Slovenská prokremeľská scéna nie je jednotná. Väčšina kanálov nekriticky podporuje Ficovu vládu, vlastnú líniu ide Štefan Harabin, ktorý označuje aj Fica s Pellegrinim za amerických agentov. Nezhody sú aj medzi Republikou a SNS.
Predseda Republiky Milan Uhrík prehral ďalší súdny spor s lekárom Petrom Sabakom, musí mu zaplatiť šesťtisíc eur a ospravedlniť sa. Je to už piaty rozsudok, ktorý tvrdí, že nenávistné statusy lekárovi zasiahli do práv na ochranu osobnosti. (sme.sk)
Bývalá politička SNS Anna Belousovová kandiduje do europarlamentu za extrémistické hnutie Republika, ako nezávislá kandidátka má číslo 11. Celú kandidátku Republika zverejní v piatok, bude na nej aj predseda hnutia Milan Uhrík.
Mimoparlamentná Republika si na sneme za predsedu opätovne zvolila Milana Uhríka. Delegáti ho takisto potvrdili ako lídra kandidátky do eurovolieb, odsúhlasili aj zámer otvoriť kandidátku hnutia aj pre externé osobnosti a subjekty. (tasr)
Smer si nielen drží vysoké preferencie, rastie aj jeho akceptácia medzi voličmi iných strán. Od novembra narástol potenciál Smeru o tri percentuálne body na 37 %. Voľbu tejto strany si dokáže predstaviť až polovica voličov Hlasu, 40 % voličov SNS či tretina priaznivcov Republiky.
Republika nepostaví svojho kandidáta na prezidenta, chce sa sústrediť na eurovoľby, v ktorých mieni spájať „vlastenecké“ sily.
Smer je aj napriek masovým protestom stále najsilnejšou stranou, mal by 22 percent, druhé PS takmer 20, ukazuje prieskum AKO pre TV Joj. Aj Hlas by mal výsledok podobný voľbám, 14 percent.
V decembri by vyhral voľby Smer s 24,2 %, druhé PS má 21,4 % a oproti novembru si polepšilo o viac ako jeden percentuálny bod. Ukázal to prieskum AKO pre TV Joj.
Uhríkovho generála spomenuli Poliaci v zozname ruských agentov. Bývalý generál Jozef Viktorín z Republiky pomáhal pred voľbami ruským záujmom, v Poľsku sa však mohol stať objektom vnútropolitických hier.
Bol som zarazený, keď som videl bilbordy Mazureka a Uhríka, že spravia poriadky v osadách. Ľudia sa báli, hovorí nový poslanec Viliam Tankó. „Zažili to, keď zbili celú osadu v Moldave, keď sa malé deti fackali v Košiciach na policajnej stanici, keď vo Vrbiciach dostali bitku od vlakovej hliadky, všetko si to pamätali a báli sa, že sa to môže vrátiť.“
Milan Uhrík sa v júni v Bruseli zúčastnil na recepcii, ktorú zorganizoval chargé d’affaires Ruska pri EÚ Kirill Logvinov. Belgický denník De Tijd a Investigatívne centrum Jána Kuciaka zistili, že Logvinov je agentom s napojením na ruskú zahraničnú rozviedku SVR.
Robert Fico posledné dni ovládol Facebook, zrejme zlákal aj časť voličov Republiky. Už v prvom polroku 2023 preskočil v počte interakcií dovtedy prvého Milana Uhríka a najmä v posledných dňoch sa jeho tímu podarilo vyprodukovať niekoľko virálnych, antisystémovo ladených videí, ktoré mohli osloviť aj nie úplne pevne rozhodnutých voličov Republiky.
Pozrite sa, ako volili vaši susedia. Zverejnili sme interaktívnu mapu s výsledkami po obciach a mestách. Najviac obcí a miest vyhral Smer – celkovo 1 651. Druhá bola Aliancia, ktorá vyhrala v 383 obciach.
