír Šimíček

Video: Autentické zábery zo záchranných akcií leteckých záchranárov v Tatrách.

Najhoršie akcie sú také, pri ktorých ide o deti, hovorí pilot záchranárskeho vrtuľníka z Tatier Ivo Babica. „To sa dotkne každého, nikto nie je taký tvrdý, aby to dokázal zo seba ľahko striasť,“ vraví v rozhovore.

Pilot Ivo Babica. Foto N – Vladimír Šimíček

Po stretoch komunistických milicionárov s obyvateľmi Šuňavy v roku 1950 urobil režim z miestneho kňaza strojcu vzbury. V procese plnom propagandistických fráz ho odsúdili na takmer 5 rokov väzenia. Súd skonštatoval, že farár „nemal záujem o lepšiu budúcnosť pracujúcich celého sveta, nechcel, aby všetky matky mali pokojný spánok a nechcel lepší zajtrajšok všetkých detí na svete“.

Príbeh sanatória Helios dobre ilustruje zabrzdenie predstavy o budovaní Tatier. Jednak sme sa v tomto prípade vzdali benefitu našich najvyšších hôr ako klimatických kúpeľov na liečbu respiračných chorôb, čo má v dobe pandémie špeciálnu pointu. Predovšetkým sa však necháva ladom architektonicky zvládnuté dielo a namiesto neho sa napriek klimatickej kríze stavajú nové ubytovacie kapacity.

Ruina sanatória Helios, niekdajšieho výrazného príkladu citlivého začlenenia architektúry do krajiny. Foto - Peter Kuzmin

Architektúra podáva správu o tom, ako sme rezignovali na projekt Vysokých Tatier. Po Bratislave sú druhou najdôležitejšou lokalitou modernej architektúry, ochrana dedičstva i vízia budúcnosti im však chýba.

Mladí Popradčania začínajú mať problém kúpiť si byt či dom. Ceny v posledných dvoch-troch rokoch vyrástli tak, že si ich nie vždy môžu dovoliť – najmä ak nemajú nejaké vlastné našetrené peniaze. Trojizbové byty sú po Bratislave najdrahšie v Košiciach a Banskej Bystrici. Nasledujú Pezinok, Trnava, Žilina, Senec a Poprad.

V podtatranskej obci Šuňava došlo v roku 1950 k stretu miestnych s komunistickými Ľudovými milíciami. Milicionári si pri dedine spravili nočné cvičenie, no dedinčania si mysleli, že prišli zatknúť farára. Došlo k bitke, za ktorú boli Šuňavčania potrestaní mučením aj súdnym procesom.

Foto N - Tomáš Hrivňák

Jedinou pamiatkovo chránenou budovou v Svite je železničná stanica. Projektovali ju Baťovi architekti, no dostavali ju až v roku 1969. Ochranári by ju chceli do správy Baťovho múzea.

Foto N - Tomáš Hrivňák

Tehlovú fasádu vzácnych baťovských domčekov v podtatranskom Svite prekrýva zateplenie a zelené či marhuľové fasády. Mesto a štát nevytvorili pre tieto stavby jasné pravidlá. Peter Szalay z SAV hovorí, že sú významnou pamiatkou architektúry 20. storočia. „Možno jedného dňa budeme ten polystyrén strhávať,“ dodáva pamiatkarka Daniela Maximová.

Ukážka prestavby polovice 80-ročného dvojdomu vo Svite. Foto N - Tomáš Hrivňák

Trinásťčlenná rodina z Lomničky rozpráva o živote v jednej unimobunke. Popri stene boli postavené poschodové postele, na zemi matrac a rozkladacie ležadlo. Piecka na drevo, jedna skrinka na potraviny. „Ešte bolo voľné miesto,“ hovorí najstaršia dcéra Viktória.

Aby mohlo všetkých trinásť členov rodiny Mirgovcov z Lomničky zostať spolu, museli deti na nejaký čas deti odísť do detského domova. Chudoba, v akej žijú, je ťažko predstaviteľná, no robia malé pokroky a úspechom je aj to, že žiadne z detí už nie je v detskom domove. Snívajú o dome, kde by sa zmestili všetci trinásti, no zatiaľ sú radi, že majú aspoň unimobunku.

