Školský týždeň

Každý štvrtok v spolupráci s expertmi z Centra vzdelávacích analýz prináša Školský týždeň najdôležitejšie informácie zo školstva, analýzy a návrhy, ako zmeniť vzdelávanie.

Aj v Anglicku majú nedostatok učiteľov matematiky a fyziky – dali im mimoriadne odmeny a menej ich odišlo zo škôl. „Nedostatok vyučujúcich matematiky a fyziky sa dá znížiť cielenými odmenami,” upozorňuje Školský týždeň a dodáva, že ani tam nestačili peniaze, treba zmeniť pracovné podmienky učiteľov.

Deti so znevýhodnením by potrebovali v školách viac ako 12-tisíc asistentov a asistentiek, štát zaplatí iba štvrtinu z tohto počtu. Tento rok pribudne ešte 616 asistentov platených z fondu obnovy. Bez potrebnej personálnej podpory naďalej zostanú tisíce detí.

Do slovenských škôl môže prísť v tomto školskom roku ešte viac detí z Ukrajiny a rezort odchádzajúceho ministra školstva Gröhlinga sa na to veľmi nepripravil, upozorňuje Školský týždeň. „Opatrenia, ktoré predstavili v auguste, sú buď technické drobnosti, alebo nedorobky. Školy si naďalej budú musieť poradiť predovšetkým samy,“ hodnotí analytik Michal Rehúš.

Veľká väčšina učiteľov a učiteliek, ktorí učia ukrajinské deti, má problém s jazykovou bariérou a pýtajú si pomoc. V prieskume Komenského inštitútu hovorili aj o tom, že musia riešiť rozdielnu úroveň vedomostí. Približne pätina z nich hovorí o psychickej nepohode a traumách detí z vojny.

Testovanie deviatakov a deviatačiek ukázalo, že aj na osemročných gymnáziách sú deti so slabými výsledkami a že najhoršie sú na tom chudobné deti, upozorňuje Školský týždeň. „Najlepšie výsledky dosiahli žiaci a žiačky v okrese Bratislava I, najhoršie z okresov Gelnica a Revúca.“

Dnešný systém voľnočasových poukazov potrebuje zmenu, myslia si odborníci. Časť detí vzdelávací poukaz ani neodovzdá a časť voľnočasové aktivity reálne nenavštevuje, hoci poukaz odovzdala škole. „Zmena by však mala byť založená na dobrom poznaní súčasného stavu, ako aj na overených skúsenostiach zo zahraničia. Navrhnuté krúžkovné nespĺňa nič z toho,“ píšu v Školskom týždni.

Na Slovensku už dnes môže chýbať 1300 učiteľov a učiteliek, v roku 2025 to môže byť až 8600, upozorňuje Školský týždeň. „Zostáva dúfať, že platy v školstve sa od júla zvýšia minimálne o požadovaných 10 percent,“ píše analytička Alexandra Ostertágová.

Pri platoch učiteľov a učiteliek v materských školách máme ešte väčší problém ako na základných a stredných školách, upozorňuje Školský týždeň. V rámci OECD a Európskej únie na tom boli v roku 2019 naši učitelia a učiteľky zo škôlok najhoršie.

Na deti z Ukrajiny sa podľa ministerstva školstva nevzťahuje povinná školská dochádzka. “Prakticky to znamená, že deti z Ukrajiny nemajú garantovaný prístup k vzdelávaniu rovnako ako deti s trvalým pobytom na Slovensku,” upozorňuje Michal Rehúš v Školskom týždni.

Väčšina detí z Ukrajiny, ktoré aspoň dočasne zostávajú na Slovensku, je stále mimo nášho vzdelávacieho systému, upozorňuje Školský týždeň. “Čo sa s nimi deje, netušíme. Možno sa niektoré z nich vzdelávajú dištančne cez školu na Ukrajine, viaceré sa možno nevzdelávajú vôbec a niektoré už možno zo Slovenska odišli,” píše Michal Rehúš.

Deti, ktoré sa učili matematiku Hejného metódou, dosiahli v matematickom teste významne lepšie výsledky ako ich rovesníci a rovesníčky, upozorňuje Školský týždeň na výsledky českej analýzy. Ide o experimentálnu metódu učenia, ktorá deti vedie k samostatnosti a pri ktorej sa učia na základe príkladov zo života.

