Vojenské nákupy

Hegerova vláda v krátkom čase uzavrela so Švédmi druhý významný obchod. Pár dní pred dohodou s automobilkou Volvo schválila nákup švédskych transportérov pre armádu. Aj súčasťou tohto kontraktu by mali byť švédske investície do slovenského priemyslu: na rozdiel od Volva však budú smerovať na Považie a západné Slovensko.

Najväčší tender Hegerovej vlády vyhrali Švédi aj preto, že ich obrnené vozidlá CV-90 sú preverené v boji. „Hľadali sme to, čo je odskúšané, takže naše odporúčanie bolo vozidlo CV-90,“ povedal náčelník generálneho štábu Daniel Zmeko. Švédska ponuka bola zároveň podľa ministerstva obrany najlacnejšia.

Nemecká zbrojovka Rheinmetall ponúkala vláde, že postaví fabriku na východe, pokiaľ od nej nakúpi obrnené vozidlá. Komisia však vybrala ponuku od Švédov, ktorí sľubujú zákazky primárne pre firmy na Považí a na západe.

Novým majoritným akcionárom českého Aera Vodochody je maďarská spoločnosť SI 13 Aero šéfa MOL-u Zsolta Hernádiho. Podiel odkúpil od Kristófa Szalaya-Bobrovniczkého. Menšina akcií ďalej patrí českému Omnipolu.

Ministerstvo obrany navrhuje obstarať pásové bojové obrnené vozidlá a pásové obrnené vozidlá od Švédska. Krajina ponúkla vozidlá CV9030 a CV9035 od výrobcu BAE Hägglunds AB.

Slovenské špeciálne sily onedlho dostanú dva vrtuľníky Black Hawk. Ich posádky by mali mať pokročilejší výcvik než bežní armádni piloti. „Možno 90 percent operácií robíme v noci. Posádky musia byť schopné zvládnuť s vrtuľníkom skryté priblíženie sa bez použitia osvetlenia,“ hovorí generál Benka.

Slovenská armáda nemá bojové drony aj preto, že kompetentní donedávna nechápali ich význam. „Na stole boli ponuky od strategického partnera, no táto koncepcia bola vždy spochybnená s komentárom, že bojové drony nech si rozvíja americká armáda, my ich nepotrebujeme,“ hovorí generál Benka.

Obrnené vozidlá Iveco, ktoré za desať miliónov kúpil bývalý minister obrany Baška zo Smeru, sa príliš neosvedčili. „Náš pluk dostal komerčnú verziu vozidla, ktorú sa následne snažili konštruktéri prerobiť na špeciálnu verziu. To už bol problém,“ hovorí v rozhovore generál Benka.

Počet húfnic, ktoré Slovensko predá Ukrajine, by mohol byť aj vyšší. Podpísaná zmluva počíta s možnosťou, že sa dohodnutý počet ôsmich kusov môže navýšiť, pokiaľ sa na tom obe strany dohodnú.

Bez nás by žiadne húfnice Zuzana neboli, hovorí Andrej Danko, ktorého nominanti dali tieto kanóny vyrobiť. Denník N sa provokatívne spýtal ministra Naďa, či nechce za to SNS poďakovať. „Nie, keby boli dnes na ministerstve, ešte by ich dali Rusom,“ odpovedal.

Jaroslav Naď predal Ukrajincom húfnice, ktoré paradoxne dali vyrobiť nominanti proruského Andreja Danka. Vďaka tomu, že SNS urobila predimenzovanú objednávku, mala slovenská armáda po vypuknutí vojny k dispozícii „voľné“ kanóny.

Švédska zbrojovka BAE Systems Hägglunds je „hrdá na to“, že slovenské ministerstvo obrany vybralo v tendri jej transportéry CV-90. „Naša ponuka zabezpečí výrobu a dodávku vozidiel v úzkej spolupráci so slovenským obranným priemyslom, načas a v rámci rozpočtu,“ napísala firma v stanovisku.

