Behanie v Keni

Fyzická aktivita výrazne zhoršuje bolesť hlavy pri ataku migrény, upozorňuje neurológ František Jurčaga. Napriek tomu je v období medzi atakmi cvičenie prospešné a žiaduce, najmä ako spôsob odbúrania stresu. Ten je známy ako jeden z hlavných spúšťačov záchvatu.

Bežec a reportér Peter Kováč na vlastnom príklade ukazuje, prečo fungujú sústredenia vytrvalcov vo vysokej nadmorskej výške. „Zrejme budem patriť k nonresponderom,” volal sklamaný trénerovi pri pohľade na výsledky krvných testov, no napokon si osobný rekord na 3-tisíc metrov zlepšil o 10 sekúnd.

Záleží vôbec na tom, či som sa zlepšil? pýta sa Peter Kováč v poslednej časti seriálu Behanie v Keni. „Môj bezstarostný život to nezmení, no Keňanom ide o všetko,“ píše. Pre mnohých z nich je beh jedinou cestou z chudoby, nie zábavou ako pre nás.

Williama Koilu otec žiadal, aby namiesto behania radšej pásol kravy; nerozumel, o čo mu ide s behaním. Názor zmenil, až keď v rádiu počul jeho meno. Jeho kariéru však zastavilo niečo iné. „Som si istý, že na majstrovstvá sveta som sa nedostal preto, že som bol Masaj. Stratil som motiváciu pretekať,” hovorí v rozhovore.

Aj Keňa má svoj bežecký tunel Višňové, píše Peter Kováč v deviatej časti seriálu Behanie v Keni. Aj keď mesto Iten vychovalo stovky elitných atlétov, nemá atletický ovál. Jeden síce nájdete na okraji mesta, ale je spoplatnený a dovoliť si ho môžu len cudzinci.

Tréner najlepšieho maratónca histórie Eliuda Kipchogeho v rozhovore vysvetľuje, prečo sa urputne nedržať bežeckého plánu. „Zverencom neurčujem jedno tempo, ale rozsah, ktorý by mali dodržať. Záleží na výkonnosti a takisto na pocitoch,“ hovorí Patrick Sang, strieborný z olympiády aj majstrovstiev sveta, v ďalšej časti seriálu Behanie v Keni.

Ak v noci prší, Eliud Kipchoge nemôže trénovať tam, kde obyčajne – na hlinenej dráhe v dedinke Kaptagat. Reportér Peter Kováč ju navštívil a videl aj ufúľanú kaviareň, kde si najlepší maratónec histórie dáva čaj s mliekom.

Najlepší maratónec histórie Eliud Kipchoge žije v dedinke Kaptagat, kde sa podieľa aj na chove dobytka. „Pár ošarpaných domov, voľne pobehujúce kravy ani krívajúci pes nijako nenaznačovali, že by sa tu mal nachádzať najlepší bežec na svete,“ píše Peter Kováč v ďalšej časti reportáže z Kene.

Kenskí bežci prakticky nestrečingujú a na zlepšenie výkonu to ani nepotrebujú, hovorí americký expert a spisovateľ Jason Karp. „Výskumy dokázali, že pravidelný strečing znamená lepšiu flexibilitu, čo je nepochybne pozitívna vec, napríklad smerom k starnutiu a k lepšej mobilite vo vyššom veku. Strečing ako prostriedok na rýchlejšiu regeneráciu či rýchlejší beh nie je potvrdený.“

Tréning Keňanov nemá vedecký základ, hovorí Jason Karp, americký expert a spisovateľ, ktorý sa presťahoval do Itenu, kde má vlastnú tréningovú skupinu. „Ich potenciál je ešte väčší,“ hovorí v rozhovore s Petrom Kováčom v šiestej časti seriálu Behanie v Keni.

Za dominanciou kenských vytrvalcov nie je len stavba tela, motivácia a konkurencia, ale aj to, ako sa prispôsobili nadmorskej výške, píše Peter Kováč v ďalšej časti seriálu Behanie v Keni. Na nadmorskú výšku sa prispôsobili inak ako ľudia v Nepále či Bolívii, a to práve tak, že majú bežeckú výhodu.

Keď sa odborník pozerá na postavu reportéra Petra Kováča, hovorí mu, že má žalostnú šancu na výnimočné vytrvalostné výkony. „Keňania majú úzke tenké nohy s minimálnym svalstvom, čo napomáha bežeckej ekonomike,“ hovorí Jason Karp v piatej časti seriálu Behanie v Keni.

Fotookienko: Keď beháte v okolí kenského Itenu, ste na okraji Východoafrickej priekopovej prepadliny. Vidíte kravy, ktoré vyzerajú ako mravce. Peter Kováč vo štvrtej časti seriálu Behanie v Keni opisuje, ako sa bolo treba aklimatizovať na nadmorskú výšku 2400 metrov.

Behanie v takej nadmorskej výške? To je bolesť hlavy a zlý spánok, opisuje Peter Kováč, ktorý strávil mesiac v kenskom Itene. Vo štvrtej časti seriálu Behanie v Keni opisuje, ako nespravil chybu ako jeden švajčiarsky bežec, ktorý musel domov odísť skôr.

Keďže je súkromná a školné vyjde na viac ako 300 eur ročne, nie všetci kenskí bežci si môžu dovoliť Školu svätého Patrika. Do Itenu však prídu a dúfajú, že zaujmú agentov napríklad na otvorených tréningoch. Jeden z nich absolvoval aj Peter Kováč, prečítajte si ďalšiu časť seriálu Behanie s Keňanmi.

Aký je život kenských bežcov pred tým, ako ich vidíme na čele svetových maratónov? Mnohí nepoznajú vlastný vek, žijú v chudobe a veria, že ich agent neoklame, píše Peter Kováč, ktorý s nimi strávil mesiac v meste Iten v tretej časti seriálu Behanie s Keňanmi.

Druhá časť seriálu Behanie v Keni: Ak chcete mať istotu, že uvidíte budúceho olympijského víťaza, choďte do Školy sv. Patrika v Itene. Žiaci majú dva tréningy denne, no aj tu platí, že treba selektovať. „Beh nie je pre každého,“ hovorí Colm O’Connell, írsky misionár, ktorý školu pozdvihol.

Kenský beh objavil írsky misionár Colm O’Connell, s ktorým reportér Peter Kováč spravil rozhovor priamo v Itene, kde je po ňom pomenovaná aj ulica. „Len som chcel, aby žiaci viac športovali,“ hovorí tréner 32 majstrov sveta v druhej časti seriálu Behanie v Keni.

Na bežca bielej pleti kričia domáce deti mzungu, čo znamená beloch. V kenskom Itene sa belochov ešte pred pár rokmi báli, dnes sa im už prihovárajú. Môže za to bežecký boom, bežci z celého sveta sem chodia trénovať. Reportér Peter Kováč tam strávil mesiac, prečítajte si prvú zo série jeho reportáží.

„Na tomto behajú?“ kladie si otázku bežecký majster Slovenska Peter Kováč, keď prvýkrát behá v kenskom Itene, domove svetovej bežeckej elity. Presťahoval sa tam na mesiac, aby zistil, ako vznikajú bežeckí šampióni. Prečítajte si prvú zo série jeho desiatich reportáží.