Keby aj učiteľom zvýšili platy o 10 %, nepokryje to infláciu, reálne by im platy klesli o 3,5 %. „Zvyšovanie platov by preto malo byť vyššie, prípadne by ho mala sprevádzať odmena,“ píše analytik Michal Rehúš. V koalícii je o platy učiteľov spor, zatiaľ im dajú iba tri percentá navyše.

Slovensko má v EÚ najvyšší podiel mladých ľudí do 34 rokov so základným vzdelaním, ktorí nepracujú ani sa nevzdelávajú. Do práce ani do školy nechodí 70,5 percenta týchto mladých.

Reforma univerzít znamená aj spájanie malých vysokých škôl: Trenčianska univerzita A. Dubčeka sa chce spojiť s VŠ DTI v Dubnici nad Váhom. UPJŠ v Košiciach chce zdieľať technológie s Technickou univerzitou v Košiciach a Univerzitou veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach. UCM v Trnave chce zasa posilniť spoluprácu s Trnavskou univerzitou.

V minulom roku priemerný plat učiteliek a učiteľov základných a stredných škôl stúpol o 3,1 percenta, oproti ostatným pracujúcim si však pohoršili. Reálne im zvýšenie platu zhltla inflácia.

Slovensko chce udržať šikovných maturantov na Slovensku štipendiom 300 eur mesačne na tri roky na vysokej škole. Štipendium má dostať tisíc najväčších talentov a 400 nadpriemerných študentiek a študentov zo znevýhodneného prostredia. Takmer pätina vysokoškolákov zo Slovenska študuje v zahraničí.

Štát nechal pri utečeneckej kríze celú ťarchu na školách, podobne ako v čase pandémie, píše analytik Michal Rehúš v Školskom týždni. „Jedinou citeľnou podporou zo strany ministerstva je v tejto chvíli jednorazový príspevok 200 eur pre školy na každého nového žiaka alebo žiačku z Ukrajiny.”

Do 1. ročníka stredných škôl majú ísť ukrajinskí žiaci bez prijímačiek, ale prednostne do škôl a odborov, kde zostanú voľné miesta. „Inými slovami, deti z Ukrajiny sa budú môcť dostať najmä do škôl, o ktoré slovenské deti nebudú mať záujem. To môže viesť k tomu, že budú navštevovať menej kvalitné alebo perspektívne odbory a školy,” upozorňuje analytik Michal Rehúš.

Štát nechal pri utečeneckej kríze celú ťarchu na školách, podobne ako v čase pandémie, píše analytik Michal Rehúš. „Jedinou citeľnou podporou zo strany ministerstva je v tejto chvíli jednorazový príspevok 200 eur pre školy na každého nového žiaka alebo žiačku z Ukrajiny.“

V prípade detí z Ukrajiny by sa vyučovací jazyk mal hodnotiť miernejšie a hodnotiť by sa mali najmä vecné vedomosti, upozorňuje Školský týždeň. „Je dôležité, aby sa deti zaraďovali do ročníka podľa veku, jazyková bariéra by nemala byť dôvodom na ich zaradenie do nižšieho ročníka a na jej prekonanie by školy mali využiť iné nástroje.“

Chudobné deti v Košiciach sú segregované do niekoľkých základných škôl, upozorňuje Školský týždeň. Aby chudobné deti boli rovnomerne rozdelené do všetkých základných škôl v Košiciach, presunúť by sa muselo až 71 percent zo všetkých žiakov a žiačok zo sociálne znevýhodneného prostredia.

Obyvatelia osád a get na Slovensku umierali počas pandémie dvakrát častejšie ako majorita. Deti z týchto miest podobne ako ostatné deti zažívali zvýšený stres, v osadách bol však posilnený finančnou tiesňou rodín, upozorňuje analytik Michal Rehúš v Školskom týždni.

So šikanou sa stretol každý druhý žiak, upozorňuje Školský týždeň. Zaznamenali ju na viac ako 91 percentách základných škôl a každá tretia obeť sa nikomu nezdôverila.

Pri reforme školstva sa má zmeniť aj učivo – u najstarších žiakov základných škôl si už školy budú môcť vybrať, či budú vzdelávať jednotlivé predmety, ako sú biológia, fyzika, chémia či dejepis, geografia a občianska náuka, alebo širšie vzdelávacie oblasti ako človek a príroda alebo človek a spoločnosť, upozorňuje Školský týždeň.