Boris Kollár si myslí, že slovenská armáda potrebuje urgentne prezbrojiť. Uviedol to v Tisovci počas návštevy firmy CSM Industry, ktorá sa bude vďaka spolupráci s fínskou Patriou podieľať na výrobe bojových obrnených vozidiel 8 x 8.

Ani Majský, ani Černák, ani Výboh. Slovenskému zbrojárstvu dnes vládnu úplne iné mená. Najväčším zamestnávateľom je skupina českého zbrojára Michala Strnada, za súčasnej vlády zároveň rastie vplyv štátnych manažérov a politických nominantov, ktorí organizujú subdodávky pri tendroch ministerstva obrany.

Firemný newsfilter: Posila roka prichádza už v máji, no hneď štyri mestá prichádzajú o významné fabriky.

• Slovnaft musí s ruskou ropou skoncovať rýchlejšie, konkurenti by ho však pri embargu o trhy oberať nemali.
• Na fínskej Patrii nájdu prácu tisíce Slovákov.
• Pente bude v realitách konkurovať jej bývalý partner.

V posledných rokoch odišla zo slovenskej armády polovica pilotov stíhačiek. Podľa ministerstva obrany bol dôvodom hlavne vek. Priemerný vek pilotov stíhačiek MiG-29 je dnes 43 rokov, pričom po štyridsiatke už majú stále väčšie problémy splniť kritériá na zdravotný stav.

Nedostatok slovenských pilotov stíhačiek je podľa ministerstva obrany krátkodobý stav. Prví nováčikovia sa už v USA školia na nové stroje F-16. Žiadny z nich predtým nelietal na strojoch MiG-29, armáda sa rozhodla pre generačnú obmenu stíhačov.

Meno dnes toľko skloňovanej húfnici Zuzane údajne dal už zosnulý konštruktér Juraj Šulc. Delo nazval podľa dcéry a manželky. Zuzanu považujú za pokračovateľku tradície, ktorú rozbehli na Považí českí inžinieri, ktorých tam komunisti presunuli zo Škody Plzeň.

Minister obrany Naď hovorí o vývoze húfnice Zuzana na Ukrajinu skoro ako o hotovej veci. Boli sme sa pozrieť v Dubnici nad Váhom, kde sa táto slovenská zbraň vyrába a testuje.

Húfnice Zuzana nie sú žiadna Potemkinova dedina, tvrdí riaditeľ štátnej firmy Konštrukta Defence. Nákup slovenských zbraní momentálne zvažuje Ukrajina, ale aj niektoré iné štáty. „Niektorí partneri si mysleli, že delostrelectvo môžu zmodernizovať až za niekoľko rokov. Naraz sa však objavila bezprostredná hrozba a oni potrebujú hotové výrobky,“ hovorí Gurský.

Vládou schválený nákup 76 transportérov bude drahší, než minister obrany Jaroslav Naď avizoval v septembri. Ministerstvo obrany vtedy odhadlo cenu väčšiny vozidiel na 4 milióny eur za kus (s DPH). Dnes Naď povedal, že jedno vozidlo vyjde až na 4,64 milióna.

Ministerstvo obrany vybralo vojakom fínsky transportér, ktorý chcela aj SNS. Podľa rezortu je súčasná fínska ponuka lepšia než tá z roku 2017, ktorú si v tichosti vybrali nominanti Andreja Danka.

Kontrolu hraníc má posilniť systém s bezpilotnými lietadlami. Ministerstvo vnútra bude nákup financovať pomocou európskych grantov, predpokladaná hodnota zákazky je 1,69 milióna eur bez DPH.

Rheinmetall by mohol v Moldave nad Bodvou postaviť závod na časti pásových bojových vozidiel Lynx za 30 miliónov eur. Plány súvisia s veľkou štátnou zákazkou na vozidlá za 1,7 miliardy eur, ktorej výsledok ešte nie je známy.

Slovensko zaspalo éru bojových dronov, hovorí publicista Vladimír Bednár. Ozbrojeným silám stále chýbajú, hoci ich efektivita je známa už desať rokov. Útočné drony nasadzuje aj Ukrajina proti ruským vozidlám. Slovenské ministerstvo hovorí, že ich nákup zvažuje.