Mirgovci z Lomničky. Foto N - Tomáš Benedikovič

Keď nebude našich koní, uvidíte v lesoch len harvestory, hovoria furmani. Zdanlivo romantické povolanie sa zo Slovenska vytráca. Furmani čakajú, že im poslednú ranu zasadia ochranári, kým Budajovo ministerstvo sľubuje ich záchranu. „Ak to bude pokračovať, popredám koníkov. Jedného si možno nechám pre radosť a budem sa živiť inak,“ rozpráva Vladimír Vida z Lendaku.

Vladimír Vida pracuje ako furman od roku 1999, má päť koní, k povolaniu priviedol aj svojho syna. Foto N - Tomáš Hrivňák

Slnečná koróna sa pozoruje zo Zeme len na Lomnickom štíte a na Havaji. Keď je na Slnku veľká erupcia, tak zhruba o dva a pol dňa nastane na Zemi geomagnetická búrka. „Pozorovaniami slnečnej koróny vieme takúto búrku predvídať a dať do ochranného módu citlivejšie prístroje, ktoré dokáže takáto búrka spáliť,“ vysvetľuje riaditeľ Astronomického ústavu SAV Peter Gömöry.

Foto N - Tomáš Benedikovič

Pri jazde na elektrobicykli treba pamätať na to, že je výrazne ťažší. „Bežný bicykel váži okolo 12 kg, elektrobicykel od 24 kg vyššie. Ťažšie preto brzdí,“ vraví bývalý horolezec a majiteľ predajní a požičovní bicyklov Róbert Gálfy. „Treba brzdiť plynule prednou aj zadnou brzdou. A odporúčam mať stále prilbu.“

Na najvyššej meteorologickej stanici na Slovensku na Lomnickom štíte trávia meteorológovia desaťdňové turnusy a predpovedajú odtiaľ, aké bude počasie. „Bol som v práci, keď tu bol rekordný orkán, ktorý mal rýchlosť takmer 62 metrov za sekundu. Už pri štyridsiatich sa nikto neudrží na nohách,“ opisuje meteorológ Rastislav Mačura.

Foto N - Tomáš Benedikovič

Tatry dlho lákali najmä prírodovedcov a dobrodruhov, umelci prišli až neskôr, aby objavovali ich krásu. Pozrite si výber diel zo zbierky Tatranskej galérie, ktorými sme ilustrovali štvrtkové vydanie novín.

Na Lomnickom štíte sa bežne stretnú astrofyzik, meteorológ a lanovkár, sú tam najvyššie položené pracoviská na Slovensku. V zime tam vedci zostávajú uväznení aj týždne, v lete chránia prístroje pred bleskami letných búrok.

Meteorologická stanica a Laboratórium kozmickej fyziky SAV na Lomnickom štíte. Foto N - Tomáš Benedikovič

Centrum Popradu komunisti vybúrali, no niekdajšie stredoveké významné mestečko Spišská Sobota nechali na pokoji. Po druhej svetovej vojne splynula s Popradom a so stavbami aj z 13. storočia je dnes neoficiálnym historickým centrom mesta.

Rímskokatolícky farský Kostol sv. Juraja. Foto N – Tomáš Hrivňák

Štefan Babič si spomína, ako objavil cyklistický talent svojho synovca Adriána, ktorý potom vyhrával preteky medzi nepočujúcimi aj počujúcimi: „Keď mal 14 rokov, zobral som ho na preteky okolo Torysy. Ťažký profil, boli sme priebežne piati, Adrián nevládal, ale keď som naňho kričal, nech vydrží, že môžeme byť druhí, úžasne pridal a fakt sme skončili druhí. Tam som videl, že na to má.“

Talentovaný cyklista Adrián Babič sa presadzoval medzi nepočujúcimi a aj počujúcimi športovcami, v pretekoch sa doťahoval aj na Saganovcov. O jeho tréningoch, túžbach a aj o smrteľnej nehode z mája sme hovorili s jeho strýkom, ktorý ho priviedol k cyklistike, s trénerkou, matkou a aj s 24-ročným vodičom, ktorý ho zrazil.

Adrián Babič a jeho zlatá medaila na deaflympiáde. Foto – deaflympic.sk

V Česku už vidno nárast počtu nehôd na elektrobicykloch, tvoria tretinu smrteľných úrazov na všetkých bicykloch. Úrazy registrujú aj horskí záchranári v Tatrách, zatiaľ ich nie je veľa. „K úrazom dochádza najmä pri zjazdoch,“ vraví šéf Horskej záchrannej služby Jozef Janiga.