Na nové učivo pre deti má ísť na Slovensku z Plánu obnovy 41,9 milióna eur, ďalších 44,5 milióna eur na nové učebnice. „Možno to považovať za historickú príležitosť na kvalitnú zmenu toho, čo sa deti na základných školách učia,“ hodnotí Školský týždeň.

Po zavedení povinnej škôlky pre päťročných výrazne pribudlo týchto detí v materských školách a nevytlačili mladšie deti. Najviac pribúdali na východe krajiny, no stále je ich tam výrazne menej ako inde. „Aj dnes navštevuje materskú školu najmenej detí v chudobnejších regiónoch, ktorým by mohla materská škola pomôcť najviac,“ komentuje analytik Michal Rehúš.

Pravdepodobnosť štúdia na vysokej škole v zahraničí prudko narastá, keď je príjem rodiny vyšší. Do zahraničia odchádzajú najčastejšie maturanti z okresov krajských miest a absolventi z bilingválnych škôl a 8-ročných gymnázií, píše Školský týždeň.

Dôsledkom zatvorených škôl je, že deti zameškali učivo, majú psychické problémy a učitelia zvažujú odchod zo školstva, hodnotí Školský týždeň najzásadnejšiu udalosť v školstve v roku 2021. Približne pätina učiteľov hovorí, že ich už učenie nebaví a 18 percent zvažuje odchod z profesie, varuje analytik Michal Rehúš.

Mestá a obce neposielajú všetky peniaze z podielových daní do materských či základných umeleckých škôl. Napríklad za rok 2017 bol rozdiel až 41,6 milióna eur, upozorňuje analytik Michal Rehúš v Školskom týždni.

Samosprávy budú musieť dávať súkromným a cirkevným školám plnú sumu od štátu, aj keď to doteraz nerobili. Mestá a obce varujú pred rušením napríklad základných umeleckých škôl. „Môže to viesť aj k znižovaniu financií pre štátne školy,” varuje analytik Michal Rehúš v Školskom týždni.

Ešte pred tým, ako štát pošle milióny na krúžky, by sa mal pozrieť na to, že mnohé rodiny a deti nemajú vyriešené niektoré kľúčové problémy ako stravu, hygienu, dopravu či bývanie, komentuje analytik Michal Rehúš v Školskom týždni. „Investícia do podporných programov a podpory pre deti so zdravotným, ako aj sociálnym znevýhodnením by z dlhodobého hľadiska mohli priniesť omnoho lepšie výsledky.“

Školský týždeň analyzuje riziká Matovičovho príspevku na krúžky: cena krúžkov môže výrazne stúpnuť, v niektorých lokalitách nepríde ich ponuka, školy dostanú ďalšiu byrokratickú záťaž. „Benefitovať teda možno budú opäť len bohatší a vzdelanejší. Takto hodnota za peniaze nevyzerá,“ komentuje analytik Michal Rehúš.

Igor Matovič má pravdu, že veľká časť detí nechodí na žiadne krúžky, komentuje newsfilter Školský týždeň. Prieskum ukázal, že na takéto aktivity nechodí asi 35 percent žiakov základných a stredných škôl, o niečo väčší podiel to je vo väčších mestách.

Slovensko patrí v EÚ ku krajinám, kde je najmenší podiel mladých s bakalárskym vzdelaním, pri vysokoškolskom vzdelaní sme tesne pod priemerom EÚ a OECD, ukazuje graf vzdelania ľudí vo veku 25 až 34 rokov.

Ministerstvo školstva ide pri návrhu zmien riadenia vysokých škôl proti odporúčaniam OECD. „Žiadna z analýz neodporúča takú vysokú mieru autonómie ministra školstva pri výbere členov a členiek správnej rady. Podľa navrhovaného znenia novely by mal minister školstva priamo menovať polovicu jej členov a členiek,“ upozorňuje Školský týždeň.

Ani školské zmeny nezaručujú zavedenie inkluzívneho vzdelávania do škôl, upozorňuje Školský týždeň. „Predovšetkým nie je vyriešená otázka zabezpečenia odborných kapacít v školách a veľkou neznámou je aj sieť poradenských zariadení. Ministerstvo dostatočne nevyriešilo ani prístup detí s mentálnym postihnutím k základnému vzdelaniu,“ píšu analytici z Centra vzdelávacích analýz.