Prechod armád na elektromobilitu sa už začal, no z taktických, nie environmentálnych dôvodov, vysvetľuje Michal Zdobinský, šéfredaktor českého mesačníka ATM o vojenstve. Elektromotory sú tiché a ťažšie detegovateľné infračervenými zameriavačmi. Elektrotanky však zatiaľ nevidí reálne.

Minister Naď dostal na transportéry menej ponúk, než dúfal. V 300-miliónovom tendri, ktorý je pre pozemné sily prvým väčším nákupom od rozpadu Varšavskej zmluvy, je prekvapením vozidlo Piranha od Rumunov a Španielov.

Ponuku na bojové obrnené vozidlá 8×8 pre slovenskú armádu poslalo päť krajín – Česko, Fínsko, Rumunsko, Španielsko a USA. Odporúčanie pre vládu k obstarávaniu vozidiel má byť pripravené do marca, uviedol rezort obrany.

Izrael kúpi od USA vojenské vrtuľníky a tankovacie lietadlá za 3,1 miliardy dolárov. Podľa izraelských médií bude na financovanie použitá vojenská pomoc, ktorú Izraelu poskytujú Spojené štáty.

Fínsko nakúpi 64 stíhačiek od americkej spoločnosti Lockheed Martin. Nákup za 10 miliárd eur je najväčším v histórii fínskej armády. Severská krajina nie je členom NATO, no s alianciou úzko spolupracuje.

Dva nové vrtuľníky Black Hawk by mali byť dodané v roku 2023, so splácaním sa začne budúci rok, informoval minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO). Okrem armády bude môcť vrtuľníky využívať aj polícia.

Ministerstvo obrany považuje Južnú Kóreu za možného partnera na dodávku cvičných prúdových lietadiel, do súťaže o transportéry ju však nepustilo. Hovorí, že ide o odlišné projekty, ktoré nemožno porovnávať. Kórejský stroj vyvinuli v spolupráci s americkým Lockheed Martin, ktorý pre Slovensko vyrába stíhačky F-16.

Minister obrany Jaroslav Naď dostane menej ponúk na transportéry, než mohol mať. O miliardovú zákazku slovenskej vlády mala záujem aj Južná Kórea, ktorú však do súťaže nepustili, keďže nepatrí k európskym či americkým štátom NATO. Naď to označil za „politické rozhodnutie“.

Ak bude ministerstvo obrany trvať vo veľkých armádnych tendroch na zapojení slovenského priemyslu, malo by použiť jasne merateľné kritériá, hovorí Útvar hodnoty za peniaze. „Dodávatelia by nemali byť obmedzovaní ani v tom, čo môžu ponúknuť ako účasť domáceho priemyslu, teda či pôjde o výrobu, transfer technológií alebo výskum,“ dodal riaditeľ ÚHP Štefan Kišš.

Na obrane pokračujú v prípravách na ďalší potenciálny nákup, obstaranie podzvukových cvičných lietadiel. Denníku E ministerstvo potvrdilo, že oslovilo štyroch výrobcov so žiadosťou o predbežné informácie.

Združenie bezpečnostného a obranného priemyslu žiada, aby bolo v nákupoch obrnených vozidiel podmienkou 50-percentné zapojenie domácich firiem. Dokumenty, ktoré v stredu schválila vláda, počítajú so 40-percentnou hranicou.

Analytici z ÚHP si nie sú istí, či armáda potrebuje toľko transportérov, koľko plánuje minister Naď objednať. Pochybnosti majú hlavne o množstve pásových vozidiel. Podľa ÚHP obrana dostatočne nevysvetlila plánované navýšenie o zhruba 300 miliónov eur.

Nákup vojenských radarov od Izraela nekončí pri sume 123,5 milióna eur, ktorú ohlásil minister Jaroslav Naď. Ministerstvo k nim zháňa aj ťažké nákladné autá na presun, predbežne za 7,5 milióna eur. Nákladiaky budú môcť vojaci využiť aj na inú činnosť.