Aj v Tatrách vidno, že trendom sú elektrické bicykle – tvoria až štyri pätiny všetkých požičaných bicyklov. Výrazne rastie dopyt aj pri kúpe. „Úplne sa to preklopilo pred dvomi rokmi, to už sme požičiavali viac e-bikeov. Dnes už je ten pomer 20 k 80,“ hovorí bývalý horolezec a majiteľ predajní a požičovní bicyklov Róbert Gálfy.

Belá je posledná divočiaca rieka na Slovensku, každý rok mení svoje koryto. V katastrálnych mapách je už dávno neaktuálna. V podobnom režime fungovala v minulosti väčšina slovenských riek vrátane Váhu.

Reportér Ján Tribula vyše 20 rokov pripravuje reportáže z Tatier a okolia. „Poprad je také zvláštne mesto. Máme tu všetko. Hory, akvapark, športové osobnosti, sme región s pridanou hodnotou. Ale poznám veľa Popradčanov, ktorí aj tak na mesto hundrú,“ hovorí v rozhovore.

Výskumníci v tatranskej Javorovej doline zistili, že už v rokoch 1840 až 1860 prišlo k masívnemu rozpadu smrekových lesov, podobne ako to pozorujeme dnes. „Na mnohých výskumných plochách vypadlo 50 až 70, miestami až 90 percent stromov. Muselo dôjsť k ich odumretiu či už pôsobením vetra, alebo premnožením lykožrúta, ich kombináciou, alebo to spôsobila nejaká iná prírodná udalosť,“ vraví ochranár Marián Jasík.

V kaštieli v Strážkach je jediná stála výstava diel maliara Ladislava Mednyánszkeho na Slovensku. Vidieť ich v prostredí, v ktorom viaceré z nich vznikali a kde prežil dôležitú časť svojho života, je vzácnosť. Nemenej fascinujúci je aj príbeh samotného kaštieľa, ktorý na rozdiel od mnohých iných šľachtických sídel na Slovensku neskončil ako ruina.

Reportér Ján Tribula hovorí, že sa v minulosti snažili byť pri nakrúcaní reportáží čo najbližšie k nešťastiu, sprostredkovať priamo, čo sa stalo. „Vtedy to ľudia chceli vidieť, ale myslím si, že po rokoch sa toho presýtili. Je to taký paradox, dnes sú mnohí citliví na to, čo vidia v obrázkoch v televízii, aj keď sa na ulici hádajú ako psy,“ tvrdí v rozhovore.

Ako videl krajinu svojho detstva pod Tatrami maliar Ladislav Mednyánszky. S historičkou umenia Katarínou Beňovou sme vybrali 5 obrazov, ktoré sú späté s kaštieľom Strážky, kde maliar prežil svoje detstvo a mladosť.

Ladislav Mednyánszky: Tatranská krajina. 1890 – 1895. Zbierka SNG

V Javorovej doline v Tatrách v posledných rokoch objavili druhy, ktoré boli pokladané za nezvestné alebo vyhynuté. „Ľudia sa sem nevedeli dostať a doliny hospodársky využiť. Nedokázali to tu vyťažiť, vyklčovať, vypáliť či postaviť cestu pre vozy naprieč hrebeňom. Dostali sa sem len peší návštevníci a pastieri s dobytkom,“ hovorí Marián Jasík z občianskeho združenia Prales.

Kaštieľ v Strážkach, kde vyrastal slávny maliar Ladislav Mednyánszky, prežil vďaka odhodlaniu „poslednej barónky“ Margity Czóbelovej vojnu aj znárodnenie. Oplatí sa ho navštíviť nielen vtedy, keď sa v Tatrách zhorší počasie.

Kaštieľ v Strážkach. Foto N – Tomáš Benedikovič

Popradské kníhkupectvo Christiania sa mesto pokúšalo koncom 90. rokov dostať z exkluzívnych priestorov na námestí. Obchod vtedy obvinili z propagácie drog – zámienkou bola fotografia Boba Marleyho nad pokladňou. Petíciu na podporu kníhkupectva nakoniec podpísalo viac ľudí, ako volilo vtedajšieho primátora.

V Javorovej doline v Tatrách môžete vidieť, ako vyzeral prales pred 180 rokmi. Navŕtali tam smreky, ktoré majú takmer 400 rokov. Jeden z nich sa narodil v roku 1653. V tom istom roku korunovali Ferdinanda IV. Habsburského za rímskeho kráľa. Smrek prežil celý rod Habsburgovcov, obe svetové vojny, komunizmus aj mečiarizmus a môže žiť ešte sto rokov.