Slovenské deti nerozumejú štruktúre textového dokumentu a nevedia pracovať s interaktívnymi grafmi, ukázalo testovanie digitálnych zručností podľa IT Asociácie Slovenska. Do testu sa zapojilo 16 698 žiakov a žiačok základných škôl a 27 436 respondentov a respondentiek starších ako 15 rokov.

Zmeny pre vysoké školy vyvolali opäť odpor z vysokoškolského prostredia, najmä posilnenie správnych rád škôl môže byť nebezpečné, varuje Školský týždeň. „Môže dôjsť nielen k politizácii riadenia vysokých škôl, ale aj k ohrozeniu jeho kvality.“

Zmeny v školstve označované ministrom Gröhlingom za reformný skok nie sú reformou, hodnotia aj analytici Centra vzdelávacích analýz v newsfiltri Školský týždeň. „Pojem reforma sa tak stal fetišom a zároveň kritériom úspechu.“ Za jedinú skutočnú systémovú zmenu uznávajú nové pravidlá pre poradcov detí.

Riaditelia a riaditeľky škôl už nebudú na túto funkciu potrebovať prvú atestáciu. Ministerstvo tvrdí, že týmto chce na zamestnanie a kariéru v školách motivovať ľudí, ktorí pred výkonom učiteľského povolania vykonávali iné činnosti a takto získané „know-how“ prinášajú do škôl.

Školstvo plánuje budúci rok prepustiť 1334 ľudí z vysokých škôl. „Také závažné rozhodnutie, akým je znižovanie počtu zamestnancov a zamestnankýň vysokých škôl, sa nezakladá na dostatočne precíznej analýze,“ upozorňujú analytici z Centra vzdelávacích analýz v Školskom týždni.

Školy na budúci rok nedostanú viac peňazí na platy svojich zamestnancov a zamestnankýň, na svoju prevádzku ani na pedagogických asistentov či učebnice. „Vysoké školy dokonca budú musieť prepúšťať,” upozorňujú analytici z Centra vzdelávacích analýz v Školskom týždni.

Ministerstvo školstva chce zakázať zriaďovanie malých škôl. To nemusí byť v záujme niektorých detí, hodnotia v Školskom týždni analytici Centra vzdelávacích analýz. Rizikom podľa nich je, že najmä žiaci prvého stupňa môžu mať problém dochádzať do školy ďalej od domova.

Slovensko mešká so zmenami, ktoré mali do materských škôl dostať viac zdravotne a sociálne znevýhodnených detí, ako sme sa zaviazali v pláne obnovy. Od septembra sa mali testovať pozície pomocný vychovávateľ a školská zdravotná sestra pre tieto deti, ale nerobí sa to.

V návrhu rozpočtu na budúci rok nateraz nie je ani euro na zvyšovanie platov učiteľov. „Ak to tak zostane, platy učiteliek a učiteľov sa nezvýšia dva roky po sebe a v dôsledku inflácie by reálne ešte klesli,” upozorňuje newsfilter Školský týždeň.

Ministerstvo školstva predstavilo stratégiu na zastavenie prepadávania detí. Tento rok majú školy zhromažďovať informácie, na ďalší rok majú tvoriť stratégie. „Prečo musíme čakať taký dlhý čas, kým sa začnú diať systémové zmeny, keď už dnes máme dostatok informácií?“ pýtajú sa analytici Centra vzdelávacích analýz.

Význam Testovania 9 sa pri základnom vzdelaní mení – kto získa aspoň 20 % bodov v každom predmete, bude mať šancu to využiť na ukončenie základného vzdelania. Pre osoby so zdravotným postihnutím to môže byť diskriminačné, upozorňuje Školský týždeň, nový newsfilter o vzdelávaní.

Eurofondy určené na zmiernenie dosahov pandémie vo vzdelávaní využívame najmä na riešenie starých problémov v infraštruktúre škôl, analyzuje Školský týždeň. „Jediné opatrenie, ktoré skutočne cieli na zmiernenie dopadov, teda letné školy, sme koncepčne a organizačne nezvládli.“

Ministerstvo školstva oslabuje pozíciu Testovania 9 pri prijímaní na stredné školy, upozorňuje newsfilter Školský týždeň. Dnes riaditelia stredných škôl musia žiaka prijať bez prijímacej skúšky, ak v Testovaní 9 dosiahol v každom predmete úspešnosť najmenej 90 %. Po novom už budú mať len možnosť zaradiť takéto pravidlo do podmienok prijímacieho konania.