Milan Uhrík vidí za neúspechom Republiky snahu ich voličov zachrániť SNS a to, že sa ich voliči na poslednú chvíľu rozhodli zahlasovať za Smer, aby nezvíťazilo PS. Hnutie získalo 4,75 % hlasov, v politike chce pokračovať.
Slovensko je po rokoch znovu bez fašistov v parlamente. Pravicoví extrémisti neboli ešte nikdy tak blízko účasti vo vláde ako teraz, ale pravdepodobne ich premena na antifašistov vplyvom vidiny vlády s Ficom nakoniec stála po dvoch volebných obdobiach účasť v Národnej rade.
Prekvapením volieb je výbuch fašistov, „Fico ich slovník a témy prevzal tak účinne, že ich to asi stálo miesto v parlamente,“ komentuje Roman Pataj. Porazené sú však podľa neho aj demokratické strany vrátane PS, keďže nedokázali účinnejšie osloviť voličov, ktorí v roku 2020 masovo hlasovali proti Smeru.
Hnutie Republika zatiaľ nevydá žiadne stanovisko k výsledkom volieb. Po sčítaní viac ako 90 percent hlasov má strana 4,94 %, takže je tesne pod hranicou zvoliteľnosti. Namiesto viditeľne sklamaných politikov sa s novinármi v štábe strany rozlúčil jej hovorca.
Po zrátaní 80 percent okrskov sa Republika prvý raz ocitla pod hranicou zvoliteľnosti, má 4,99 percenta hlasov. Líder hnutia Milan Uhrík krátko predtým na otázku, či by išli do tichej podpory vlády Smeru, Hlasu a SNS, odpovedal, že je podľa neho predčasná.
Tieto čísla nedávajú veľa optimizmu, ale vždy verím do poslednej chvíle, povedal Miroslav Suja z Republiky. Po sčítaní vyše 50 % okrskov sa strana nachádza tesne nad hranicou zvoliteľnosti. „Neočakával som, že budeme až takto nízko, myslel som si, že budeme mať viac.“
Zatiaľ to vyzerá tak, že PS nemusí zaznamenať až taký veľký úspech, ako predpokladá exit poll, hodnotí analytik Daniel Kerekes. Problém navyše môže mať Republika. Sčítaných je aktuálne takmer deväť percent okrskov.
Dúfame, že PS nebude víťaz volieb, ale budeme to rešpektovať, lebo je to vôľa ľudu, vyhlásil Milan Uhrík. „Prieskumy berieme s veľkou rezervou a mnohí naši voliči odmietajú povedať, koho volili,“ uviedol tiež líder Republiky.
Do štábu Republiky v nitrianskom hoteli Auto Jas pustili novinárov presne o 22.30, je v ňom aktuálne približne 40 ľudí. Prvé vyjadrenie poskytnú médiám až po exit polle s už zverejnenými menami strán. Novinári sú zatiaľ v samostatnej miestnosti oddelenej od politikov.
Nenávisť na Facebooku šíria najmä Marian Kotleba (ĽSNS), Miroslav Suja a Milan Mazurek (obaja Republika), ukázala analýza Slovenského národného strediska pre ľudské práva. Spomedzi profilov strán bol najvyšší podiel nenávistných prejavov na stránkach SNS, ĽSNS a Republiky.
Uhríkovci majú veľké plány aj v oblasti právneho štátu – sporný paragraf 363 by síce nemenili, no navrhujú zrušiť celý Úrad špeciálnej prokuratúry. „Tento úrad nielen v minulosti, ale aj v súčasnosti slúži najmä ako nástroj politického boja,“ vysvetlil predseda Republiky Milan Uhrík.
MediaBrífing opisuje, čo chcú politické strany robiť s médiami: Progresívne Slovensko chce zastaviť štátnu reklamu na dezinformačných weboch, Republika navrhuje kontrolu spisovnej slovenčiny a plánuje regulovať, kto chodí do politických diskusií. Smer, Hlas a SNS majú vo svojich programoch len veľmi nekonkrétne sľuby.