Javorová dolina. Foto – Soňa Mäkká

Veľkou zmenou Tatier za posledné storočie bol aj zánik pasienkových lesov. „V pasienkových lesoch sa pásli stáda oviec, jalovíc, kôz a dokonca aj koní. Popri pastieroch, ktorí bývali na salašoch a v rôznych kolibách, boli všade psy. Tie strážili dobytok pred medveďmi a vlkmi, ale aj zlodejmi,“ vysvetľuje ochranár Erik Baláž.

Nové na Dennikn.sk

09:51Zdražovanie bytov spôsobilo, že mnohé sú podpoistené. Ak by nastal požiar či záplavy, poisťovňa zaplatí málo 08:21Tony uhynutých rýb a nejasné príčiny. Otrava Odry je jednou z najväčších ekologických katastrof v Poľsku 07:37Vo voľbách sa rozhodne o dôležitejších otázkach, ako je Ficova budúcnosť 07:00Ekonomický newsfilter: Koalícia sa musí dohodnúť na zmene dlhovej brzdy, inak príde drastické šetrenieVčera 19:58Graf dňa: Za prudkým poklesom verejného dlhu nebude obrat v hospodárení štátuVčera 19:46Newsfilter: Traja zo štyroch Matovičových voličov už precitliVčera 18:49OĽaNO prišlo o pol milióna voličov, z mnohých sú dnes nevoliči, niektorí odišli aj k HlasuVčera 18:24Starosta Záhorskej Bystrice: Sme viac Záhoráci ako BratislavčaniaVčera 18:13Koľko ľudí sa ešte nenakazilo covidom a ako nás chráni prekonanieVčera 17:35Rozhodoval o pokarhaní Lipšica: Sudca nemá žiť vo vákuu, ale ani podliehať verejnému tlakuVčera 17:33Vláda mešká s vyššími platmi zdravotníkov. Šéfka sesterských odborov a poslankyňa OĽaNO dúfa, že sa dohodnú do konca letaVčera 17:05Kollár s Holým ukázali cenovú mapu, koľko majú ľudia platiť za nájomné bytyVčera 16:57Škriniarov prestup prekazil Juventus, Haalandov nástupca bojuje s rakovinou. Prestupové príbehy, o ktorých zrejme nevieteVčera 16:51Danglár: Bulvárny výtlakVčera 16:45Moskva sa pri Chersone chytá do pasceVčera 16:37Na Berlínsky múr namaľoval Brežnevov smrtiaci bozk. Zomrel autor grafitu, ktorý si fotili všetciVčera 16:06Koniec starých časovVčera 15:34Matovič opäť prestrelil. Maďarom čínsku baterkáreň netreba závidieť. Podobne veľkú môžu priniesť Nemci do ŠurianVčera 15:13Éra tlačenia peňazí sa skončila, výška deficitu rozpočtu bude znova dôležitá, hovorí šéf IFP ValachyVčera 15:06Americko-čínska vojna o Taiwan tak skoro nebudeVčera 15:05Sloboda a zodpovednosť na ostrí nožaVčera 15:05Ruskí turisti by mali zostať domaVčera 13:44Vývoj bojov (172. deň): Ako hlboko Rusko kleslo – už niekoľkokrát predčasne oslavovalo dobytie dvojtisícovej dedinyVčera 08:18Euroligy: Taký zlý United tu ešte nebol, znie z Anglicka. Francúzsko rieši vzťah Mbappého s MessimVčera 06:38Ekonomický newsfilter: Prečo je odchod jedného štátneho analytika taký dôležitýVčera 06:25300 slov z MS do 20 rokov: Nikdy sme nezaostávali až takto. Jeden graf do debaty, či toto bola najhoršia slovenská dvadsiatkaVčera 06:00Aký majú strany potenciál: Smer má šancu u voličov Hlasu aj Republiky, Sme rodina je prijateľnejšia než OĽaNO01.00 16:43Časté legislatívne zmeny, vysoké dane a slabá podpora. Slovenské startupy by uprednostnili zahraničie01.00 15:41Grape je Grape, Pohoda je Pohoda. A tak by to malo aj zostať01.00 15:12Nenahraditeľný nevedko ako nový nenormál