- Viac informácií o predčasných parlamentných voľbách nájdete v téme Predčasné voľby
Priaznivci Smeru uviedli Republiku ako partnera do ideálnej koalície o niečo častejšie ako stranu Hlas, ukázal prieskum Ipsosu pre Denník N. Republiku ako súčasť ideálnej koalície menovala necelá polovica priaznivcov Smeru, Hlas vyše tretiny. Podobný počet spomenul aj SNS Andreja Danka.
Voliči Hlasu netúžia po vláde s SaS a PS a, naopak, voliči SaS ani PS nechcú, aby ich strany vládli s Pellegriniho Hlasom. Podľa prieskumu Ipsosu pre Denník N si priaznivci Hlasu skôr želajú vládu so Smerom a Sme rodina.
Smer je prvý už v druhom prieskume preferencií za sebou: po Ipsose ukázal jeho vedenie aj prieskum AKO pre TV Joj, keď získal 17,6 %, druhý Hlas klesol na 16,1 %. Tretie Progresívne Slovensko prekročilo hranicu 15 %.
Ako by mohla nová strana Eduarda Hegera ešte rásť? Podľa modelu Ipsosu je jej široký potenciál asi 12 %. Ako druhú či tretiu voľbu stranu Demokrati uviedla pätina voličov PS, asi 15 % voličov SaS, ale najmä tretina voličov OĽaNO a asi 20 % priaznivcov KDH.
Smer už má väčší voličský potenciál ako Hlas, ukázal model Ipsosu. Fico môže ďalších voličov získavať z voličskej základne Hlasu, ako druhú či tretiu voľbu uvádza Smer až tretina sympatizantov Pellegriniho. Smer zvažuje aj polovica voličov Republiky.
Ak by voľby dopadli podľa prieskumu Ipsosu, väčšinu by mali Smer s Hlasom a Republikou alebo aj bez Republiky so Sme rodina. Teoreticky by bolo možné vytvoriť aj vládu Hlasu, SaS, PS a KDH, ktorú by v parlamente podporovalo 79 poslancov.
Voľby by vyhral Smer (16,2) tesne pred Hlasom (16), tretie je PS (11,1), ukázal volebný model Ipsosu pre Denník N. Hegerových Demokratov by volilo takmer päť percent voličov, rovnako ako OĽaNO, ktoré od januára stratilo tri percentuálne body.
Zuzanu Čaputovú by chcelo za prezidentku 18 percent ľudí, ukázal prieskum Focusu pre Na telo. Agentúra zisťovala, koho ľudia spontánne menovali ako vhodného prezidenta či prezidentku. Po súčasnej prezidentke nasledujú Peter Pellegrini, na ktorého si spomenulo 6 percent voličov, a Robert Fico (vyše 5 percent).
Mikuláš Dzurinda má aj po oznámení vzniku Modrej koalície veľmi nízku dôveru voličov. Je na tom takmer tak zle ako Igor Matovič. Väčšiu mieru dôvery v neho majú voliči KDH, OĽaNO a Progresívneho Slovenska – dôveruje mu zhruba tretina z nich.
Eduardovi Hegerovi a Richardovi Sulíkovi najviac klesá dôvera u voličov. Bývalý premiér Mikuláš Dzurinda, ktorý sa pokúša o politický comeback, neboduje ani po ohlásení Modrej koalície, voliči ho vnímajú podobne nedôveryhodne ako Igora Matoviča. Vyplýva to z februárového prieskumu Focusu pre reláciu Markízy Na telo.
Dvaja hlavní aktéri politickej krízy SaS a OĽaNO ešte stále strácajú voličov. V prieskume agentúry AKO pre reláciu Na hrane televízie Joj od januára padli viac ako o percentuálny bod. Vedie Hlas (takmer 19 percent), nasleduje Smer (16), zosilnelo Progresívne Slovensko (13,7). Projekt Mikuláša Dzurindu – Modrá koalícia – dosiahol v meraní výsledok 1,3 percenta.