Republika má záujem aj o ministerstvo školstva alebo kultúry, cez ktoré chcú posilniť vlastenectvo a „obmedziť vplyv tretieho sektora na kultúru“. Na základných školách by zaviedli plošný zákaz používania mobilných telefónov, tabletov a inteligentných hodiniek.
Hnutie Republika navrhuje slovenský jazyk za piaty štátny symbol, už od materskej školy chcú deti vychovávať k manželstvu a rodičovstvu v tradičnej rodine. Pozreli sme sa podrobnejšie na volebný program odídencov z Kotlebovej ĽSNS.
Peter Sabaka vyhral ďalší spor s Milanom Mazurekom, lekárovi má za nepravdivé a hanobné tvrdenia zaplatiť 42-tisíc eur, informuje SME. Výška náhrady má mať podľa kežmarského súdu aj preventívnu funkciu, rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné.
Republika vyzýva malé krajne pravicové strany, aby odstúpili z volieb a netrieštili hlasy. Milan Uhrík smeruje výzvu aj k ĽSNS Mariána Kotlebu.
Národný park Malá Fatra označil tvrdenia Miroslava Suju (Republika) o vyberaní vstupného za lož. Suja pre konšpiračný denník Hlavné správy povedal, že riaditeľ parku na stretnutí Odborového zväzu Drevo, lesy, voda predstavil svoju víziu, podľa ktorej by turisti mali zaplatiť 10 eur za hodinu za bežný vstup a 16 eur za hodinu za zber hríbov.
Predseda Hlasu Peter Pellegrini varuje Smer pred spoluprácou s Republikou. „Robert, vládou s fašistami sa ani nestraší, ani nevyhráža. Hlas ani ja osobne sa na takej vláde nebudeme nikdy podieľať,“ odkazuje Robertovi Ficovi.
V dezinformačných weboch majú nadštandardne veľký priestor strany Smer, Republika a SNS. Veľa zmienok má však aj PS – dezinformačné stránky spomínajú progresívcov výrazne častejšie než štandardné médiá, ukázala analýza Denníka N.
Treba „nahnať“ mladých lekárov do ambulancií a do dedín, opisuje Milan Uhrík svoje riešenie problému s nedostatkom pediatrov. So staršími lekármi sa podľa neho treba dohodnúť, aby to ešte pár rokov vydržali. Polovica z pediatrov je už dnes v dôchodkovom veku.
Milan Uhrík v RTVS povedal, že Jozef Tiso v danom období „robil, čo mohol“. „Robil chyby a negatíva, ale vďačíme mu, že nebolo Slovensko rozdelené,“ vyhlásil predseda Republiky. Na otázku, či Slovenský štát odsudzuje ako fašistický, odpovedal: „Odsudzujeme negatíva, ktoré sa stali.“
KDH nebude „koketovať“ s Republikou a extrémom, povedal Milan Majerský v TA3. Hnutie vylúčilo z povolebnej spolupráce aj Smer.
Republika nepovažuje odchod z EÚ za reálnu možnosť. V diskusii Joj24 so zamestnávateľmi to povedal predseda strany Milan Uhrík. Za jeden z dôvodov označil medzinárodný obchod. Úniu podľa Uhríka treba zreformovať.
Komisár pre deti Jozef Mikloško odkázal, že sa mieni naďalej stretávať s predstaviteľmi politických strán. Urobil to po tom, čo ho 21 organizácií vyzvalo na odstúpenie pre jeho stretnutie s hnutím Republika.