Nová časť komentovaného výberu správ o školstve Školský týždeň rozoberá aj zmeny v tom, akú druhú šancu dostanú ľudia bez základného vzdelania. Nedokončenú základnú školu by si mladí ľudia mali dopĺňať najmä v základných školách.

Nové na Dennikn.sk

21:07Newsfilter: Obyčajný deň Hegerovej vlády – ekonomický kolaps, kontroly na hraniciach a zachraňovanie Igora Matoviča 20:12Imune preskladňovanie Matovičovho Sputnika nepomohlo. Do dlhov a strát sa ponára stále hlbšie 19:33Umelkyňa Ilona Németh o prestížnej výstave v Nemecku: Umenie má funkciu poukázať na citlivé miesta 18:48Zubárka Hrubá: Rodičia by mali dočisťovať deťom zuby do 12 rokov. Aké kefky použiť a kedy je vhodné dieťa pri ošetrení uspať? 18:12Plynovody Nord Stream možno už nikdy neopravia. Európa sa začína báť o kritickú infraštruktúru 18:00Nesmrteľný život brožúrky 17:12Shooty: Recesia 17:12Policajný prezident Hamran: Na migrantov nemáme kapacity (+ video) 17:10Hraničné kontroly sa obnovujú aj preto, že si Slovensko nevšímalo migrantov zo Sýrie 17:03Slovenská sporiteľňa a VÚB výraznejšie zdražujú hypotéky, blížia sa k hranici 4 % 17:01Zo sveta technológií: Satelity budú pomáhať pri klimatickej kríze a fond expolitika Beblavého podporil slovenské startupy 16:50Ako to číta Ivan Mikloš: Ako zvládnuť povojnovú obnovu Ukrajiny 16:30Malí hrdinovia 16:29Starostu Dolného Chotára odsúdili za objednávky vrážd, ale jeho dedina je ešte stále plná strachu a tajomstiev (reportáž) 16:07Zemanovej novela zákona o EIA naráža na odpor, obmedzila by verejnosť a pomohla developerom, tvrdia odborníci 15:45Graf dňa: Národná banka vidí budúcnosť černejšie ako vládni analytici 15:11Prezývky Batman a Robin nám celkom pasujú, hovorí Mešár. Montreal má pre jeho dobré výkony dilemu 14:41Kováčik: Hamšík spravil to, čo som za dvanásť rokov od Borbélyho nezažil 14:07Vývoj bojov (216. deň): V najbližších dňoch sa možno dozvieme, či nekončiaci ukrajinský postup pripraví Putina o posledné zábrany 12:53Slovnaft sa ruskej ropy úplne nezriekne. Pomieša ju s inou ropou a bude veriť, že mu to Brusel nestopne – hovorí jeho šéf 12:41Za predražené cétečká Blanárov úradník sedí, Fico stále drží Blanára vo vysokej štátnej funkcii 12:27Japonského diplomata v Rusku vypočúvali zviazaného a so zakrytými očami. Násilný výsluch vyostril vzťahy medzi krajinami 11:31Blogerka Erika Mokrý o popôrodnej depresii: Pripadala som si ako najhoršia matka, dnes chápem, že chyba nie je vo mne 11:18Milan Majerský pred voľbami: O vreci zemiakov nebudem hovoriť 10:01Premiérku chcú zosadiť už po troch týždňoch. Paniku v Británii spôsobuje aj padajúca libra 09:49Je zle, ale skúsme sa ešte vzchopiť 08:39Je niekoľko dôvodov, prečo sa oplatí vidieť film Piargy 07:56Hrozí Taliansku „Mussolini v sukni“? 07:47Philipp Lahm: Federer nie je iba investícia, vyrástol v spoločnosti a potom jej to vrátil. Preto ho všetci milujú 07:20Alphonso Davies v Bratislave ukázal, ako sa vyvíja post krajného obrancu. Kanada a Uruguaj priniesli svetový futbal