Vyše 53 % obyvateľov Slovenska pozoruje zvýšenie agresivity a vzájomných útokov ľudí, vyplýva z prieskumu agentúry AKO pre reláciu TV Joj Na hrane. Len 44,5 % opýtaných takéto zvýšenie agresivity a útokov nespozorovalo.
Až 57,7 % ľudí si myslí, že predčasné voľby by sa mali uskutočniť už v júni, a len 13,2 % ich chce v septembri tohto roka. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre reláciu Na hrane TV Joj. Predčasné voľby nechce 21,5 % opýtaných, 7,6 % nechcelo alebo nevedelo odpovedať.
Ak by sa parlamentné voľby konali v decembri, vyhral by Hlas s 20,2 %, ukazuje prieskum AKO pre reláciu Na Hrane. Nasledovali by Smer (16,1 %), Progresívne Slovensko (11,8 %) a SaS (9,9 %). Takmer pätina zo všetkých opýtaných by sa nevedela rozhodnúť, ktorú stranu voliť.
Voľby by vyhral Hlas s takmer 20 percentami a bez strany Petra Pellegriniho by zrejme nemohla vzniknúť vláda, ukazuje prieskum Focusu pre TV Markíza. Druhý je Smer, tretie Progresívne Slovensko. Stranu SaS o desatiny predbehla extrémistická Republika.
Prezidentka Zuzana Čaputová má dôveru medzi voličmi väčšiny väčších strán, dôverujú jej aj dve tretiny voličov OĽaNO či viac ako polovica voličov Sme rodina a tretina voličov Hlasu, ukazuje prieskum Ipsosu pre Denník N.
Prieskum Ipsosu: Najväčšiu dôveru medzi politikmi má prezidentka Zuzana Čaputová, tesne za ňou nasleduje Peter Pellegrini, tretí je opakovane Robert Fico. Na konci rebríčka sú Igor Matovič a dvaja politici, ktorých veľká časť ľudí nepozná – predseda PS Michal Šimečka a predseda Aliancie Krisztián Forró.
Koalíciu Hlasu, SaS a PS si vie predstaviť zhruba polovica ich voličov, ukázal prieskum agentúry Ipsos pre Denník N. Keď sa však opýtate voličov SaS a PS, akým premiérom by bol Pellegrini, veľká väčšina povie, že nevhodným.
Veľkej väčšine voličov Hlasu by neprekážala ani koalícia so Smerom. Voliči Smeru by zasa brali aj spojenie s Republikou, ukázal prieskum agentúry Ipsos pre Denník N. Vláda, ktorej základom by boli Hlas a Sme rodina, je prijateľná pre 70 percent voličov Petra Pellegriniho.
Petra Pellegriniho by brala za premiéra polovica ľudí, dokonca aj väčšina voličov Sme rodina a tretina SaS, ukázal prieskum agentúry Ipsos pre Denník N. Druhú najvyššiu mieru prijateľnosti ako premiér má pre voličov Ivan Korčok. Pellegriniho ako premiéra odmietajú najmä voliči PS a OĽaNO.
Voliči Hlasu si vedia predstaviť, že by volili mnoho strán, voliči Smeru v zásade zvažujú najmä Hlas a Republiku. Podľa sociológa a riaditeľa agentúry AKO Václava Hřícha existuje vyššia šanca, že Hlas bude brať voličov Smeru než naopak.
Progresívne Slovensko do veľkej miery pri raste preferencií čerpá hlasy SaS, nemôže si však byť nimi ešte isté, číta z aktuálneho prieskumu riaditeľ agentúry AKO Václav Hřích. Až 25 percent voličov SaS si nevie predstaviť, že by volili niekoho iného, takmer polovica by si vedela predstaviť, že by prešla k PS.
Hlas sa drží na čele prieskumov a bez neho by nevznikla vládna väčšina, ukazuje prieskum agentúry AKO pre TV Joj. Strany PS, SaS, OĽaNO, Sme rodina a KDH by spolu mali len 75 poslancov.
Najvyššiu dôveryhodnosť má na Slovensku prezidentka Zuzana Čaputová, ukázal prieskum Ipsosu pre Denník N. Necelých desať percentuálnych bodov za ňou je druhý Peter Pellegrini. Na opačnom konci je Igor Matovič.