Jozef Mikloško je buď naivný babrák, alebo si naozaj myslí, že deti treba chrániť pred zhubnou progresívnou propagandou, píše Jana Shemesh po stretnutí komisára pre deti s Milanom Uhríkom. „Ak boli od začiatku jasne formulované obavy, že Mikloško sa na výkon svojho úradu nehodí, toto je ďalší mimoriadne silný dôkaz.“
Milan Mazurek (Republika) nebol v diskusii TV Joj schopný jednoznačne odsúdiť vojnový slovenský štát a vraždu desaťtisícov slovenských Židov. Podľa neho slovenský štát nebol ideálny a diali sa počas neho „nepríjemné veci“.
Splnomocnenec vlády pre rómske komunity Ján Hero vyzval strany Republika a ĽSNS, aby odstránili bilbordy, ktoré prezentujú Rómov ako „asociálov“. Zároveň vyzval, aby politici v predvolebnej kampani nezneužívali chudobu a nedôstojné životné podmienky obyvateľov v rómskych komunitách na prezentovanie lacných populistických riešení.
Hlas podľa Petra Pellegriniho vylučuje koalíciu so stranou Republika. „S Republikou určite nepôjdeme,“ povedal v diskusii na TA3 a pripojil sa ku kritike osláv Smeru so zástupcom Republiky Miroslavom Sujom.
Ľudia majú viac obavy z kupovania hlasov a zo zaujatých médií než z neférového sčítavania hlasov. Smer a Republika už od tejto témy upustili. Počas rozsiahlej dezinformačnej kampane o zmanipulovaných voľbách sa Denník N v spolupráci s agentúrou Ipsos pozrel na to, ako ľudia dôverujú rôznym aspektom volieb.
Politici kritizujú komisára pre deti Jozefa Mikloška za stretnutie s predsedom extrémistickej Republiky Milanom Uhríkom. „Ak chce pán komisár Mikloško chrániť deti, odporúčam mu začať tým, že nebude legitimizovať fašistov,“ napísal predseda PS Michal Šimečka. Kandidátka SaS Slávka Henčeková zasa píše: „Zastavme ich!“
Komisár pre deti Jozef Mikloško prijal predsedu extrémistickej Republiky Milana Uhríka. „Hnutie Republika chce deti chrániť nielen pred šikanou, násilím a rizikami moderných technológií, ale aj pred vplyvom zhubnej progresívnej agendy,“ pochválil sa Uhrík stretnutím na Facebooku.
Veľká časť voličov SNS, Republiky a aj Smeru by nemala problém s tým, keby Slovensko patrilo do sféry vplyvu Ruska, ukázal prieskum Ipsosu. Výrazne menší podiel takýchto voličov má Hlas. Byť v ruskej sfére by neprekážalo 30 % obyvateľov Slovenska.
Zástupcovia študentov na Technickej univerzite vidia pri štúdiu Miroslava Suju z Republiky konflikt záujmov. Chcú riadne prešetrenie, prípadne podanie podnetu na akreditačnú agentúru. „Jeho vedecký výstup vnímame nedôveryhodne a oprávnene vzbudzuje podozrenia vzhľadom na fakt, že poslanec figuruje iba pri prácach, kde je prvým autorom jeho poslanecký asistent.“
Pri prijímaní Miroslava Suju za doktoranda sa na Technickej univerzite vo Zvolene obávali, že keď ho nezoberú, hrozí im súdny spor. „Bola to agónia a situácia len s jedným východiskom, ak sme ako fakulta nechceli niesť bremeno ďalšieho potenciálneho súdneho sporu,“ hovorí profesor Viliam Pichler, ktorý rozhodol o prijatí poslanca Republiky na doktorandské štúdium.
Politici Republiky sa v predvolebnej kampani snažia na sociálnych sieťach zaujať obnaženými telami a vypracovanými svalmi. „Ich pózovanie na videách dotvára širší obraz ‚správnych‘ mačov vyznávajúcich kult mužskej sily. Ich maskulinita je totiž toxická: znovu a znovu vyúsťuje do agresívnych útokov – v minulosti aj fyzických – na iných ľudí: nositeľov etnickej, rasovej, názorovej či inej odlišnosti,“ všíma si sociologička Zora Bútorová.