Keby sa voľby skončili ako volebný model Ipsosu pre Denník N, vládu by prakticky nebolo možné zostaviť bez Pellegriniho Hlasu. Mohol by si vyberať, na tesnú väčšinu by mu stačila aj dvojica strán Smer a Sme rodina.
Sulíkova SaS aj dva mesiace po odchode z vlády padá v preferenciách, volilo by ju už len 8,5 % ľudí, ukázal volebný model agentúry Ipsos pre Denník N. Pozíciu lídra si upevňuje Hlas s vyše 20 %, druhý je Smer (14,8) a tretie PS (10,9).
Prieskum AKO: SaS klesla, polepšili si Republika, Progresívne Slovensko a Smer. Voľby by vyhral Hlas (19,1 %) pred Smerom (16,1 %), SaS (11,5 %), PS (11,2 %) a OĽaNO (8,1 %). Do parlamentu by sa podľa sondáže dostali aj Sme rodina, Republika a KDH.
Favoritom v Prešovskom kraji je dnešný župan a predseda KDH Milan Majerský, v prieskume AKO pre JOJ 24 získal vyše 46 percent. Druhý Michal Kaliňák zo ZMOS-u mal takmer 25 percent. Milan Mazurek z Republiky získal 6 percent.
To, že súčasná menšinová vláda nevydrží a budú predčasné voľby, si myslí 57,3 obyvateľov Slovenska. Opačný názor, že vláda vydrží a predčasné voľby nebudú, zastáva 30,5 percenta opýtaných. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre reláciu TV Joj Na hrane.
Mikuláš Dzurinda sa do politiky vracia s nízkou popularitou, dôveruje mu 18 percent opýtaných z prieskumu Ipsosu, nedôveruje až 68 percent. Keď pred poslednými voľbami Andrej Kiska uvažoval, že Dzurindu zavolá do strany, nedôverovalo mu až 80 percent respondentov.
Na čele rebríčka dôveryhodnosti je prezidentka Zuzana Čaputová, druhý je Peter Pellegrini, ukázal prieskum Ipsosu pre Denník N. Hneď za Robertom Ficom je Ivan Korčok, ktorému v SaS ponúkli post volebného lídra. Predbehol aj premiéra Eduarda Hegera a predsedov ostatných strán.
Najväčší volebný potenciál majú Hlas a Smer, každá strana okolo 30 percent. Ukázal to prieskum Ipsosu, kde mohli respondenti uviesť svoje druhé a tretie voľby. Polovica voličov Hlasu uviedla Smer a naopak. Potenciál SaS a PS sa blíži k 20 percentám, na podpore OĽaNO vidno, že mu zostali najmä skalní sympatizanti.
Prieskum Ipsosu: SaS po odchode vlády klesla, predbehlo ju PS. Voľby by vyhral Hlas (18,3 %) pred Smerom (15,5 %), PS by získalo 11,6 %, SaS 9,3 %. OĽaNO si udržalo necelých 8 percent, do parlamentu by sa dostala aj Sme rodina (7,5 %), Republika (7 %) a KDH (6,5 %).
Súčet volebných preferencií vládnych strán po odchode SaS z vlády klesne na približne 17 percent. SaS bola v poslednej dobe preferenčne najsilnejšou vládnou stranou, v poslednom prieskume AKO sa jej podpora odhadovala na 13,1 %. Podpora OĽaNO na 8,4, Sme rodina na 6,6 a Za ľudí na 2,1 %. Najvyššiu súhrnnú podporu mali vládne strany tesne po voľbách, keď ich podporovala približne polovica voličov.
Hlas zostáva preferenčne najsilnejšou stranou, vyplýva z prieskumu AKO pre TV Joj. Stranu Petra Pellegriniho by podľa neho volilo 19,2 % voličov, nasleduje Smer (14,9) a SaS (13,1). Do parlamentu by sa nedostali Za ľudí, kotlebovci ani SNS.
Súčasní voliči SaS, PS či OĽaNO prakticky nezvažujú, že by volili Hlas Petra Pellegriniho. Medzi vládnymi stranami má najväčší potenciál SaS, ako svoju ďalšiu voľbu ju zvažujú najmä voliči Progresívneho Slovenska.
Najsilnejšou stranou v auguste je Hlas s vyše 17 %, za ním sú Smer, SaS a PS, ukazuje volebný model agentúry Ipsos. Široký potenciál Hlasu a Smeru je až okolo 30 %; priblížiť by sa k tomu číslu mohli, len ak by jedna strana brala voličov druhej.
Až polovica voličov Hlasu a Republiky zvažuje, že by volili aj Smer, ukázal prieskum agentúry Ipsos pre Denník N. Smer má zároveň najsilnejšie jadro voličov, a ak by prišli k voľbám len tí, ktorí sú dnes rozhodnutí voliť, mal by šancu vyhrať.
OĽaNO skonzervatívnelo aj z pohľadu ich priaznivcov, upozorňuje sociológ Martin Slosiarik. „Tí, ktorí zostali, sú stále voliči OĽaNO z roku 2020. OĽaNO prakticky nezískalo nových voličov, zostalo mu pevné jadro. Zdá sa, že pri hnutí zostali konzervatívnejší voliči, alebo teda minimálne voliči, ktorí sami seba neidentifikujú ako liberálov.“
Pád vlády by mohol byť pre koaličné strany samovraždou, myslí si sociológ Martin Slosiarik. „Ja si myslím, že ich voliči to budú takto vyhodnocovať. To neznamená, že teraz mohutne prejdú na stranu opozície, no obával by som sa ich demobilizácie. Smer v roku 2012 nevyhral preto, že ho prišli voliť pôvodní voliči SDKÚ. Vyhral preto, že títo voliči zostali doma.“
Volebný potenciál Smeru je nad 25 %, vraví v rozhovore riaditeľ agentúry Focus Martin Slosiarik. Ako svoju druhú voľbu ho uvádza časť voličov Hlasu, v prípade prepadu Pellegriniho by Smer z toho ťažil. Veľká miera akceptácie Smeru je aj medzi voličmi SNS a Republiky.
Až 53,5 percenta opýtaných si myslí, že by mal dať štát vyššiu sumu pre ľudí s nízkym dôchodkom a naopak, nižšiu pre tých s vysokým dôchodkom. Vyplýva to z prieskumu AKO pre televíziu Joj.
Slovenské strany môžu začať bojovať o maďarských voličov, píše Zsolt Beke v dnešnom Napunk newsfiltri. Strany Aliancia a Maďarské fórum podľa najnovšieho prieskumu agentúry AKO nedosahujú spolu ani trojpercentnú podporu, pričom podľa sčítania obyvateľov máme na Slovensku osempercentnú maďarskú menšinu. (napunk)
Voľby by v júni vyhral Hlas s 20,5 %, druhý je Smer so 14,4 % a tretia SaS s 9,6 %. Ukázal to prieskum Focusu pre Markízu. Nasleduje PS s 9,1 %, Sme rodina má 7,6 %, OĽaNO 7,1 %, Republika 6,8 % a KDH 6,7 %. SaS v prieskume klesla o jeden a pol percentuálneho bodu, OĽaNO o jeden bod.
Parlamentné voľby by vyhral Hlas s 20,2 % pred Smerom (14,8 %), SaS (14,3 %) a PS (9,9 %), vyplýva z prieskumu agentúry AKO pre reláciu TV Joj Na hrane. Nasledovalo by OĽaNO (8,5 %), KDH (7,3 %), Sme rodina (5,7 %) a do parlamentu by sa dostala aj Republika (5,2 %).
Igor Matovič prekonal rekord nedôveryhodnosti všetkých politických lídrov od volieb 2020, podľa prieskumu Focusu mu nedôveruje 88 percent opýtaných. Premiéra Eduarda Hegera v dôvere preskočili Richard Sulík aj Robert Fico.
Zuzana Čaputová už nie je na čele rebríčka dôveryhodnosti, tesne ju predbehol Peter Pellegrini, ukazuje prieskum Focusu pre Na telo TV Markíza. Prezidentke dôveruje 42 percent opýtaných, predsedovi Hlasu 44 percent.